ECB vydáva správu o stave príprav na zavedenie eura v krajinách EÚ

1. júna 2022

• Dvojročná správa hodnotí pokrok dosiahnutý v siedmich členských štátoch EÚ nepatriacich do eurozóny.
• Pozitívne hodnotenie Chorvátska v súvislosti s možným prijatím eura 1. januára 2023
• V dôsledku náročných hospodárskych podmienok bol dosiahnutý pokrok celkovo obmedzený.

Podľa záverov Konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) z júna 2022 zaznamenali krajiny EÚ nepatriace do eurozóny od roku 2020 obmedzený pokrok v hospodárskej konvergencii k eurozóne. Je to spôsobené najmä náročnými hospodárskymi podmienkami.

Správa, vydávaná každé dva roky, hodnotí stav plnenia kritérií na zavedenie eura v siedmich členských štátoch EÚ, ktoré euro ešte neprijali: v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Švédsku.

Správa obsahuje podrobnejšie hodnotenie Chorvátska, ktoré oznámilo svoj zámer prijať euro 1. januára 2023. Bulharsko a Chorvátsko sa 10. júla 2020 zapojili do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a bankovej únie.

Kríza spôsobená koronavírusom (COVID-19) viedla v roku 2020 k výraznému poklesu hospodárskej aktivity, z ktorého sa všetky hodnotené krajiny do značnej miery zotavili. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 vo všetkých hodnotených krajinách negatívne ovplyvnila rast a všetky krajiny zaznamenali zvýšenie inflácie. Je však predčasné vyvodzovať jednoznačné závery o dosahu na priebeh konvergencie. Výhľadové hodnotenie konvergencie je spojené s vysokou mierou neistoty a celkový vplyv možno hodnotiť len retrospektívne.

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, mieru inflácie pod úrovňou referenčnej hodnoty 4,9 %, resp. výrazne pod ňou zaznamenali len Chorvátsko a Švédsko. Táto referenčná miera vychádza z údajov o priemernej inflácii zaznamenanej v troch krajinách s najlepšími výsledkami za posledných 12 mesiacov – vo Fínsku, Francúzsku a Grécku (po vylúčení krajných hodnôt za Maltu a Portugalsko). V ostatných piatich hodnotených krajinách (v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku) boli miery inflácie za posledných 12 mesiacov výrazne nad referenčnou hodnotou, rovnako ako podľa konvergenčnej správy z roku 2020.

Pokiaľ ide o rozpočtové kritériá, v čase zverejnenia správy podlieha postupu pri nadmernom deficite len Rumunsko (od apríla 2020). Hoci v roku 2021 prekročili referenčnú hodnotu deficitu 3 % HDP tri ďalšie krajiny – Bulharsko, Česká republika a Maďarsko – žiadne ďalšie postupy pri nadmernom deficite začaté neboli.

Po prudkom náraste v roku 2020 v dôsledku krízy COVID-19 zostali rozpočtové deficity v roku 2021 zvýšené vo všetkých krajinách okrem Švédska. V porovnaní s rokom 2020 sa rozpočtové saldá v roku 2021 zlepšili vo všetkých hodnotených krajinách s výnimkou Bulharska a Českej republiky. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 sa očakáva, že pomer deficitu k HDP sa vo väčšine krajín v rokoch 2022 a 2023 zníži. V Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku však má v roku 2023 prekračovať referenčnú hodnotu.

Pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2021 v Bulharsku a Švédsku pohyboval od 20 % do 40 %, v Českej republike, Poľsku a Rumunsku od 40 % do 60 %, zatiaľ čo v Chorvátsku a Maďarsku prekračoval referenčnú hodnotu 60 %.

Očakáva sa, že v rokoch 2022 a 2023 sa pomer verejného dlhu v štyroch z hodnotených krajín zníži vďaka zlepšeniu hospodárskej činnosti a postupnému ukončeniu rozpočtových opatrení prijatých v reakcii na pandémiu COVID-19, pričom rozpočtové saldá majú zaťažiť nové opatrenia prijaté v reakcii na vysoké ceny energií a vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Pokiaľ ide o kritérium výmenného kurzu, bulharský lev a chorvátska kuna boli zapojené do mechanizmu ERM II počas väčšiny dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 pri centrálnej parite 1,95583 leva za euro a 7,53450 kuny za euro. Výmenný kurz chorvátskej kuny vykazoval nízky stupeň volatility a pohyboval sa v blízkosti svojej centrálnej parity. Bulharský lev sa od svojej centrálnej parity neodchýlil. S výnimkou rumunského leu vykazovali výmenné kurzy mien nezapojených do ERM II relatívne vysoký stupeň volatility.

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, najnižšie 12-mesačné priemerné dlhodobé úrokové miery boli zaznamenané v Bulharsku, Chorvátsku a Švédsku. Česká republika sa na úrovni 2,5 % nachádzala tesne pod referenčnou hodnotou 2,6 %. Dve z hodnotených krajín – Maďarsko a Poľsko – zaznamenali 12-mesačné priemerné dlhodobé úrokové miery nad úrovňou referenčnej hodnoty, zatiaľ čo v Rumunsku 12-mesačná priemerná dlhodobá úroková miera referenčnú hodnotu prekračovala výrazne.

