Táto jazyková verzia konvergenčnej správy neobsahuje všetky kapitoly. Úplné znenie je k dispozícii v angličtine na internetovej stránke ECB.

1 Úvod

Od 1. januára 1999 bolo euro postupne zavedené v devätnástich členských štátoch EÚ. V tejto správe sa hodnotí sedem z ôsmich krajín Únie, ktoré ešte spoločnú menu neprijali. Jedna z týchto ôsmich krajín, Dánsko, oznámila v roku 1992 Rade Európskej únie (Rada EÚ) svoje rozhodnutie, že sa do tretej fázy hospodárskej a menovej únie (HMÚ) nezapojí.^[1] Konvergenčná správa o Dánsku sa preto vypracúva iba na jeho žiadosť. Keďže Dánsko takúto žiadosť nepredložilo, v tejto správe sa hodnotia nasledujúce krajiny: Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Vzhľadom na to, že Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) týchto sedem krajín zaväzuje prijať euro, musia sa usilovať splniť všetky konvergenčné kritériá.^[2]

Vypracovaním tejto správy Európska centrálna banka (ECB) plní požiadavku ustanovenú v článku 140 zmluvy. V tomto článku sa požaduje, aby ECB a Európska komisia najmenej každé dva roky alebo na žiadosť členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, informovali Radu EÚ „o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“. Sedem krajín hodnotených v tejto správe sa preto posudzuje v rámci pravidelného dvojročného cyklu. Svoju správu pripravuje aj Európska komisia, pričom obe správy sa Rade EÚ predkladajú súbežne.

ECB túto správu vypracovala na základe rámca použitého v prechádzajúcich konvergenčných správach. V prípade uvedených siedmich krajín hodnotí, či dosiahli vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie, či je ich vnútroštátna legislatíva zlučiteľná so zmluvami a s protokolom o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „štatút ESCB“) a či sú splnené zákonné požiadavky na to, aby sa národné centrálne banky stali neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému.

Súčasťou tejto správy je aj hodnotenie Chorvátska, ktoré je však v porovnaní s ostatnými hodnotenými krajinami podrobnejšie. Dôvodom je, že chorvátske orgány pri viacerých príležitostiach oznámili svoj zámer prijať euro od 1. januára 2023.

Hodnotenie procesu hospodárskej konvergencie vo veľkej miere závisí od kvality a integrity použitých štatistických údajov. Zostavovanie a vykazovanie štatistík, najmä štatistík verejných financií, nesmie byť ovplyvnené politickými faktormi či zásahmi. Kvalita a integrita štatistík by mala byť pre členské štáty EÚ absolútnou prioritou. Mali by zabezpečiť, aby sa pri zostavovaní štatistík uplatňoval primeraný systém kontroly a rovnováhy a aby sa dodržiavali minimálne štatistické štandardy. Tieto štandardy majú zásadný význam z hľadiska posilnenia nezávislosti, integrity a zodpovednosti národných štatistických úradov a budovania dôvery v kvalitu štatistík verejných financií (viac v kapitole 6).

Od 4. novembra 2014^[3] sa musí každá krajina, v prípade ktorej dochádza k zrušeniu výnimky, najneskôr v deň prijatia eura zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Následne sa na takúto krajinu vzťahujú tiež všetky práva a povinnosti vyplývajúce z SSM. Je preto mimoriadne dôležité uskutočniť potrebné prípravy. Bankový systém každého členského štátu, ktorý vstúpi do eurozóny, a teda aj do SSM, sa podrobí komplexnému hodnoteniu.^[4] Dňa 10. júla 2020 ECB oznámila, že v nadväznosti na splnenie nevyhnutných požiadaviek v oblasti dohľadu a príslušných právnych predpisov prijala rozhodnutia o nadviazaní úzkej spoluprácu s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou).^[5] Po nadobudnutí účinnosti rámcov úzkej spolupráce 1. októbra 2020 ECB prevzala zodpovednosť za i) priamy dohľad nad významnými inštitúciami v týchto dvoch krajinách, ii) spoločné postupy pre všetky dohliadané subjekty a iii) monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré naďalej spadajú pod dohľad vnútroštátnych orgánov dohľadu. Bankový dohľad ECB, Българска народна банка (Bulharská národná banka) a Hrvatska narodna banka (Chorvátska národná banka) veľmi úzko spolupracujú na zabezpečení hladkej integrácie príslušných vnútroštátnych orgánov do SSM.^[6]

Táto konvergenčná správa má nasledujúcu štruktúru. V druhej kapitole sa opisuje rámec hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. Tretia kapitola prináša horizontálny prehľad hlavných aspektov hospodárskej konvergencie. Štvrtá kapitola obsahuje zhrnutia za jednotlivé krajiny s hlavnými výsledkami hodnotenia hospodárskej a právnej konvergencie. V piatej kapitole sa uvádza podrobnejšie hodnotenie stavu hospodárskej konvergencie príslušných siedmich členských štátov EÚ. V šiestej kapitole je prehľad ukazovateľov stavu konvergencie a štatistickej metodiky ich zberu. A napokon siedma kapitola hodnotí zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov týchto členských štátov vrátane zákonov o ich národných centrálnych bankách s článkami 130 a 131 zmluvy.

2 Analytický rámec

2.1 Hospodárska konvergencia

Pri analýze stavu hospodárskej konvergencie v členských štátoch Európskej únie, ktoré sa usilujú o prijatie eura, ECB používa jednotný analytický rámec. Tento jednotný rámec, ktorý sa konzistentne uplatňuje vo všetkých konvergenčných správach Európskeho menového inštitútu (EMI) a ECB, vychádza z ustanovení zmluvy a ich uplatňovania zo strany ECB a týka sa vývoja cien, rozpočtových sáld a dlhu verejnej správy, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových mier, ako aj ďalších faktorov, ktoré sú dôležité z hľadiska hospodárskej integrácie a konvergencie. Okrem toho vychádza z celého radu ďalších spätných a výhľadových hospodárskych ukazovateľov, ktoré sa považujú za relevantné pri podrobnejšom skúmaní udržateľnosti konvergencie. Niektoré prvky tohto rámca sa časom posilnili. Hodnotenie príslušného členského štátu na základe všetkých týchto faktorov tiež poskytuje dôležité informácie, ktoré pomáhajú zabezpečiť jeho bezproblémovú integráciu do eurozóny. V boxoch 1 až 5 sú stručne načrtnuté právne ustanovenia a podrobnejšie sa opisuje metodika, ktorou sa ECB riadi pri ich uplatňovaní.

V záujme zabezpečenia kontinuity a rovnakého zaobchádzania táto správa vychádza zo zásad vymedzených v predchádzajúcich správach ECB (a v správach jej predchodcu EMI). Ide najmä o viacero základných zásad, ktoré ECB uplatňuje pri aplikácii konvergenčných kritérií. Po prvé, jednotlivé kritériá sa interpretujú a uplatňujú presne vymedzeným spôsobom. Pritom sa vychádza z toho, že hlavným zmyslom kritérií je zabezpečiť, aby sa členmi eurozóny mohli stať len tie členské štáty, ktorých hospodárske podmienky prispievajú k udržaniu cenovej stability a súdržnosti eurozóny. Po druhé, konvergenčné kritériá tvoria súvislý a integrovaný celok a musia byť splnené všetky. V zmluve sa kritériá kladú na rovnakú úroveň a hierarchicky sa nijako nečlenia. Po tretie, konvergenčné kritériá musia byť splnené na základe skutočných údajov. Po štvrté, konvergenčné kritériá treba aplikovať konzistentne, transparentne a zrozumiteľne. Okrem toho je pri posudzovaní plnenia konvergenčných kritérií základným faktorom udržateľnosť, pretože konvergencia sa musí dosahovať trvalým spôsobom, nielen v danom čase. Hodnotenie krajín sa preto zameriava na udržateľnosť konvergencie.

Z tohto hľadiska sa hospodársky vývoj jednotlivých krajín hodnotí spätne, spravidla za obdobie uplynulých desiatich rokov. Takýmto spôsobom možno lepšie rozhodnúť, či a v akej miere je dosiahnutý stav skutočne dôsledkom štrukturálnych zmien, a spoľahlivejšie tak posúdiť udržateľnosť hospodárskej konvergencie.

Ďalej sa v primeranej miere hodnotí aj perspektíva ďalšieho vývoja. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje skutočnosti, že udržateľnosť priaznivého hospodárskeho vývoja rozhodujúcim spôsobom závisí od vhodných a trvalých systémových reakcií na súčasné a budúce problémy. Z hľadiska zaistenia udržateľného rastu produkcie v strednodobom a dlhodobom horizonte je zároveň rozhodujúce silné riadenie, spoľahlivo fungujúce inštitúcie a udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdôrazňuje, že zabezpečenie udržateľnosti hospodárskej konvergencie závisí od dosiahnutia dobrého východiskového stavu, existencie fungujúcich inštitúcií, odolnosti voči šokom, ako aj od uplatňovania náležitých postupov po prijatí eura.

Spoločný rámec sa uplatňuje jednotlivo na sedem členských štátov EÚ, ktoré sú predmetom preskúmania. Tieto hodnotenia, ktoré sa zameriavajú na výkon jednotlivých členských štátov, by sa mali posudzovať samostatne, v súlade s ustanoveniami článku 140 zmluvy.

Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 25. máj 2022. Štatistické údaje použité pri hodnotení konvergenčných kritérií poskytuje Európska komisia (viac údajov sa nachádza v kapitole 6 a v tabuľkách a grafoch), údaje o výmenných kurzoch a dlhodobých úrokových mierach poskytuje Európska komisia v spolupráci s ECB. Referenčným obdobím pre kritérium cenovej stability aj pre kritérium dlhodobých úrokových mier je po dohode s Európskou komisiou obdobie od mája 2021 do apríla 2022. Referenčným obdobím pre výmenné kurzy je obdobie od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sa končia rokom 2021. Zohľadnené boli aj prognózy z rôznych zdrojov spolu s posledným konvergenčným programom príslušného členského štátu a ďalšie informácie, ktoré sú významné z hľadiska posúdenia perspektívy udržateľnosti konvergencie. V tejto správe sa tiež zohľadňuje hospodárska prognóza Európskej komisie z jari 2022, ktorá bola zverejnená 16. mája 2022, a Správa o mechanizme varovania na rok 2022^[7] zverejnená 24. novembra 2021. Túto konvergenčnú správu schválila Generálna rada ECB 27. mája 2022.

Vplyv rusko-ukrajinskej vojny na hodnotenie konvergencie sa v tejto konvergenčnej správe posudzuje iba v obmedzenej miere. Zatiaľ je predčasné robiť akékoľvek konečné závery o tom, ako vojna ovplyvní konvergenciu hodnotených krajín a či bude jej vplyv na tieto krajiny symetrický alebo asymetrický. Výhľadové hodnotenie konvergencie predovšetkým sprevádza vysoká miera neistoty a celkový vplyv vojny je možné hodnotiť výlučne ex post.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja cien a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 1.

