TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 12. decembra 2024

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Naďalej pozorujeme rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Celková inflácia má podľa projekcií odborníkov Eurosystému dosahovať v priemere 2,4 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 2,1 % v roku 2027, keď sa začne uplatňovať rozšírený systém EÚ na obchodovanie s emisiami. Inflácia bez energií a potravín má podľa odborníkov Eurosystému dosahovať v priemere 2,9 % v roku 2024, 2,3 % v roku 2025 a 1,9 % v rokoch 2026 a 2027.

Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Domáca inflácia sa mierne znížila, no zostáva vysoká, najmä vzhľadom na pokračujúce výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie.

V dôsledku nášho nedávneho znižovania úrokových sadzieb postupne klesá cena úverov pre podniky a domácnosti a finančné podmienky sa uvoľňujú. Sú však naďalej prísne, keďže aj naša menová politika je stále reštriktívna a minulé zvyšovanie úrokových sadzieb sa naďalej premieta do nesplatených úverov.

V porovnaní so septembrovými projekciami odborníci Eurosystému v aktuálnych projekciách počítajú s pomalším hospodárskym oživením. V treťom štvrťroku sa síce hospodársky rast zvýšil, no v poslednom štvrťroku podľa ukazovateľov vyplývajúcich z prieskumov zaznamenal spomalenie. Tempo hospodárskeho rastu má podľa projekcií odborníkov Eurosystému dosiahnuť 0,7 % v roku 2024, 1,1 % v roku 2025, 1,4 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. Projektované oživenie sa opiera najmä o rastúce reálne príjmy, ktoré by mali domácnostiam umožniť zvýšiť spotrebu, a o zvýšenie investičnej aktivity firiem. Postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by malo časom viesť k oživeniu domáceho dopytu.

Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia v treťom štvrťroku predstihla očakávania a vzrástla o 0,4 %. K rastu prispelo najmä zvýšenie spotreby, čiastočne v dôsledku jednorazových faktorov, ktoré v lete zvýšili cestovný ruch, ako aj tvorba zásob podnikov. Najnovšie informácie však poukazujú na spomalenie tempa. Z prieskumov vyplýva ďalšia kontrakcia priemyselnej produkcie a spomaľovanie rastu v sektore služieb. Podniky v podmienkach slabého dopytu a vysoko neistých vyhliadok ďalšieho vývoja brzdia svoje investičné výdavky. Slabý je aj vývoz a niektoré európske odvetvia majú ťažkosti s udržaním konkurencieschopnosti.

Situácia na trhu práce je naďalej stabilná. Zamestnanosť v treťom štvrťroku vzrástla o 0,2 % – opäť o viac, ako sa očakávalo. Miera nezamestnanosti v októbri zostala na úrovni svojho historického minima 6,3 %. Dopyt po pracovnej sile zároveň naďalej klesá. Miera voľných pracovných miest sa v treťom štvrťroku znížila na 2,5 %, čo je 0,8 percentuálneho bodu pod jej maximom, pričom z výsledkov prieskumov vyplýva menší počet nových pracovných miest i v poslednom štvrťroku.

Časom by sa hospodárska aktivita mala zintenzívniť, hoci pomalším než očakávaným tempom. Rast reálnych miezd by mal viesť k zvýšeniu výdavkov domácností. Dostupnejšie úvery by mali podporovať spotrebu a investície. Ak nedôjde k eskalácii napätia vo svetovom obchode, k oživeniu by mal vďaka zvýšeniu svetového dopytu prispieť i vývoz.

Rozpočtová a štrukturálna politika by mala zvyšovať produktivitu, konkurencieschopnosť a odolnosť ekonomiky. Je nevyhnutné urýchlene prijať konkrétne a ambiciózne štrukturálne opatrenia v nadväznosti na návrhy Maria Draghiho na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a návrhy Enricca Lettu na upevnenie jednotného trhu. Vítame hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa strednodobých plánov rozpočtových a štrukturálnych politík jednotlivých krajín ako súčasti reformovaného rámca správy ekonomických záležitostí EÚ. Vlády by sa teraz mali sústrediť na dôslednú a bezodkladnú implementáciu svojich záväzkov na základe tohto rámca, čo pomôže udržateľným spôsobom znižovať rozpočtový deficit a dlh a zároveň prioritne realizovať prorastové reformy a investície.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v novembri vzrástla z októbrových 2,0 % na 2,3 %. Jej očakávaný nárast bol predovšetkým odrazom kladného bázického efektu súvisiaceho s energiami. Inflácia cien potravín mierne klesla na 2,8 % a inflácia cien služieb na 3,9 %. Inflácia cien tovarov stúpla na 0,7 %.

Domáca inflácia, ktorá tesne sleduje vývoj inflácie cien služieb, v októbri opäť mierne klesla, je však stále vysoká na úrovni 4,2 %. Príčinou sú silné mzdové tlaky a pokračujúce oneskorené prispôsobovanie cien niektorých služieb minulému prudkému rastu inflácie. Celkový vývoj základnej inflácie však zodpovedá trvalému návratu inflácie na cieľovú úroveň.

