ECB priebežne sleduje vývoj v bankovom sektore v eurozóne i EÚ ako celku, ako aj v ďalších finančných sektoroch, pričom hľadá prípadné slabiny finančného systému a preveruje jeho odolnosť.
V rámci plnenia týchto úloh spolupracuje s ostatnými centrálnymi bankami Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk.
Na vznik potenciálnych systémových rizík vo finančnom systéme reaguje makroprudenciálnymi opatreniami. Konečným cieľom makroprudenciálnej politiky je zachovanie finančnej stability.
Definícia finančnej stability
Finančnú stabilitu možno definovať ako stav, v ktorom je finančný systém – pozostávajúci z finančných sprostredkovateľov, trhov a trhových infraštruktúr – schopný odolávať šokom a dôsledkom korekcie finančných nerovnováh.
Znižuje sa tak pravdepodobnosť narušenia procesu finančného sprostredkovania, ktoré je natoľko vážne, že by mohlo nepriaznivo ovplyvniť reálnu hospodársku aktivitu.
Bližšie o finančnej stabiliteCieľom makroprudenciálnych opatrení je:
- predchádzať nadmernej kumulácii rizík v dôsledku vonkajších faktorov a zlyhaní na trhu v záujme hladšieho priebehu finančného cyklu (časový rozmer),
- zvyšovať odolnosť finančného sektora a obmedzovať riziko kontaminácie (prierezový rozmer),
- presadzovať celosystémový pohľad na finančnú reguláciu v záujme vytvorenia správnej motivácie pre účastníkov trhu (štrukturálny rozmer).