Priemerná miera inflácie HICP počas referenčného 12-mesačného obdobia od mája 2021 do apríla 2022 sa posudzuje na základe hospodárskych výsledkov krajiny za posledných desať rokov z hľadiska cenovej stability. To umožňuje podrobnejšie hodnotenie udržateľnosti cenového vývoja v sledovanej krajine. V tejto súvislosti sa pozornosť sústreďuje na orientáciu menovej politiky, najmä na to, či hlavným zámerom menových orgánov je dosahovanie a udržanie cenovej stability, a ako k dosiahnutiu tohto cieľa prispievajú ostatné oblasti hospodárskej politiky. Okrem toho sa do úvahy berie aj vplyv, ktorý má na dosahovanie cenovej stability makroekonomické prostredie. Vývoj cien sa hodnotí na základe situácie v oblasti ponuky a dopytu, pričom sa okrem iného kladie dôraz na rôzne faktory, ako sú napríklad jednotkové náklady práce a dovozné ceny. Napokon sa posudzuje aj vývojový trend ostatných relevantných cenových indexov. Pokiaľ ide o perspektívu budúceho vývoja, správa obsahuje aj predpokladaný vývoj inflácie v nadchádzajúcich rokoch vrátane prognóz významných medzinárodných organizácií a účastníkov trhu. Správa sa venuje aj inštitucionálnym a štrukturálnym otázkam, ktoré sú dôležité z hľadiska udržania prostredia podporujúceho cenovú stabilitu po prijatí eura.

Právne ustanovenia týkajúce sa rozpočtového vývoja a ich uplatňovanie zo strany ECB spolu s procedurálnymi otázkami sú opísané v boxe 2.

Z hľadiska udržateľnosti verejných financií sa výsledok v hodnotenom roku 2021 porovnáva s výsledkami hodnotenej krajiny za uplynulých desať rokov. Najprv sa hodnotí vývoj pomeru deficitu. Treba pamätať na to, že zmena ročného pomeru deficitu krajiny je obyčajne ovplyvňovaná rôznymi faktormi. Tieto vplyvy sa dajú rozdeliť na cyklické, ktoré odzrkadľujú reakciu deficitov na zmeny v hospodárskom cykle, a necyklické, ktoré sa často považujú za výsledok štrukturálnych alebo trvalých zmien rozpočtovej politiky. Takéto necyklické vplyvy, kvantifikované v tejto správe, však nemožno vždy v plnej miere považovať za odraz štrukturálnych zmien fiškálnych pozícií, pretože zahŕňajú aj účinok opatrení a osobitných faktorov, ktoré majú na rozpočtové saldo iba dočasný vplyv. Zistiť rozsah zmien štrukturálnych rozpočtových pozícií počas pandémie COVID‑19 je obzvlášť náročné vzhľadom na neistotu, pokiaľ ide o úroveň a tempo rastu potenciálnej hospodárskej produkcie.

Ďalším krokom je hodnotenie vývoja pomeru dlhu sektora verejnej správy v tomto období, ako aj faktorov ovplyvňujúcich tento pomer. Týmito faktormi sú rozdiel medzi nominálnym rastom HDP a úrokovými mierami, primárne saldo a úpravy vzťahu deficitu a dlhu. Takýto postup môže priniesť ďalšie poznatky o tom, v akej miere dynamiku dlhu ovplyvňuje makroekonomické prostredie, a najmä kombinácia hospodárskeho rastu a úrokových mier. Môže tiež poskytnúť bližší pohľad na príspevok štrukturálneho salda a cyklického vývoja odrážajúci sa v primárnom salde a na úlohu špecifických faktorov zohľadnených v úprave vzťahu deficitu a dlhu. Správa sleduje aj štruktúru dlhu verejnej správy, pričom sa zameriava najmä na podiel krátkodobého dlhu a podiel dlhu v cudzích menách, ako aj na ich vývoj. Porovnaním týchto dvoch ukazovateľov s aktuálnou hodnotou pomeru dlhu sa ukáže citlivosť rozpočtového salda na zmeny výmenných kurzov a úrokových mier.

V otázke budúceho vývoja sa správa zaoberá rozpočtovými plánmi jednotlivých krajín a najnovšími prognózami Európskej komisie na roky 2022 a 2023 a prihliada na strednodobú rozpočtovú stratégiu vyjadrenú v konvergenčnom programe. Súčasťou je posúdenie predpokladaného dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa krajiny v súlade s Paktom stability a rastu, ako aj perspektívy vývoja pomeru dlhu na základe súčasných rozpočtových politík. V súvislosti s pandémiou COVID‑19 bola aktivovaná všeobecná úniková doložka, ktorá umožňuje odklon od strednodobého rozpočtového cieľa, ako sa uvádza v boxe 2. Okrem toho sa v správe zdôrazňujú dlhodobé úlohy spojené s udržateľnosťou rozpočtových pozícií a všeobecné oblasti konsolidácie, najmä pokiaľ ide o nefinancované štátne systémy dôchodkového zabezpečenia v súvislosti s demografickými zmenami a podmienené záväzky vlády. Navyše, podobne ako v minulosti, je v tejto analýze zahrnutá aj väčšina faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97, ktoré sa spomínajú v boxe 2.

Právne ustanovenia týkajúce sa vývoja výmenných kurzov a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 3.

Okrem účasti v ERM II a vývoja nominálneho výmenného kurzu voči euru v sledovanom období sa stručne hodnotí aj udržateľnosť aktuálneho výmenného kurzu. Vychádza sa pritom z vývoja reálneho a efektívneho výmenného kurzu a zo stavu bežného, kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie. Posudzuje sa aj dlhodobejší vývoj hrubého zahraničného dlhu a čistej medzinárodnej investičnej pozície. V časti o vývoji výmenného kurzu sa ďalej posudzuje miera integrácie krajiny do eurozóny. Hodnotí sa integrácia zahraničného obchodu (vývozu a dovozu) a finančná integrácia. Časť o vývoji výmenného kurzu obsahuje prípadne aj informácie o tom, či hodnotená krajina získala počas dvojročného referenčného obdobia pomoc v oblasti likvidity od centrálnej banky alebo podporu v rámci platobnej bilancie, a to dvojstrannú alebo viacstrannú s účasťou MMF a/alebo EÚ. Do úvahy sa pritom berie skutočná i preventívna pomoc vrátane dostupnosti preventívneho financovania, napríklad v podobe pružnej úverovej linky (Flexible Credit Line) MMF.

Právne ustanovenia v oblasti vývoja dlhodobých úrokových mier a ich uplatňovanie zo strany ECB sú opísané v boxe 4.

Ako už bolo uvedené, v zmluve sa výslovne požaduje, aby sa v úrovni dlhodobej úrokovej miery odzrkadľovala tzv. stálosť konvergencie. Z tohto dôvodu sa vývoj v referenčnom období od mája 2021 do apríla 2022 posudzuje v kontexte vývoja dlhodobých úrokových mier za predchádzajúcich desať rokov (resp. v období, za ktoré sú takéto údaje dostupné) a hlavných faktorov, ktoré boli príčinou rozdielov voči priemernej dlhodobej úrokovej miere prevládajúcej v eurozóne. Priemerná dlhodobá úroková miera eurozóny v hodnotenom období mohla čiastočne odrážať vysoké rizikové prémie pre jednotlivé krajiny vo viacerých krajinách eurozóny. Preto sa na účely porovnania využíva tiež dlhodobý výnos štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA (teda dlhodobý výnos podľa výnosovej krivky štátnych dlhopisov eurozóny s ratingom AAA, ktorá zahŕňa krajiny eurozóny s rovnakým ratingom). Súčasťou tejto analýzy sú aj informácie o veľkosti a vývoji finančného trhu. Vychádzajú z troch rôznych ukazovateľov (hodnota nesplatených dlhových cenných papierov vydaných nefinančnými korporáciami, kapitalizácia akciového trhu a objem bankových úverov PFI domácemu súkromnému nefinančnému sektoru), ktoré spolu predstavujú meradlo veľkosti finančného trhu.

V článku 140 ods. 1 zmluvy sa tiež vyžaduje, aby správa zohľadnila aj niekoľko ďalších relevantných faktorov (box 5). V tejto súvislosti 13. decembra 2011 nadobudol účinnosť rozšírený rámec správy ekonomických záležitostí v súlade s článkom 121 ods. 6 zmluvy. Jeho cieľom je zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov EÚ. Stručné zhrnutie týchto právnych ustanovení, ako aj spôsob, akým ECB zohľadňuje uvedené doplňujúce faktory v hodnotení stavu konvergencie, sa uvádza v boxe 5.

2.2 Zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami

2.2.1 Úvod

Článok 140 ods. 1 zmluvy vyžaduje, aby ECB (a Európska komisia) podali Rade najmenej každé dva roky alebo na návrh členského štátu, pre ktorý platí výnimka, správy o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy musia obsahovať hodnotenie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu, pre ktorý platí výnimka, vrátane štatútov jeho NCB, s článkami 130 a 131 zmluvy a s príslušnými článkami štatútu. Táto povinnosť, ktorá vyplýva zo zmluvy a ktorá sa vzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka, sa nazýva aj „právna konvergencia“.

ECB sa pri hodnotení právnej konvergencie neobmedzuje len na formálne zhodnotenie textu vnútroštátnych právnych predpisov, ale môže posúdiť aj to, či je implementácia príslušných ustanovení v súlade s duchom zmlúv a štatútu. ECB je zvlášť znepokojená akýmikoľvek signálmi tlaku na orgány NCB s rozhodovacími právomocami ktoréhokoľvek členského štátu, čo by bolo, pokiaľ ide o nezávislosť centrálnych bánk, v rozpore s duchom zmluvy. Hladké a nepretržité fungovanie orgánov NCB s rozhodovacími právomocami je z pohľadu ECB tiež dôležité. V tejto súvislosti majú príslušné orgány členského štátu najmä povinnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie včasného vymenovania nástupcu v prípade, že sa uvoľní miesto člena orgánu NCB s rozhodovacou právomocou^[17]. Skôr, než ECB prijme pozitívne konečné hodnotenie so záverom, že vnútroštátne právne predpisy členského štátu sú v súlade so zmluvou a štatútom, bude pozorne sledovať celkový vývoj.

Členské štáty, pre ktoré platí výnimka, právna konvergencia

Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, ktorých vnútroštátne právne predpisy sa hodnotia v tejto správe, majú postavenie členských štátov, pre ktoré platí výnimka, t. j. tieto členské štáty ešte neprijali euro. Švédsko získalo postavenie členského štátu, pre ktorý platí výnimka, rozhodnutím Rady EÚ z mája 1998^[18]. Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, články 4^[19] a 5^[20] aktov o podmienkach pristúpenia ustanovujú, že každý z týchto členských štátov sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 139 zmluvy.

Táto správa nehodnotí Dánsko, ktoré je členským štátom s osobitným postavením a ktoré zatiaľ euro neprijalo. Protokol (č. 16) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám, ustanovuje, že vzhľadom na oznámenie, ktoré dánska vláda predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko vzťahuje výnimka a že postup na zrušenie výnimky sa začne len na žiadosť Dánska. Keďže sa článok 130 zmluvy vzťahuje na Dánsko, musí Danmarks Nationalbank spĺňať požiadavky na nezávislosť centrálnej banky. Konvergenčná správa EMI z roku 1998 v závere konštatuje, že táto požiadavka bola splnená. Vzhľadom na osobitné postavenie Dánska sa od roku 1998 konvergencia Dánska nehodnotí. Kým Dánsko neoznámi Rade, že zamýšľa prijať euro, nie je potrebná právna integrácia Danmarks Nationalbank do Eurosystému a rovnako nie je potrebné prispôsobovanie dánskych právnych predpisov.

Cieľom hodnotenia právnej konvergencie je uľahčiť Rade rozhodovanie o tom, ktoré členské štáty spĺňajú svoje „záväzky týkajúce sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“ (článok 140 ods. 1 zmluvy). V právnej oblasti sa tieto podmienky týkajú najmä nezávislosti centrálnej banky a právnej integrácie NCB do Eurosystému.