Ďalším dôležitým faktorom dlhodobej udržateľnosti konvergencie je stabilita inštitucionálneho prostredia. S výnimkou Švédska je kvalita inštitúcií a riadenia v hodnotených krajinách relatívne nízka. Pokiaľ ide o právnu konvergenciu, Chorvátsko je jedinou hodnotenou krajinou, v ktorej je právny rámec plne zlučiteľný s požiadavkami na prijatie eura podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (štatútu ESCB).

Chorvátsko

Podľa hodnotenia ECB sa Chorvátsko nachádza v rámci referenčných hodnôt konvergenčných kritérií.

Cenová stabilita

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Chorvátsku 4,7 %, čo je pod referenčnou hodnotou 4,9 %. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, existujú obavy o dlhodobejšiu udržateľnosť inflačnej konvergencie v Chorvátsku. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces konvergencie podporiť primeranými politikami.

Rozpočtový deficit a zadlženosť verejnej správy

Saldo rozpočtu verejnej správy Chorvátska bolo v roku 2021 tesne pod referenčnou hodnotou deficitu 3 % HDP, zatiaľ čo jeho pomer dlhu bol nad referenčnou hodnotou 60 % HDP, od predchádzajúceho roka však klesol. Pomer deficitu v roku 2021 dosiahol 2,9 % HDP, čo spĺňa kritérium deficitu. Pomer dlhu k HDP v roku 2021 predstavoval 79,8 % HDP, čo je pokles oproti maximu 87,3 % HDP z roku 2020. Tento výrazný pokles pomeru dlhu zabezpečil splnenie dlhového kritéria.

Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 má Chorvátsko všetky predpoklady na ďalšie dodržiavanie požiadaviek Paktu stability a rastu. Okrem toho Európska komisia vo svojom jarnom balíku európskeho semestra 2022 konštatovala, že Chorvátsko čelí v strednodobom horizonte stredne vysokým rizikám ohrozujúcim udržateľnosť dlhu. V záujme ochrany zdravých verejných financií a dlhodobého znižovania pomeru dlhu je nevyhnutné, aby Chorvátsko uskutočnilo plánované rozpočtové reformy v rámci svojho plánu obnovy a zvyšovania odolnosti.

Výmenný kurz

Chorvátska kuna vstúpila do mechanizmu ERM II dňa 10. júla 2020 s centrálnou paritou 7,53450 kuny za euro a štandardným fluktuačným pásmom ±15 %. Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 jej výmenný kurz vykazoval nízky stupeň volatility a s kunou sa obchodovalo blízko jej centrálnej parity.

Dlhodobé úrokové miery

V referenčnom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Chorvátsku v priemere 0,8 % a nachádzali sa tak pod referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Chorvátsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z tesne pod 7 % na menej ako 1 %.

Udržateľná konvergencia

Chorvátsku by prospela hospodárska politika orientovaná na stabilitu a rozsiahle štrukturálne reformy. Európska komisia v roku 2022 konštatovala, že makroekonomické nerovnováhy v krajine v roku 2021 naďalej ustupovali a vracali sa k priaznivým trendom spred pandémie. Štrukturálne reformy by Chorvátsku pomohli zlepšiť jeho inštitucionálne a podnikateľské prostredie, posilniť hospodársku súťaž a zefektívniť verejnú správu a súdny systém. V októbri 2020 ECB prevzala zodpovednosť za priamy dohľad nad ôsmimi významnými inštitúciami a za monitorovanie dohľadu nad 15 menej významnými inštitúciami v Chorvátsku.

Právne kritériá

Chorvátske právo je zlučiteľné so zmluvami a štatútom ESCB, ako vyžaduje článok 131 zmluvy.

Kontaktnou osobou pre médiá je Alexandrine Bouilhet, tel.: +49 172 174 93 66.

Poznámky

• Konvergenčná správa ECB hodnotí hospodársku a právnu konvergenciu členských štátov EÚ s výnimkou nepatriacich do eurozóny každé dva roky alebo na vlastnú žiadosť krajiny. Posudzuje mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie s eurozónou, zlučiteľnosť vnútroštátnej legislatívy s právnym rámcom EÚ a plnenie zákonných požiadaviek vo vzťahu k príslušným národným centrálnym bankám. Dánsko sa vzhľadom na svoju výnimku nehodnotí, pokiaľ o hodnotenie výslovne nepožiada.
• Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 25. máj 2022. Referenčným obdobím pri hodnotení cenovej stability a dlhodobých úrokových mier je obdobie od mája 2021 do apríla 2022. V prípade výmenných kurzov sa hodnotí obdobie od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sú za obdobie do roka 2021. Prognózy vychádzajú z hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 a z aktuálnych konvergenčných programov príslušných krajín, ako aj z ďalších informácií relevantných pri výhľadovom hodnotení udržateľnosti konvergencie.
• Od novembra 2014 každá krajina vstupujúca do eurozóny zároveň vstupuje do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) a ostatných prvkov bankovej únie. Bankový systém krajiny sa vtedy podrobuje komplexnému hodnoteniu ECB. ECB sa 10. júla 2020 rozhodla nadviazať úzku spoluprácu s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka po splnení nevyhnutných podmienok dohľadu a právnych podmienok. ECB sa 1. októbra 2020 stala orgánom dohľadu zodpovedným za spoločné postupy pre všetky dohliadané inštitúcie a prevzala zodpovednosť za monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami v týchto dvoch krajinách.