Rast kompenzácií na zamestnanca sa v treťom štvrťroku mierne spomalil na 4,4 % (zo 4,7 % v druhom štvrťroku), čo v podmienkach stabilnej produktivity prispelo k pomalšiemu rastu jednotkových nákladov práce. Odborníci Eurosystému v horizonte projekcií vzhľadom na pomalší rast miezd a rýchlejší rast produktivity očakávajú pomalší rast nákladov práce. Účinky vyšších nákladov práce na ceny by okrem toho mali aj naďalej čiastočne kompenzovať zisky, najmä v krátkodobom horizonte.

S pokračujúcou elimináciou predchádzajúcich prudkých znížení cien energií z výpočtu ročných mier očakávame, že inflácia sa bude v najbližšom období pohybovať okolo svojej súčasnej úrovne. Následne by sa mala trvalo ustáliť v blízkosti strednodobého dvojpercentného cieľa. K tomuto vývoju by mali prispievať slabnúce tlaky prameniace z nákladov práce a pokračujúci účinok nášho predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky na spotrebiteľské ceny. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybuje okolo 2 % a trhové ukazovatele strednodobej až dlhodobejšej inflačnej kompenzácie od októbrového zasadania Rady guvernérov podstatne klesli.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Riziko zvýšenia svetového obchodného napätia by mohlo utlmiť vývoz, oslabiť svetovú ekonomiku a spomaliť tak hospodársky rast v eurozóne. Nižšia dôvera by mohla zabrániť očakávanému tempu oživovania spotreby a investícií. Tento vývoj by mohol byť znásobený geopolitickými rizikami, ako je neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, ktoré by mohli narušiť dodávky energií a svetový obchod. Rast by tiež mohol byť pomalší, ak budú oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky trvať dlhšie, než sa očakáva. Rast by mohol byť rýchlejší, ak by miernejšie podmienky financovania a klesajúca inflácia umožnili rýchlejšie oživenie domácej spotreby a investícií.

Inflácia by mohla byť vyššia v prípade rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. Medzi riziká vyššej inflácie patrí i zvýšené geopolitické napätie, ktoré by mohlo viesť k nárastu cien energií a nákladnej prepravy v krátkodobom horizonte a narušiť svetový obchod. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by okrem toho mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín. Inflácia by mohla byť naopak nižšia, ak by nízka dôvera a obavy spojené s geopolitickými udalosťami zabránili očakávanému tempu oživenia spotreby a investícií, ak by tlmiaci vplyv menovej politiky na dopyt prekročil očakávania alebo ak by došlo k neočakávanému zhoršeniu hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta. V dôsledku väčšieho napätia vo svetovom obchode by bol výhľad vývoja inflácie v eurozóne spojený s väčšou neistotou.

Finančné a menové podmienky

Od nášho októbrového zasadania došlo v eurozóne k ďalšiemu zníženiu trhových úrokových mier, čo je odrazom vnímaného zhoršenia výhľadu hospodárskeho vývoja. Hoci sú podmienky financovania naďalej reštriktívne, v dôsledku znižovania našich úrokových sadzieb sa postupne znižuje cena úverov pre podniky a domácnosti.

Priemerná úroková sadzba nových úverov bola v októbri na úrovni 4,7 %, čo je o viac ako polovicu percentuálneho bodu menej ako jej maximum spred roka. Náklady trhového dlhového financovania klesli oproti svojmu maximu o viac ako jeden percentuálny bod. Priemerná sadzba nových hypotekárnych úverov, ktorá v októbri predstavovala 3,6 %, je o približne pol percentuálneho bodu nižšia ako jej najvyššia hodnota v roku 2023, hoci priemerná sadzba nesplatených hypoték ešte podľa všetkého vzrastie.

Objem bankových úverov poskytovaných podnikom postupne rastie z doterajších nízkych úrovní – v októbri sa medziročne zvýšil o 1,2 %. Objem vydaných podnikových dlhových cenných papierov sa v ročnom vyjadrení zvýšil o 3,1 %, čo je podobné tempo rastu ako v predchádzajúcich mesiacoch. Objem nových hypotekárnych úverov sa v októbri ďalej postupne zvyšoval, s ročnou mierou rastu 0,8 %.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dôkladne posúdila vzájomný vzťah medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Banky v eurozóne sú naďalej odolné a existujú len slabé známky napätia na finančnom trhu. Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu však zostávajú zvýšené. Prvou obrannou líniou proti prehlbovaniu zraniteľnosti finančného sektora zostáva makroprudenciálna politika, ktorá zvyšuje odolnosť a zachováva makroprudenciálny manévrovací priestor.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia trvalo ustálila na úrovni nášho dvojpercentného strednodobého cieľa. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.