Štruktúra právneho hodnotenia

Právne hodnotenie sa vo všeobecnosti riadi rámcom predchádzajúcich správ ECB a EMI týkajúcich sa právnej konvergencie^[21].

Zlučiteľnosť právnych predpisov sa hodnotí vo svetle právnych predpisov, ktoré boli prijaté pred 25. marcom 2022

2.2.2 Rozsah prispôsobenia

Oblasti prispôsobenia

Na identifikovanie oblastí, v ktorých sa vnútroštátne právne predpisy musia prispôsobiť, sa hodnotia tieto otázky:

• zlučiteľnosť s ustanoveniami o nezávislosti národných centrálnych bánk v zmluve (článok 130) a štatúte (články 7 a 14.2),
• zlučiteľnosť s ustanoveniami o služobnom tajomstve (článok 37 štatútu),
• zlučiteľnosť so zákazom menového financovania (článok 123 zmluvy) a zákazom zvýhodneného prístupu (článok 124 zmluvy),
• zlučiteľnosť s požiadavkou na jednotnú písomnú podobu názvu euro, ktorá vyplýva z práva EÚ a
• právna integrácia NCB do Eurosystému (najmä pokiaľ ide o články 12.1 a 14.3 štatútu).

„Zlučiteľnosť" verzus „zosúladenie"

Článok 131 zmluvy vyžaduje, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné" so zmluvami a štatútom; prípadná nezlučiteľnosť sa preto musí odstrániť. Ani prednosť zmlúv a štatútu pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani charakter nezlučiteľnosti nemajú vplyv na požiadavku plniť túto povinnosť.

Požiadavka, aby vnútroštátne právne predpisy boli „zlučiteľné“ neznamená, že zmluva vyžaduje „zosúladenie“ štatútov NCB, a to ani medzi sebou, ani so štatútom. Odlišnosti na vnútroštátnej úrovni môžu naďalej pretrvávať, pokiaľ nezasahujú do právomoci v menových záležitostiach, ktorá je záväzne zverená EÚ. Článok 14.4 štatútu umožňuje, aby NCB vykonávali aj iné funkcie, ako sú uvedené v štatúte, pokiaľ nezasahujú do cieľov a úloh ESCB^[22]. Ustanovenia, ktoré v štatútoch NCB umožňujú takéto ďalšie funkcie, sú jasným príkladom okolností, za ktorých môžu rozdiely zostať zachované. Z pojmu „zlučiteľnosť“ skôr vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy a štatúty NCB je potrebné upraviť tak, aby sa odstránila nezlučiteľnosť so zmluvami a štatútom a aby sa zabezpečil potrebný stupeň integrácie NCB do ESCB. Predovšetkým by sa mali upraviť všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s požiadavkou na nezávislosť NCB vymedzenou v zmluve a s úlohou NCB ako neoddeliteľnej súčasti ESCB. Na dosiahnutie tohto cieľa preto nepostačuje spoliehať sa iba na prednosť práva EÚ pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Povinnosť podľa článku 131 zmluvy sa týka iba nezlučiteľnosti s ustanoveniami zmlúv a štatútu. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú nezlučiteľné so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, ktoré sú relevantné pre oblasti prispôsobenia hodnotené v tejto Konvergenčnej správe, by sa však s týmto sekundárnym právom mali zosúladiť. Prednosť práva EÚ nemá vplyv na povinnosť prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy. Táto všeobecná požiadavka vyplýva nielen z článku 131 zmluvy, ale aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie^[23].

Spôsob, akým sa majú vnútroštátne právne predpisy upraviť, sa v zmluvách ani v štatúte nepredpisuje. Možno to dosiahnuť odkazmi na zmluvy alebo štatút, zapracovaním ich ustanovení s príslušným odkazom, vypustením nezlučiteľných častí alebo kombináciou týchto metód.

Nástrojom na dosiahnutie a udržanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami a štatútom je okrem iného povinnosť inštitúcií EÚ a členských štátov podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy a článku 4 štatútu uskutočniť s ECB konzultácie o návrhoch právnych predpisov v oblastiach jej pôsobnosti. Rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi ohľadom návrhu právnych predpisov^[24] výslovne vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie súladu s touto povinnosťou.

2.2.3 Nezávislosť národných centrálnych bánk

Z hľadiska nezávislosti centrálnych bánk bolo potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. máju 2004, upraviť vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. januáru 2007 a upraviť vnútroštátne právne predpisy v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť k 1. júlu 2013^[25]. Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť ku dňu zriadenia ESCB 1. júna 1998.

Nezávislosť centrálnej banky

V novembri 1995 vypracoval EMI zoznam charakteristických znakov nezávislosti centrálnej banky (neskôr podrobne opísaných v Konvergenčnej správe z roku 1998), na základe ktorých sa v tom čase hodnotili vnútroštátne právne predpisy členských štátov, najmä štatúty NCB. Koncepcia nezávislosti centrálnych bánk zahŕňa viacero druhov nezávislosti, ktoré sa musia hodnotiť osobitne, a to: funkčnú, inštitucionálnu, personálnu a finančnú nezávislosť. V uplynulých rokoch ECB vo svojich stanoviskách tieto aspekty nezávislosti centrálnych bánk ďalej rozpracovala. Tieto aspekty sú základom na hodnotenie úrovne konvergencie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, pre ktoré platí výnimka, so zmluvami a štatútom.

Funkčná nezávislosť

Nezávislosť centrálnych bánk nie je samoúčelná, ale je nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorý by mal byť jasne vymedzený a nadradený akýmkoľvek iným cieľom. Funkčná nezávislosť si vyžaduje, aby hlavný cieľ každej NCB bol stanovený jasným a právne určitým spôsobom a aby bol plne v súlade s hlavným cieľom ustanoveným v zmluve, ktorým je cenová stabilita. To si vyžaduje, aby sa národným centrálnym bankám poskytli potrebné prostriedky a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa, a to nezávisle od akéhokoľvek iného orgánu. Požiadavka zmluvy na nezávislosť centrálnych bánk vyjadruje všeobecne uznávaný názor, že hlavný cieľ cenovej stability dokáže najlepšie zabezpečiť úplne nezávislá inštitúcia s presne vymedzeným mandátom. Nezávislosť centrálnych bánk je úplne zlučiteľná s požiadavkou na zodpovednosť NCB za ich rozhodnutia, čo je významným aspektom zvyšovania dôvery v ich nezávislé postavenie. To zahŕňa aj transparentnosť a dialóg s tretími osobami.

Pokiaľ ide o časový horizont, zo zmluvy jasne nevyplýva, odkedy musia NCB členských štátov, pre ktoré platí výnimka, plniť hlavný cieľ cenovej stability stanovený v článkoch 127 ods. 1 a 282 ods. 2 zmluvy a článku 2 štatútu. V prípade tých členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po dni zavedenia eura v EÚ, nie je jasné, či má táto požiadavka platiť odo dňa pristúpenia alebo odo dňa, keď prijali euro. Hoci sa článok 127 ods. 1 zmluvy nevzťahuje na členské štáty, pre ktoré platí výnimka (pozri článok 139 ods. 2 písm. c) zmluvy), článok 2 štatútu sa na tieto členské štáty vzťahuje (pozri článok 42.1 štatútu). ECB zastáva názor, že povinnosť NCB mať za svoj hlavný cieľ cenovú stabilitu existuje od 1. júna 1998 v prípade Švédska a od 1. mája 2004, 1. januára 2007 a 1. júla 2013 v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom. Vychádza sa pri tom zo skutočnosti, že jedna z hlavných zásad EÚ, a to cenová stabilita (článok 119 zmluvy), sa vzťahuje aj na členské štáty, pre ktoré platí výnimka. Vyplýva to aj z cieľa zmluvy, že všetky členské štáty sa majú snažiť o makroekonomickú konvergenciu vrátane cenovej stability, na čo majú slúžiť aj pravidelné správy ECB a Európskej komisie. Tento záver je založený aj na základnom princípe nezávislosti centrálnych bánk, ktorý je opodstatnený iba v prípade, ak má celkový cieľ udržiavať cenovú stabilitu prednosť.

Hodnotenia krajín v tejto správe sú založené na týchto záveroch, pokiaľ ide o okamih vzniku povinnosti NCB členských štátov, pre ktoré platí výnimka, mať za svoj hlavný cieľ cenovú stabilitu.

Inštitucionálna nezávislosť

Zásada inštitucionálnej nezávislosti je výslovne vyjadrená v článku 130 zmluvy a článku 7 štatútu. Tieto dva články zakazujú NCB a členom ich orgánov s rozhodovacími právomocami, aby žiadali alebo prijímali pokyny od inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo akéhokoľvek iného subjektu. Okrem toho zakazujú inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram EÚ a vládam členských štátov, aby sa snažili ovplyvňovať tých členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorých rozhodnutia môžu ovplyvniť plnenie úloh NCB súvisiacich s ESCB. Aby vnútroštátne právne predpisy odrážali článok 130 zmluvy a článok 7 štatútu, mali by zohľadňovať oba zákazy a nezužovať rozsah ich uplatňovania^[26]. Uznanie takejto nezávislosti centrálnych bánk nemá za následok ich vyňatie z pôsobnosti každého právneho ustanovenia, ani ich vyňatie z pôsobnosti akejkoľvek formy právnych predpisov^[27].

Či už je NCB štátnou organizáciou, verejnoprávnou inštitúciou zriadenou osobitným zákonom alebo jednoducho akciovou spoločnosťou, vždy existuje riziko, že vlastník môže z titulu takéhoto vlastníctva ovplyvňovať rozhodovanie týkajúce sa úloh súvisiacich s ESCB^[28]. Takýto vplyv, či už uplatňovaný prostredníctvom akcionárskych práv alebo inak, by mohol ovplyvňovať nezávislosť NCB, a preto by sa mal zákonom obmedziť.

Je potrebné, aby právny rámec pre centrálne bankovníctvo poskytoval stabilný a dlhodobý základ pre fungovanie centrálnej banky. Právny rámec, ktorý umožňuje časté zmeny inštitucionálneho usporiadania NCB a ovplyvňuje tak jej organizačnú stabilitu alebo stabilitu riadenia, by mohol mať nepriaznivý vplyv na inštitucionálnu nezávislosť dotknutej NCB^[29].

Inštitucionálna nezávislosť by sa mala rešpektovať aj v núdzových situáciách. Len ak sú splnené podmienky podľa článku 347 zmluvy, môžu byť vnútroštátne orgány oprávnené dočasne a výnimočne vykonávať právomoci, ktoré patria do výlučnej právomoci ESCB. Rozhodujúcim časom pre toto posúdenie je okamih, keď sa opatrenie prijme. Vzhľadom na výnimočnú povahu článku 347 zmluvy by sa členské štáty mali zdržať prijímania preventívnych právnych predpisov, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 347 zmluvy^[30].

Zákaz dávať pokyny

Práva tretích osôb dávať pokyny NCB, ich orgánom s rozhodovacími právomocami alebo ich členom sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB.

Akákoľvek účasť NCB na uplatňovaní opatrení na posilnenie finančnej stability musí byť zlučiteľná so zmluvou, t. j. NCB musia vykonávať svoje funkcie spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s ich funkčnou, inštitucionálnou a finančnou nezávislosťou tak, aby sa zabezpečilo riadne plnenie ich úloh podľa zmluvy a štatútu^[31]. Pokiaľ vnútroštátne právne predpisy ukladajú NCB úlohu, ktorá ide nad rámec poradných funkcií, a vyžadujú, aby NCB prevzala ďalšie úlohy, musí sa zabezpečiť, aby tieto úlohy nemali vplyv na schopnosť danej NCB vykonávať svoje úlohy súvisiace s ESCB z prevádzkového a finančného hľadiska^[32]. Navyše, pri účasti zástupcov NCB v kolektívnych orgánoch dohľadu s rozhodovacou právomocou alebo v iných orgánoch by sa mal brať náležitý ohľad na záruky personálnej nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou^[33].

Zákaz schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia

Práva tretích osôb schvaľovať, pozastavovať, zrušiť alebo odložiť rozhodnutia NCB sú nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, pokiaľ sa týkajú úloh súvisiacich s ESCB^[34].

Zákaz preskúmavať právne dôvody rozhodnutí

Právo iných orgánov ako nezávislých súdov preskúmavať právne dôvody rozhodnutí, ktoré sa týkajú výkonu úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné so zmluvou a štatútom, keďže výkon týchto úloh nesmie byť prehodnocovaný na politickej úrovni. Právo guvernéra NCB z právnych dôvodov pozastaviť výkon rozhodnutia, ktoré bolo prijaté ESCB alebo orgánom NCB s rozhodovacími právomocami, a následne ho predložiť politickému orgánu na konečné rozhodnutie by sa rovnalo vyžadovaniu pokynov od tretích osôb.

Zákaz účasti s právom hlasovať v orgánoch NCB s rozhodovacími právomocami

Účasť zástupcov tretích osôb v rozhodovacích orgánoch NCB s právom hlasovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú výkonu úloh NCB súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom, a to aj v prípade, že tento hlas nie je rozhodujúci. Takáto účasť, a to aj bez práva hlasovať, je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom, ak zasahuje do výkonu úloh rozhodovacích orgánov súvisiacich s ESCB, alebo ak ohrozuje dodržiavanie režimu ochrany služobného tajomstva ESCB^[35].

Zákaz konzultovať rozhodnutia NCB ex ante

Výslovná zákonná povinnosť NCB konzultovať rozhodnutia NCB s tretími osobami ex ante dáva týmto osobám formálny mechanizmus na ovplyvňovanie jej konečného rozhodnutia, a preto je nezlučiteľná so zmluvou a štatútom.

Avšak dialóg medzi NCB a tretími osobami, aj keď sa zakladá na zákonnej povinnosti poskytovať informácie a vymieňať si názory, je zlučiteľný s nezávislosťou centrálnych bánk za predpokladu, že:

• nevedie k zasahovaniu do nezávislosti členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami,
• je plne rešpektované osobitné postavenie guvernérov v ich funkcii členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami, a
• sú dodržané požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva vyplývajúce zo štatútu^[36].

Schválenie konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami

Zákonné ustanovenia týkajúce sa schválenia konania členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami (napríklad v súvislosti s účtovníctvom) tretími osobami (napríklad vládou) by mali obsahovať primerané záruky na to, aby takáto právomoc neovplyvňovala schopnosť daného individuálneho člena NCB nezávisle prijímať rozhodnutia vo vzťahu k úlohám týkajúcim sa ESCB (alebo vykonávať rozhodnutia prijaté na úrovni ESCB). Odporúča sa, aby sa do štatútov NCB na tieto účely zapracovalo výslovné ustanovenie.

Personálna nezávislosť

Ďalšou zárukou nezávislosti centrálnych bánk je ustanovenie štatútu o zaručení trvania funkčného obdobia členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami. Guvernéri NCB sú členmi Generálnej rady ECB a po prijatí eura ich členskými štátmi sa stanú členmi Rady guvernérov. Guvernérov NCB nemožno považovať za zástupcov členského štátu, keď vykonávajú svoje povinnosti ako členovia Rady guvernérov alebo Generálnej rady ECB^[37]. Článok 14.2 štatútu ustanovuje, že štatúty NCB musia najmä ustanoviť minimálne funkčné obdobie guvernéra v dĺžke piatich rokov. Toto ustanovenie chráni aj pred svojvoľným uvoľnením z funkcie guvernéra tým, že ustanovuje, že guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované na výkon jeho funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. V takýchto prípadoch článok 14.2 štatútu upravuje možnosť predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o uvoľnení guvernéra z funkcie^[38]. Pozastavenie funkcie guvernéra môže na účely článku 14.2 štatútu de facto predstavovať uvoľnenie guvernéra z funkcie^[39]. Štatúty NCB musia toto ustanovenie spĺňať nižšie uvedeným spôsobom.

V článku 130 zmluvy sa zakazuje vnútroštátnym vládam a iným orgánom, aby ovplyvňovali členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou pri plnení ich úloh. Členské štáty sa najmä nesmú pokúšať ovplyvňovať členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou prostredníctvom zmien a doplnení vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa odmeňovania, ktoré by v zásade mali platiť len pre budúcich členov^[40].

Minimálna dĺžka funkčného obdobia guvernéra

Štatúty NCB musia v súlade s článkom 14.2 štatútu ustanoviť minimálne trvanie funkčného obdobia guvernéra v dĺžke piatich rokov. Tým sa nevylučuje dlhšie funkčné obdobie, pričom funkčné obdobie na dobu neurčitú nevyžaduje, aby sa štatúty prispôsobili, pokiaľ sú dôvody uvoľnenia guvernéra z funkcie v súlade s dôvodmi uvedenými v článku 14.2 štatútu. Ustanovenie kratších období nemožno odôvodniť ani tým, že sa uplatnia len počas prechodného obdobia^[41]. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa ustanovuje vek povinného odchodu do dôchodku, by sa malo zabezpečiť, aby dovŕšenie tohto veku nemalo za následok prerušenie minimálnej dĺžky funkčného obdobia stanovenej v článku 14.2 štatútu, ktorý má v prípade guvernéra prednosť pred požiadavkou na povinný odchod do dôchodku^[42]. V prípade zmien a doplnení štatútov NCB by novela mala zaručovať trvanie funkčného obdobia guvernéra a ostatných členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB^[43].

Dôvody na uvoľnenie guvernéra z funkcie

Štatúty NCB musia zaručovať, že guvernéra nemožno odvolať z iných dôvodov ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu. Účelom požiadavky ustanovenej v uvedenom článku je zabrániť orgánom, ktoré guvernéra menujú, najmä príslušnej vláde a parlamentu, aby guvernéra svojvoľne odvolali. Štatúty NCB by mali buď odkazovať na článok 14.2 štatútu, obsahovať jeho ustanovenia s príslušným odkazom, mala by z nich byť odstránená akákoľvek nezlučiteľnosť s dôvodmi na uvoľnenie z funkcie, ktoré ustanovuje článok 14.2, alebo by nemali ustanovovať žiadne dôvody na uvoľnenie z funkcie (keďže článok 14.2 je priamo uplatniteľný)^[44]. Guvernéra po tom, ako bol zvolený alebo vymenovaný do funkcie, nemožno uvoľniť z funkcie na základe iných podmienok ako tých, ktoré ustanovuje článok 14.2 štatútu, a to ani v prípade, že sa ešte neujal svojej funkcie. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky pre uvoľnenie guvernéra z funkcie sú autonómnymi pojmami práva Únie, ich uplatnenie a interpretácia sú nezávislé od vnútroštátnych kontextov^[45]. V konečnom dôsledku je úlohou Súdneho dvora Európskej únie, aby v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené v článku 14.2 druhom pododseku štatútu, overil, či je rozhodnutie o uvoľnení guvernéra národnej centrálnej banky z funkcie odôvodnené existenciou dostatočných indícií o tom, že sa dopustil závažného pochybenia, ktoré by mohlo odôvodniť takéto opatrenie^[46].

Zaručenie trvania funkčného obdobia a dôvody na uvoľnenie z funkcie členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, iných ako guvernéra, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB

Uplatnenie rovnakých pravidiel pre zaručenie trvania funkčného obdobia guvernéra a pre jeho uvoľnenie z funkcie na iných členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB, zabezpečí aj personálnu nezávislosť týchto osôb^[47]. Ustanovenia článku 14.2 štatútu sa neobmedzujú na zaručenie trvania funkčného obdobia len vo vzťahu k guvernérovi a článok 130 zmluvy a článok 7 štatútu sa vzťahujú na „členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami“, a nie menovite na guvernéra. Týka sa to najmä prípadu, keď guvernér je medzi svojimi kolegami s rovnakým hlasovacím právom prvým medzi rovnými, alebo keď sa títo ostatní členovia zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB.

Právo na súdne preskúmanie

Členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami musia mať právo predložiť akékoľvek rozhodnutie o svojom uvoľnení z funkcie na posúdenie nezávislému súdu, aby sa obmedzila politicky motivovaná voľnosť uváženia pri hodnotení dôvodov takéhoto rozhodnutia.

V článku 14.2 štatútu sa ustanovuje, že guvernér NCB, ktorý bol odvolaný zo svojej funkcie, môže predložiť takéto rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie. Vnútroštátne právne predpisy by mali buď odkazovať na štatút, alebo by nemali obsahovať zmienku o práve predložiť takéto rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie (keďže článok 14.2 je priamo uplatniteľný). Súdny dvor Európskej únie má právomoc zrušiť vnútroštátne rozhodnutie o odvolaní guvernéra z funkcie, ak dospeje k záveru, že je v rozpore s právom Únie^[48].

Vnútroštátne právne predpisy by mali ustanoviť aj právo na súdne preskúmanie vnútroštátnymi súdmi v prípade rozhodnutia o odvolaní ostatných členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB. Toto právo môže byť ustanovené buď vo všeobecných právnych predpisoch, alebo upravené vo forme osobitného ustanovenia. Aj v prípade, keď je toto právo ustanovené vo všeobecných právnych predpisoch, na zabezpečenie právnej istoty by sa žiadalo, aby bolo takéto právo na súdne preskúmanie osobitne upravené.

Ochrana pred konfliktmi záujmov

Personálna nezávislosť vyžaduje aj zabezpečenie toho, aby medzi povinnosťami členov orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, ktorí sa zúčastňujú na výkone úloh súvisiacich s ESCB, vo vzťahu k ich NCB (a guvernérov vo vzťahu k ECB) a inými funkciami takýchto členov orgánov s rozhodovacími právomocami, nemohol vzniknúť konflikt záujmov, ktorý by mohol ohroziť ich personálnu nezávislosť^[49]. Principiálnou záležitosťou je, že členstvo v orgáne s rozhodovacími právomocami, ktorý sa zúčastňuje na výkone úloh súvisiacich s ESCB, je nezlučiteľné s výkonom iných funkcií, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov. Členovia orgánov s rozhodovacími právomocami predovšetkým nesmú vykonávať funkciu ani mať záujem, ktorý by mohol ovplyvniť ich činnosti, či už prostredníctvom funkcie v rámci výkonnej alebo zákonodarnej moci štátu, resp. na regionálnej alebo miestnej úrovni verejnej správy, alebo prostredníctvom účasti v podnikateľských subjektoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zabránilo konfliktom záujmov v prípade členov orgánov s rozhodovacími právomocami, ktorí nezastávajú výkonné funkcie.

Finančná nezávislosť

Celková nezávislosť NCB by mohla byť ohrozená, ak by nemohla autonómne používať dostatok finančných zdrojov na plnenie svojho mandátu, t. j. na vykonávanie úloh súvisiacich s ESCB, ktoré od nej vyžaduje zmluva a štatút^[50].

Členské štáty nesmú dostať svoje NCB do situácie, v ktorej by na výkon ich úloh súvisiacich s ESCB alebo s Eurosystémom nemali dostatok finančných zdrojov a dostatočné čisté imanie^[51]. Treba poznamenať, že články 28.1 a 30.4 štatútu umožňujú, aby ECB vyzvala NCB na doplnenie základného imania ECB a na ďalšie prevody do devízových rezerv^[52]. V článku 33.2 štatútu sa okrem toho ustanovuje^[53], že v prípade, že ECB zaznamená stratu, ktorá nemôže byť v plnej miere započítaná voči všeobecnému rezervnému fondu, Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že zostávajúca strata sa započíta voči menovému príjmu príslušného finančného roka pomerne a až do výšky súm pridelených jednotlivým NCB. Zásada finančnej nezávislosti znamená, že dodržiavanie týchto ustanovení vyžaduje, aby NCB bola schopná nerušene vykonávať svoje funkcie.

Zásada finančnej nezávislosti okrem toho vyžaduje, aby NCB mala dostatok prostriedkov nielen na výkon svojich úloh súvisiacich s ESCB, ale aj na plnenie svojich vnútroštátnych úloh (napríklad dohľad nad finančným sektorom, financovanie svojej administratívy a vlastných činností, poskytovanie pomoci v podobe núdzovej likvidity^[54]).

Z vyššie uvedených dôvodov zahŕňa finančná nezávislosť aj požiadavku, aby NCB mala vždy dostačujúci objem kapitálu. Je najmä potrebné vyhýbať sa situáciám, v ktorých čisté imanie NCB nedosahuje po dlhší čas úroveň upísaného základného imania alebo je dokonca záporné, vrátane situácií, v ktorých sa straty prevyšujúce úroveň základného imania a rezerv prenášajú do ďalšieho obdobia^[55][56]. Každá z týchto situácií môže mať negatívny dosah na schopnosť NCB vykonávať svoje úlohy súvisiace s ESCB, ako aj svoje vnútroštátne úlohy. Takáto situácia môže mať navyše vplyv na dôveryhodnosť menovej politiky Eurosystému. Ak by preto došlo k poklesu čistého imania pod úroveň upísaného základného imania alebo ak by čisté imanie dokonca dosiahlo zápornú hodnotu, príslušný členský štát by mal v primeranom časovom období poskytnúť NCB patričný objem kapitálu aspoň na úroveň upísaného základného imania tak, aby sa dosiahol súlad so zásadou finančnej nezávislosti. Vo vzťahu k ECB uznala dôležitosť tejto otázky už Rada, keď prijala rozhodnutie Rady ES č. 1009/2000 z 8. mája 2000 o zvýšení základného kapitálu Európskej centrálnej banky^[57]. Nariadenie umožnilo Rade guvernérov ECB, aby rozhodla o skutočnom zvýšení základného imania ECB s cieľom udržať primerané základné imanie potrebné na uskutočňovanie operácií ECB^[58]; NCB by mali byť schopné toto rozhodnutie po finančnej stránke zabezpečiť.

Koncepcia finančnej nezávislosti by sa mala hodnotiť z hľadiska toho, či je akákoľvek tretia osoba schopná priamo alebo nepriamo uplatňovať svoj vplyv nielen na úlohy NCB, ale aj na jej schopnosť vykonávať svoj mandát, tak prevádzkovo z hľadiska pracovných síl, ako aj finančne z hľadiska primeraných finančných zdrojov. V tejto súvislosti sú osobitne dôležité nižšie uvedené aspekty finančnej nezávislosti^[59]. Ide o charakteristické znaky finančnej nezávislosti v oblastiach, v ktorých sú NCB vo vzťahu k vonkajším vplyvom najviac zraniteľné.

Stanovovanie rozpočtu

Ak by nejaká tretia osoba mala právomoc určovať alebo ovplyvňovať rozpočet NCB, bolo by to nezlučiteľné s finančnou nezávislosťou, s výnimkou prípadov, keď zákon obsahuje ochrannú klauzulu v tom zmysle, že touto právomocou nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB^[60].

Účtovné pravidlá

Účtovníctvo by sa malo viesť podľa všeobecných účtovných pravidiel alebo podľa pravidiel, ktoré určia orgány NCB s rozhodovacími právomocami. Ak sú takéto pravidlá stanovené tretími osobami, musia prinajmenšom zohľadňovať návrhy orgánov NCB s rozhodovacími právomocami.

Ročná účtovná závierka by mala byť schválená orgánmi NCB s rozhodovacími právomocami za účasti nezávislých audítorov a môže podliehať následnému schváleniu tretími osobami (napríklad vládou alebo parlamentom). Orgány NCB s rozhodovacími právomocami by mali mať možnosť rozhodovať o výpočte zisku nezávisle a odborne.

Ak činnosť NCB podlieha kontrole štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu povereného kontrolou využívania verejných financií, rozsah týchto kontrol by sa mal jasne vymedziť právnym rámcom^[61], nemala by ním byť dotknutá činnosť nezávislých externých audítorov NCB^[62] a podľa zásady inštitucionálnej nezávislosti by mal byť v súlade so zákazom dávať pokyny NCB a jej orgánom s rozhodovacou právomocou a nemal by zasahovať do úloh NCB, ktoré sa týkajú ESCB^[63]. Štátny audit by sa mal vykonávať apoliticky, nezávisle a čisto profesionálne^[64].

Rozdelenie zisku, základné imanie národných centrálnych bánk a finančné rezervy

Pokiaľ ide o rozdeleniu zisku, štatúty NCB môžu predpisovať spôsob, ako sa má ich zisk rozdeliť. Ak takéto ustanovenia chýbajú, o rozdelení zisku by mali odborne rozhodovať orgány NCB s rozhodovacími právomocami a toto rozhodnutie by nemalo byť ponechané na voľné uváženie tretích osôb, okrem prípadov, ak výslovná ochranná klauzula stanovuje, že tým nie sú dotknuté finančné prostriedky potrebné na výkon úloh NCB súvisiacich s ESCB, ako aj vnútroštátnych úloh^[65].

Zisk možno odviesť do štátneho rozpočtu až po vyrovnaní prípadnej neuhradenej straty z minulých rokov^[66] a po vytvorení finančných rezerv, ktoré sa považujú za potrebné na ochranu reálnej hodnoty kapitálu a aktív NCB. Dočasné legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia prijaté ad hoc, ktorými sa dávajú NCB pokyny týkajúce sa rozdelenia ich zisku, nie sú prípustné^[67]. Podobne aj zdaňovanie nerealizovaného kapitálového zisku NCB by narušilo zásadu finančnej nezávislosti^[68].

Členský štát nesmie NCB uložiť zníženie jej základného imania bez predchádzajúceho súhlasu orgánov NCB s rozhodovacími právomocami, čím sa musí zabezpečiť zachovanie dostatočných finančných prostriedkov na plnenie jej mandátu ako člena ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a podľa štatútu. Z rovnakého dôvodu by sa mala každá zmena a doplnenie pravidiel o rozdeľovaní zisku NCB navrhovať a malo by sa o nej rozhodovať v úzkej spolupráci s NCB, ktorá dokáže najlepšie posúdiť potrebnú úroveň svojich kapitálových rezerv^[69]. Pokiaľ ide o finančné rezervy alebo finančné zásoby pre výnimočné prípady, NCB musia mať možnosť nezávisle vytvárať finančné rezervy na ochranu reálnej hodnoty svojho kapitálu a aktív. Členské štáty tiež nemôžu brániť NCB, aby zvyšovali svoje kapitálové rezervy na úroveň, ktorú ako členovia ESCB potrebujú na plnenie svojich úloh^[70].

Finančná zodpovednosť za orgány dohľadu

Vo väčšine členských štátov sú orgány finančného dohľadu začlenené do NCB. Nie je to problém, ak takéto orgány podliehajú nezávislému rozhodovaniu NCB. Ak však zákon ustanovuje samostatné rozhodovanie takýchto orgánov dohľadu, je dôležité zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté týmito orgánmi neohrozili financovanie NCB ako celku. V takýchto prípadoch by vnútroštátne právne predpisy mali umožniť, aby NCB mala konečnú kontrolu nad všetkými rozhodnutiami orgánov dohľadu, ktoré by mohli ovplyvniť nezávislosť NCB a najmä jej finančnú nezávislosť^[71].

Autonómia v otázkach zamestnávania

Členské štáty nemôžu obmedzovať spôsobilosť NCB zamestnávať a udržať si kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú potrební na nezávislé vykonávanie úloh zverených NCB zmluvou a štatútom^[72]. NCB sa taktiež nemôže dostať do postavenia, v ktorom by mala obmedzenú kontrolu nad svojimi zamestnancami alebo by nad nimi nemala žiadnu kontrolu, alebo do postavenia, v ktorom by vláda členského štátu mohla ovplyvňovať politiku NCB v otázkach zamestnávania^[73]. S cieľom zabezpečiť, aby NCB bola nepretržite schopná plniť svoje úlohy nezávisle^[74], o každej zmene a doplnení ustanovení o odmeňovaní členov orgánov NCB s rozhodovacou právomocou a jej zamestnancov by sa malo rozhodnúť v úzkej a účinnej spolupráci s NCB^[75], dôsledne prihliadajúc na jej názory. Autonómia v otázkach zamestnávania zahŕňa aj záležitosti týkajúce sa dôchodkov zamestnancov. Zmeny, ktoré vedú k zníženiu odmien zamestnancov NCB, by navyše nemali zasahovať do právomocí NCB spravovať vlastné finančné zdroje vrátane peňažných prostriedkov, ktoré má NCB k dispozícii zo zníženia miezd, ktoré vypláca^[76].

Vlastníctvo a majetkové práva

Práva tretích osôb zasahovať do majetku NCB alebo vo vzťahu k tomuto majetku dávať NCB pokyny sú nezlučiteľné so zásadou finančnej nezávislosti.

2.2.4 Ochrana služobného tajomstva

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorú zamestnancom ECB a NCB ako aj členom riadiacich orgánov ECB a NCB ukladá článok 37 štatútu, môže viesť k prijatiu podobných ustanovení v štatútoch NCB alebo v právnych predpisoch členských štátov. Prednosť práva Únie a pravidiel, ktoré sa prijímajú na jeho základe, takisto znamená, že vnútroštátne právne predpisy o prístupe tretích osôb k dokumentom by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane článku 37 štatútu a nesmú viesť k porušovaniu režimu ochrany služobného tajomstva ESCB^[77]. Prístup štátneho audítorského orgánu alebo podobného orgánu k dôverným informáciám a dokumentom NCB musí byť obmedzený na to, čo je nevyhnutné pre výkon úloh vyplývajúcich z právnych predpisov pre orgán, ktorý získa informácie a nesmie sa dotýkať nezávislosti ESCB ani režimu ochrany služobného tajomstva ESCB, ktorému podliehajú členovia orgánov NCB s rozhodovacími právomocami a zamestnanci NCB^[78]. NCB by mali zabezpečiť, aby tieto orgány dodržiavali služobné tajomstvo týkajúce sa informácií a dokumentov, ktoré im boli sprístupnené, na úrovni zodpovedajúcej úrovni uplatňovanej NCB.

2.2.5 Zákaz menového financovania a zvýhodneného prístupu

Z hľadiska zákazu menového financovania a zákazu zvýhodneného prístupu bolo potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. mája 2004, upraviť vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2007 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. januára 2007, a upraviť vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2013 tak, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a nadobudli účinnosť 1. júla 2013. Švédsko malo vykonať potrebné úpravy tak, aby nadobudli účinnosť 1. januára 1995.

Zákaz menového financovania

Článok 123 ods. 1 zmluvy zakazuje prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v ECB alebo v NCB v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr EÚ, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných orgánov verejnej moci, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov členských štátov.

Zakazuje tiež priame odkúpenie ich dlhových cenných papierov ECB alebo NCB. Zmluva obsahuje jednu výnimku z tohto zákazu menového financovania: nevzťahuje sa na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými sa v súvislosti so zabezpečením rezerv centrálnymi bankami musí zaobchádzať rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami (článok 123 ods. 2 zmluvy). Okrem toho ECB a NCB môžu pôsobiť ako fiškálni zástupcovia vyššie uvedených orgánov verejného sektora (článok 21.2 štatútu). Presný rozsah uplatňovania zákazu menového financovania sa bližšie upravuje v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy^[79], podľa ktorého tento zákaz zahŕňa akékoľvek financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám.

Zákaz menového financovania má zásadný význam pri zabezpečení toho, aby sa neohrozil hlavný cieľ menovej politiky (t. j. udržiavanie cenovej stability). Financovanie verejného sektora centrálnou bankou navyše znižuje tlak na fiškálnu disciplínu. Preto sa tento zákaz musí vykladať v širšom význame tak, aby sa zabezpečilo jeho dôsledné uplatňovanie, pričom sa zohľadnia iba určité výnimky, ktoré sú uvedené v článku 123 ods. 2 zmluvy a v nariadení (ES) č. 3603/93. Aj keď sa v článku 123 ods. 1 odkazuje na „úvery“, t. j. s povinnosťou splatiť poskytnuté finančné prostriedky, uvedený zákaz sa vzťahuje a fortiori na iné formy financovania, t. j. aj bez povinnosti splatiť poskytnuté finančné prostriedky.

Všeobecný postoj ECB, pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s týmto zákazom, sa formoval predovšetkým v rámci konzultácií členských štátov s ECB o návrhoch vnútroštátnych právnych predpisov podľa článkov 127 ods. 4 a 282 ods. 5 zmluvy^[80].

Vnútroštátne právne predpisy, ktoré upravujú zákaz menového financovania

V prípadoch, keď vnútroštátne právne predpisy odzrkadľujú ustanovenia článku 123 zmluvy alebo nariadenia (ES) č. 3603/93, nesmú zužovať rozsah zákazu menového financovania alebo rozširovať rámec výnimiek stanovených právom EÚ. Napríklad vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB budú financovať finančné záväzky členského štátu voči medzinárodným finančným inštitúciám alebo voči tretím krajinám, sú nezlučiteľné so zákazom menového financovania. Výnimku ustanovuje nariadenie (ES) č. 3603/93, ktoré umožňuje, aby národné centrálne banky financovali záväzky verejného sektora voči MMF za predpokladu, že to vedie k zahraničným pohľadávkam, ktoré majú všetky charakteristiky rezervných aktív^[81]. Príslušné charakteristiky, ktoré určujú, či majú pohľadávky kvalitu rezervných aktív, sa týkajú ich dostupnosti na požiadanie na účely plnenia potrieb financovania platobnej bilancie a ostatných súvisiacich účelov, čo znamená, že sa musí zabezpečiť kreditná kvalita a likvidita pohľadávok^[82].

Financovanie verejného sektora alebo záväzkov verejného sektora voči tretím osobám

Vnútroštátne právne predpisy nesmú požadovať, aby NCB financovala výkon funkcií ostatných subjektov verejného sektora alebo záväzky verejného sektora voči tretím osobám. To platí rovnako na zverenie nových úloh národným centrálnym bankám. Preto je v každom jednotlivom prípade potrebné posúdiť, či je úloha, ktorá má byť NCB zverená, úlohou centrálnej banky, alebo ide o úlohu vlády, t. j. úlohu, za ktorú je zodpovedná vláda^[83] Inými slovami, je potrebné, aby existovali dostatočné záruky, ktoré zabezpečia, že nedôjde k obchádzaniu účelu zákazu menového financovania. Rada guvernérov schválila kritériá na stanovenie, čo možno považovať za záväzok verejného sektora v zmysle nariadenia (ES) č. 3603/93, inými slovami, čo predstavuje úlohu vlády^[84]. Za účelom zabezpečenia súladu so zákazom menového financovania musí byť NCB v súvislosti s novou úlohou, ktorá je jej zverená, poskytnutá úplná a primeraná kompenzácia, ak: a) nejde o úlohu centrálnej banky alebo činnosť, ktorá uľahčuje plnenie úlohy centrálnej banky; alebo b) je táto úloha spojená s úlohou vlády a vykonávaná v záujme vlády^[85]. Dôležitými kritériami pre stanovenie, že nová úloha je úlohou vlády, sú: a) jej netypická povaha; b) skutočnosť, že sa uskutočňuje v mene vlády a v jej výlučnom záujme; a c) jej vplyv na inštitucionálnu, finančnú a personálnu nezávislosť NCB. Úloha sa môže považovať za úlohu vlády, najmä ak plnenie novej úlohy spĺňa jednu z týchto podmienok: a) vytvára neprimerane riešené konflikty záujmov vo vzťahu k existujúcim úlohám centrálnej banky; b) je neprimeraná vo vzťahu k finančnej a organizačnej kapacite NCB; c) nezapadá do inštitucionálneho usporiadania NCB; d) sú s ňou spojené podstatné finančné riziká a e) členovia orgánov NCB s rozhodovacou právomocou sú výkonom tejto úlohy vystavení neprimeraným politickým rizikám, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv aj na ich osobnú nezávislosť^[86].

Niektorými z nových úloh zverených národným centrálnym bankám, ktoré ECB označila za úlohy vlády, sú: a) úlohy, ktoré sa týkajú financovania fondov alebo mechanizmov financovania na riešenie krízových situácií, ako aj úlohy, ktoré sa týkajú systémov ochrany vkladov alebo systémov náhrad pre investorov^[87]; b) úlohy, ktoré sa týkajú zriadenia centrálneho registra čísiel bankových účtov^[88]; c) úlohy sprostredkovateľa úverov^[89]; d) úlohy, ktoré sa týkajú zberu, uchovávania a spracovania údajov, na ktorých je založený výpočet odvodu z poistného^[90]; e) úlohy súvisiace s ochranou súťaže na trhu s hypotekárnymi úvermi^[91]; f) úlohy, ktoré sa týkajú poskytovania zdrojov orgánom, ktoré sú nezávislé od národných centrálnych bánk a vykonávajú funkcie vlády^[92]; g) úlohy informačného orgánu na účely uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskoprávnych a obchodných veciach^[93]; h) úlohy, ktoré sa týkajú zriadenia databázy poistných plnení^[94]; i) úlohy, ktoré sa týkajú uskutočňovania vedeckých analýz v mene vládnych subjektov a v ich prospech ^[95] a j) úlohy, ktoré sa týkajú pripravenosti národnej obrany a ktoré idú nad rámec úloh interného plánovania centrálnej banky pre prípad nepredvídaných udalostí^[96]. Úlohami centrálnej banky naopak môžu byť okrem iného úlohy v oblasti dohľadu^[97] alebo úlohy, ktoré súvisia s úlohami v oblasti dohľadu, ako sú napríklad tie, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľov v oblasti finančných služieb^[98] alebo dodržiavania požiadaviek na reštrukturalizáciu úverov zo strany úverových inštitúcií^[99], dohľad nad spoločnosťami nadobúdajúcimi úvery^[100] alebo nad finančnými lízingovými spoločnosťami^[101], dohľad nad poskytovateľmi spotrebiteľských úverov a ich sprostredkovateľmi^[102], udeľovanie povolení poskytovateľom mikropôžičiek a dohľad nad nimi^[103], dohľad nad agentúrami úverových referencií^[104] dohľad nad správcami referenčných úrokových sadzieb^[105], úlohy v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti investičných služieb a produktov^[106], úlohy týkajúce sa dohľadu nad platobnými režimami^[107], úlohy, ktoré sa týkajú dohľadu nad pravidlami súvisiacimi s jednotnou oblasťou platieb v eurách^[108], úlohy, ktoré sa týkajú dohľadu nad vydávaním krytých dlhopisov úverovými inštitúciami^[109], úlohy, ktoré sa týkajú uplatňovania a presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti platobných účtov^[110], administratívne úlohy v oblasti riešenia krízových situácií alebo niektoré úlohy, ktoré sa týkajú riadenia systémov ochrany vkladov a systémov ochrany investorov^[111] alebo úlohy, ktoré sa týkajú prevádzkovania a správy úverových registrov^[112].

Navyše NCB nemôže poskytnúť preklenovacie financovanie s cieľom umožniť členskému štátu plniť si svoje povinnosti týkajúce sa štátnych záruk za záväzky bánk^[113]. Ani rozdeľovanie zisku centrálnej banky, ktorý nebol v celom rozsahu realizovaný, zaúčtovaný a overený audítorom, nie je zlučiteľné so zákazom menového financovania. Aby sa dodržal zákaz menového financovania, suma odvedená do štátneho rozpočtu podľa platných pravidiel rozdeľovania zisku nemôže byť ani čiastočne uhradená z prostriedkov rezervného základného imania NCB. Preto by pravidlá rozdeľovania zisku nemali mať vplyv na rezervné základné imanie NCB. Ak sa okrem toho aktíva NCB prevedú na štát, musia sa uhradiť v trhovej hodnote a prevod sa musí uskutočniť v tom istom čase ako úhrada^[114].

Podobne nie je prípustné zasahovať do výkonu iných úloh Eurosystému, napríklad do správy devízových rezerv prostredníctvom zdaňovania teoretických a nerealizovaných kapitálových ziskov, keďže by to predstavovalo formu poskytnutia úveru centrálnej banky verejnému sektoru prostredníctvom rozdelenia budúcich a neistých ziskov vopred^[115].

Prevzatie záväzkov verejného sektora

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB ukladá prevzatie záväzkov v minulosti nezávislého verejného orgánu z dôvodu vnútroštátnej reorganizácie určitých úloh a povinností (napríklad v súvislosti s prevodom niektorých úloh v oblasti dohľadu na NCB, ktoré v minulosti vykonával štát alebo nezávislé verejné orgány alebo subjekty) bez toho, aby táto NCB bola plne chránená pred akýmikoľvek finančnými záväzkami, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej činnosti takéhoto orgánu, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania^[116]. Rovnako by boli so zákazom menového financovania nezlučiteľné vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa v mnohých situáciách ukladá NCB získanie súhlasu vlády pred prijatím opatrení na riešenie krízových situácií, ale ktoré pritom neobmedzujú zodpovednosť NCB na jej vlastné správne akty^[117]. Rovnako by v súlade so zákazom menového financovania neboli vnútroštátne predpisy, podľa ktorých by bola NCB povinná zaplatiť náhradu škody, ak by tým táto NCB na seba preberala zodpovednosť štátu^[118].

Finančná podpora úverových a/alebo finančných inštitúcií

Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že NCB môže nezávisle a na základe vlastného uváženia poskytovať finančné prostriedky úverovým inštitúciám inak ako v súvislosti s úlohami centrálneho bankovníctva (ako sú napríklad operácie menovej politiky, operácie v rámci platobných systémov alebo operácie na dočasnú podporu likvidity), najmä podporovať insolventné úverové a/alebo iné finančné inštitúcie, by boli nezlučiteľné so zákazom menového financovania.

Platí to najmä v prípade podpory insolventných úverových inštitúcií. Dôvodom je, že financovaním insolventnej úverovej inštitúcie by na seba NCB preberala úlohu vlády^[119]. Rovnaké obavy by vznikali, ak by Eurosystém financoval úverovú inštitúciu, ktorá bola rekapitalizovaná s cieľom obnovy jej platobnej schopnosti, a to priamym umiestnením dlhových nástrojov vydávaných štátom v prípade, že neexistujú alternatívne zdroje financovania na trhu (ďalej len „rekapitalizačné dlhopisy“), a ak by sa takéto dlhopisy mali používať ako zábezpeka. V takomto prípade, ak je úverová inštitúcia rekapitalizovaná štátom prostredníctvom priameho umiestnenia rekapitalizačných dlhopisov, by následné použitie rekapitalizačných dlhopisov ako zábezpeky v operáciách centrálnej banky na podporu likvidity prispelo k obavám z hľadiska zákazu menového financovania^[120]. Pomoc v podobe núdzovej likvidity, ktorú NCB poskytuje nezávisle a na základe vlastného uváženia solventnej úverovej inštitúcii na základe zábezpeky v podobe štátnej záruky, musí spĺňať tieto kritériá: i) musí sa zabezpečiť, aby bol úver poskytnutý zo strany NCB čo najskôr splatný, ii) musia byť ohrozené aspekty systémovej stability, iii) nesmú existovať pochybnosti o platnosti a vymožiteľnosti štátnej záruky z hľadiska príslušného vnútroštátneho práva a iv) nesmú existovať pochybnosti o ekonomickej primeranosti štátnej záruky, ktorá by sa mala vzťahovať tak na istinu úveru, ako aj na úroky z neho plynúce^[121].

Malo by sa preto zvážiť vloženie odkazov na článok 123 zmluvy do vnútroštátnych právnych predpisov.

Finančná podpora fondov alebo mechanizmov financovania na riešenie krízových situácií a systémov ochrany vkladov alebo systémov náhrad pre investorov

So zákazom menového financovania nie je zlučiteľné, ak národná centrálna banka financuje fond na riešenie krízových situácií alebo fondu na ochranu vkladov, ktoré sa kvalifikujú ako „subjekty spravované verejným právom“ v zmysle článku 123 ods. 1 zmluvy. Subjekt je „spravovaný verejným právom“, ak má všetky tieto charakteristické znaky: a) je zriadený na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, ktorý nemá priemyselnú alebo komerčnú povahu; b)  má právnu subjektivitu a c) je do veľkej miery závislý od subjektov verejného sektora uvedených v článku 123 ods. 1 zmluvy. Určitý subjekt sa považuje za do veľkej miery závislý od týchto subjektov verejného sektora, ak je z väčšej časti financovaný týmito subjektmi; alebo jeho riadenie podlieha ich dohľadu; alebo má správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú tieto subjekty^[122].

Hoci sa administratívne úlohy v oblasti riešenia krízových situácií vo všeobecnosti považujú za úlohy, ktoré súvisia s úlohami uvedenými v článku 127 ods. 5 zmluvy, financovanie fondov alebo mechanizmov financovania na riešenie krízových situácií nie je v súlade so zákazom menového financovania, aj keď financie neposkytuje „subjekt spravovaný verejným právom“^[123]. Ak je NCB orgánom na riešenie krízových situácií, za žiadnych okolností by na seba nemala preberať záväzky alebo financovať záväzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív^[124]. Vnútroštátne právne predpisy by mali preto jasne ustanoviť, že národná centrálna banka nepreberie ani nebude financovať záväzky týchto subjektov^[125].

Smernica o systémoch ochrany vkladov^[126] a smernica o systémoch náhrad pre investorov^[127] ustanovujú, že náklady na financovanie systémov ochrany vkladov a systémov náhrad pre investorov musia niesť samotné úverové inštitúcie, resp. investičné spoločnosti. S výnimkou prípadov, keď ide o financovanie „subjektu spravovaného verejným právom“, by boli vnútroštátne právne predpisy, ktoré by ustanovovali, že NCB budú financovať vnútroštátny systém ochrany vkladov za úverové inštitúcie alebo vnútroštátny systém náhrad pre investorov za investičné spoločnosti, zlučiteľné so zákazom menového financovania len vtedy, ak by takéto financovanie malo krátkodobý charakter, riešili by sa ním naliehavé situácie, boli by ohrozené aspekty systémovej stability a rozhodnutia by boli ponechané na voľné uváženie NCB^[128]. Malo by sa preto zvážiť vloženie odkazov na článok 123 zmluvy do vnútroštátnych právnych predpisov. Pri rozhodovaní o poskytnutí úveru na základe voľnej úvahy musí NCB zabezpečiť, aby na seba de facto neprebrala úlohu vlády^[129]. Podpora systému ochrany vkladov centrálnou bankou by predovšetkým nemala mať charakter systematického predfinancovania^[130].

Funkcia fiškálneho zástupcu

Článok 21.2 štatútu ustanovuje, že „ECB a národné centrálne banky môžu „pôsobiť ako finanční zástupcovia“ v prospech „inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, iných orgánov štátnej, regionálnej a miestnej správy, iným orgánom a podnikom spravovaným verejným právom členských štátov“. Účelom článku 21.2 štatútu je upraviť, aby mohli NCB po prenose právomoci v oblasti menovej politiky na Eurosystém pokračovať v poskytovaní služby fiškálneho zástupcu, ktorú tradične poskytujú vládam a iným verejným subjektom bez toho, aby porušili zákaz menového financovania. Nariadenie (ES) č. 3603/93 navyše ustanovuje tieto výslovné a presne koncipované výnimky zo zákazu menového financovania, ktoré sa týkajú funkcie fiškálneho zástupcu: i) denné úvery v prospech verejného sektora sú povolené, ak sa obmedzujú na jeden deň a ak nie je možné predĺženie^[131]; ii) vykonanie platby v prospech účtu verejného sektora predtým, ako sa zaúčtuje na ťarchu banky, ktorá šek prepláca, je povolené, ak od prijatia šeku uplynulo pevne stanovené obdobie, ktoré zodpovedá zvyčajnému obdobiu pre inkaso šekov centrálnou bankou príslušného členského štátu za predpokladu, že akékoľvek nezinkasované šeky v obehu, ktoré môžu vzniknúť, sú výnimočné, sú vystavené na nízku sumu a vyrovnajú sa za krátke obdobie^[132] a iii) držba mincí emitovaných verejným sektorom a zaradených do aktív verejného sektora je povolená, ak suma týchto aktív neprekročí 10 % mincí v obehu^[133].

Vnútroštátne právne predpisy upravujúce funkciu fiškálneho zástupcu by mali byť v súlade s právom EÚ vo všeobecnosti a konkrétne so zákazom menového financovania^[134]. S ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu je v článku 21.2 štatútu výslovne uvedené a je legitímnou funkciou, ktorú tradične vykonávajú NCB, poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu centrálnymi bankami je v súlade so zákazom menového financovania, pokiaľ sa takéto služby poskytujú v rámci výkonu funkcie fiškálneho zástupcu a nepredstavujú financovanie záväzkov verejného sektora vo vzťahu k tretím osobám alebo poskytovanie úverov verejnému sektoru, s výnimkami úzko vymedzenými v nariadení (ES) č. 3603/93^[135]. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú NCB spravovať vládne vklady a viesť vládne účty nie sú v súvislosti s otázkou dodržania zákazu menového financovania problematické, pokiaľ neumožňujú poskytnutie úveru, vrátane denného prečerpania. Obavy týkajúce sa súladu so zákazom menového financovania by však vznikli, ak by napríklad vnútroštátne právne predpisy umožňovali úročenie vkladov alebo zostatkov bežných účtov nad trhovými hodnotami a nie na ich úrovni alebo pod ich úrovňou. Úročenie nad trhovými hodnotami fakticky predstavuje úver, čo je v rozpore s cieľom zákazu menového financovania a mohlo by preto narušiť ciele zákazu. Pre každé úročenie účtu je podstatné, aby zohľadňovalo parametre trhu a je obzvlášť dôležité viazať úrokovú mieru vkladov na ich splatnosť^[136]. Navyše, bezodplatné poskytovanie služieb fiškálneho zástupcu zo strany NCB nevyvoláva obavy z menového financovania, pokiaľ sú tieto služby službami fiškálneho zástupcu^[137].

Zákaz zvýhodneného prístupu

Článok 124 zmluvy ustanovuje, že „akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje zvýhodnený prístup inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ústredným vládam, regionálnym, miestnym alebo iným verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané“. Podobne ako pri zákaze menového financovania je cieľom zákazu zvýhodneného prístupu viesť členské štáty k dodržiavaniu zdravej rozpočtovej politiky vyhýbaním sa tomu, aby menové financovanie verejného deficitu alebo prednostný prístup orgánov verejnej moci na finančné trhy viedli k príliš vysokému zadlženiu alebo príliš vysokým deficitom členských štátov^[138].

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 3604/93^[139] sa zvýhodneným prístupom rozumie akýkoľvek zákon, nariadenie alebo iný záväzný právny nástroj prijatý v rámci uplatňovania verejnej moci, ktorý: a) zaväzuje finančné inštitúcie, aby nadobúdali alebo držali pasíva inštitúcií alebo orgánov spoločenstva, centrálnych vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných orgánov, ktorých činnosť upravuje verejné právo, alebo verejných podnikov členských štátov, alebo b) poskytuje daňové výhody, z ktorých môžu mať výhodu len finančné inštitúcie, alebo finančné výhody, ktoré nie sú v súlade s princípmi trhového hospodárstva, na podporu nadobúdania alebo držania týchto pasív týmito inštitúciami.

NCB ako verejné orgány nesmú prijímať opatrenia, ktoré verejnému sektoru poskytujú zvýhodnený prístup k finančným inštitúciám, ak takéto opatrenia nie sú založené na dôvodoch obozretnosti. Okrem toho pravidlá pre mobilizáciu alebo založenie dlhových cenných papierov, ktoré prijímajú NCB, sa nesmú použiť ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu^[140]. Právne predpisy členských štátov v tejto oblasti nesmú zakladať takýto zvýhodnený prístup.

Článok 2 nariadenia (ES) č. 3604/93 vymedzuje pojem „ohľady obozretného podnikania“ ako tie ohľady, ktoré sú premietnuté v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktoré sa zakladajú na právnych predpisoch ES alebo sú zhodné s nimi, a sú určené na podporu dobrého finančného stavu finančných inštitúcií, čo má zlepšiť stabilitu finančného systému ako celku a ochranu klientov týchto inštitúcií. Ohľady obozretného podnikania (dôvody verejného dohľadu) majú zabezpečiť, aby zostali banky solventné vo vzťahu k ich vkladateľom^[141]. V oblasti obozretného dohľadu je v sekundárnych právnych predpisoch EÚ množstvo požiadaviek na zabezpečenie spoľahlivosti úverových inštitúcií^[142]. „Úverová inštitúcia“ bola vymedzená ako spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet^[143]. Úverové inštitúcie, ktoré sa bežne označujú ako „banky“, potrebujú na poskytovanie služieb povolenie príslušného orgánu členského štátu^[144].

Hoci by sa povinné minimálne rezervy mohli považovať za súčasť prudenciálnych požiadaviek, sú súčasťou prevádzkového rámca NCB a používajú sa vo väčšine ekonomík vrátane eurozóny ako nástroj menovej politiky^[145]. V tejto súvislosti sa v odseku 2 prílohy I k usmerneniu ECB/2014/60^[146] uvádza, že prvoradými cieľmi systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú stabilizovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytváranie alebo zvyšovanie štrukturálneho nedostatku likvidity^[147]. ECB požaduje od úverových inštitúcií usadených v eurozóne, aby mali na účte v ich NCB požadované povinné minimálne rezervy (vo forme vkladov)^[148].

Táto správa sa zameriava na zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel prijatých NCB a štatútov NCB so zákazom zvýhodneného prístupu ustanoveným v zmluve. Touto správou však nie je dotknuté hodnotenie, či zákony, iné právne predpisy, pravidlá alebo správne opatrenia v členských štátoch neslúžia pod zámienkou obozretnosti ako prostriedok na obchádzanie zákazu zvýhodneného prístupu. Takéto hodnotenie je nad rámec tejto správy.

2.2.6 Jednotná písomná podoba názvu euro

V článku 3 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že „Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“. V textoch zmlúv vo všetkých úradných jazykoch, ktoré používajú latinskú abecedu, sa euro v prvom páde jednotného čísla konzistentne vyjadruje ako „euro“. V texte písanom v gréckej abecede sa euro píše ako „ευρώ“ a v cyrilike sa euro píše ako „евро“^[149]. V súlade s tým z nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura^[150] jasne vyplýva, že názov jednotnej meny musí byť rovnaký vo všetkých úradných jazykoch EÚ, zohľadňujúc existenciu rôznych abecied. Zmluvy teda vyžadujú, aby sa slovo „euro“ písalo v prvom páde jednotného čísla vo všetkých právnych predpisoch EÚ a vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch jednotným spôsobom, pričom sa prihliada na existenciu rôznych abecied.

Vzhľadom na výlučnú právomoc EÚ určiť názov jednotnej meny sú akékoľvek odchýlky od tohto pravidla nezlučiteľné so zmluvami a mali by sa odstrániť^[151]. Aj keď táto zásada platí pre všetky vnútroštátne právne predpisy, hodnotenie uvedené v príslušných kapitolách o jednotlivých krajinách sa zameriava na štatúty NCB a právne predpisy týkajúce sa prechodu na euro.

2.2.7 Právna integrácia národných centrálnych bánk do Eurosystému

Ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov (najmä štatútov NCB, ale aj ostatných právnych predpisov), ktoré by bránili výkonu úloh súvisiacich s Eurosystémom alebo plneniu rozhodnutí ECB, sú nezlučiteľné s efektívnym fungovaním Eurosystému hneď, ako dotknutý členský štát prijme euro. Je preto potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť so zmluvou a štatútom, pokiaľ ide o úlohy súvisiace s Eurosystémom. Na dosiahnutie súladu s článkom 131 zmluvy bolo potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť ku dňu zriadenia ESCB (v prípade Švédska) a k 1. máju 2004, 1. januáru 2007 a 1. júlu 2013 (v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ k týmto dátumom). Zákonné požiadavky týkajúce sa úplnej právnej integrácie NCB do Eurosystému však musia nadobudnúť účinnosť až okamihom, keď sa táto úplná integrácia stane účinnou, t. j. dňom, keď príslušný členský štát, pre ktorý platí výnimka, prijme euro.

V tejto správe sa hodnotia tie hlavné oblasti, v ktorých by zákonné ustanovenia mohli byť prekážkou súladu NCB s požiadavkami Eurosystému. Patria sem ustanovenia, a) ktoré môžu brániť NCB zúčastňovať sa na uskutočňovaní jednotnej menovej politiky vymedzenej orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami, alebo b) ktoré môžu prekážať guvernérovi v plnení jeho povinností člena Rady guvernérov ECB, alebo c) ktoré nerešpektujú výsady ECB, alebo d) ktoré neuznávajú, že výlučná právomoc týkajúca sa úloh súvisiacich s ESCB v členských štátoch, ktorých menou je euro, je záväzne zverená Únii^[152], alebo e) podľa ktorých sú NCB pri vykonávaní úloh súvisiacich s ESCB viazané rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov, ktoré sú v rozpore s právnymi aktmi ECB. Rozlišujú sa ciele hospodárskej politiky, úlohy, finančné ustanovenia, kurzová politika a medzinárodná spolupráca. Nakoniec sa uvádzajú ostatné oblasti, v ktorých môže byť potrebné prispôsobiť štatúty NCB.

Ciele hospodárskej politiky

Úplná integrácia NCB do Eurosystému si vyžaduje, aby ciele stanovené v jej štatúte boli zlučiteľné s cieľmi ESCB, ktoré ustanovuje článok 2 štatútu. Okrem iného to znamená, že je potrebné prispôsobiť ciele stanovené v štatúte, ktoré majú „národnú príchuť“, napríklad ak ustanovenia štatútu obsahujú povinnosť uskutočňovať menovú politiku v rámci všeobecnej hospodárskej politiky príslušného členského štátu. Navyše, druhotné ciele NCB musia byť v súlade s povinnosťou podporovať všeobecné hospodárske politiky v rámci EÚ s cieľom prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ uvedených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorá je sama osebe cieľom bez toho, aby bolo dotknuté udržanie cenovej stability^[153].

Úlohy

Úlohy NCB členského štátu, ktorého menou je euro, sú vzhľadom na postavenie tejto NCB ako neoddeliteľnej súčasti Eurosystému dané najmä zmluvou a štatútom. Na zabezpečenie súladu s článkom 131 zmluvy je potrebné porovnať ustanovenia o úlohách v štatútoch NCB s príslušnými ustanoveniami zmluvy a štatútu a odstrániť prípadné nezrovnalosti^[154] Týka sa to každého ustanovenia, ktoré by po prijatí eura a integrácii do Eurosystému vytváralo prekážku pri výkone úloh súvisiacich s ESCB, a najmä ustanovení, ktoré by nerešpektovali právomoci ESCB podľa kapitoly IV štatútu.

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa menovej politiky musia uznať, že menová politika EÚ sa má uskutočňovať prostredníctvom Eurosystému^[155]. Štatúty NCB môžu obsahovať ustanovenia o nástrojoch menovej politiky. Tieto ustanovenia by mali byť porovnateľné s ustanoveniami zmluvy a štatútu a prípadné nezrovnalosti sa musia odstrániť tak, aby sa zabezpečil súlad s článkom 131 zmluvy.

Monitorovanie fiškálneho vývoja je úlohou, ktorú NCB uskutočňuje pravidelne za účelom riadneho hodnotenia smerovania menovej politiky. Národné centrálne banky môžu tiež vyjadriť svoje názory na príslušný fiškálny vývoj na základe ich monitorovacej činnosti a nezávislosti ich poradenstva s cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu európskej menovej únie. Monitorovanie fiškálneho vývoja uskutočňované NCB na účely menovej politiky by malo byť založené na plnom prístupe k všetkým významným údajom o verejných financiách. Preto by mal byť národným centrálnym bankám umožnený bezpodmienečný, včasný a automatický prístup k všetkým relevantným štatistickým údajom z oblasti verejných financií. Úlohou národných centrálnych bánk by však nemalo byť viac, ako monitorovacia činnosť, ktorá vyplýva alebo je spojená – priamo alebo nepriamo – s uskutočňovaním mandátu na výkon menovej politiky^[156]. Formálny mandát pre NCB na posúdenie prognóz a fiškálneho vývoja v sebe zahŕňa funkciu (a s tým súvisiacu zodpovednosť) v oblasti tvorby fiškálnej politiky, čo môže v sebe zahŕňať riziko oslabenia uskutočňovania mandátu Eurosystému na výkon menovej politiky a nezávislosti NCB^[157].

V súvislosti s vnútroštátnymi návrhmi právnych predpisov, ktoré boli reakciou na problémy na finančných trhoch, ECB zdôraznila, že je potrebné vyhnúť sa každému narušeniu národných segmentov peňažného trhu eurozóny, keďže by to mohlo brániť uskutočňovaniu jednotnej menovej politiky. Týka sa to najmä predĺženia platnosti štátnych záruk za medzibankové vklady^[158].

Členské štáty musia zabezpečiť, aby vnútroštátne legislatívne opatrenia na odstránenie problémov podnikateľských subjektov s likviditou, napríklad opatrenia týkajúce sa ich dlhov voči finančným inštitúciám, nemali negatívny vplyv na likviditu trhu. Tieto opatrenia predovšetkým nesmú byť v rozpore so zásadou otvoreného trhového hospodárstva, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, lebo by to mohlo narušiť tok úverov, podstatne ovplyvniť stabilitu finančných inštitúcií a trhov a v dôsledku toho ovplyvniť plnenie úloh Eurosystému^[159].

Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa NCB udeľuje výlučné právo vydávať bankovky, musia uznať, že po prijatí eura má Rada guvernérov ECB výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek podľa článku 128 ods. 1 zmluvy a článku 16 štatútu, kým právo vydávať eurobankovky patrí ECB a NCB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré vláde umožňujú ovplyvňovať záležitosti, ako napríklad nominálnu hodnotu, výrobu, objem alebo sťahovanie eurobankoviek z obehu, sa takisto musia buď zrušiť, alebo sa musí uznať právomoc ECB v oblasti eurobankoviek podľa ustanovení zmluvy a štatútu. Bez ohľadu na to, ako sú medzi vládami a NCB rozdelené právomoci v oblasti mincí, musia príslušné ustanovenia uznať, že po prijatí eura právomoc schvaľovať objem emisií euromincí patrí ECB. Členský štát nemôže považovať obeživo svojej NCB za dlh voči vláde tohto štátu, inak by bola koncepcia jednotnej meny zmarená a bolo by to v rozpore s požiadavkami na právnu integráciu do Eurosystému^[160].

Pokiaľ ide o správu devízových rezerv^[161], zmluvu porušuje každý členský štát, ktorý prijal euro a ktorý neprevádza svoje oficiálne devízové rezervy^[162] do vlastnej NCB. Okrem toho akékoľvek právo tretích osôb – napríklad vlády alebo parlamentu – ovplyvňovať rozhodnutia NCB v oblasti správy oficiálnych devízových rezerv by bolo nezlučiteľné s treťou zarážkou článku 127 ods. 2 zmluvy. NCB sú ďalej povinné poskytnúť ECB devízové rezervy pomerne k svojmu podielu na upísanom základnom imaní ECB. To znamená, že nesmú existovať žiadne právne prekážky pre prevod devízových rezerv NCB do ECB.

Pokiaľ ide o štatistiku, hoci nariadenia prijaté na základe článku 34.1 štatútu v oblasti štatistiky neudeľujú žiadne práva, ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktoré neprijali euro, článok 5 štatútu, ktorý sa týka zberu štatistických informácií, sa vzťahuje na všetky členské štáty bez ohľadu na to, či prijali euro. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, majú preto povinnosť navrhnúť a implementovať na národnej úrovni všetky opatrenia, ktoré považujú za vhodné na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie^[163] a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi, ktorých menou je euro^[164]. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú rámec pre spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami a národnými štatistickými úradmi, by mali zabezpečiť nezávislosť národných centrálnych bánk pri výkone ich úloh v súvislosti so štatistickým rámcom ESCB^[165].

Finančné ustanovenia

Finančné ustanovenia v štatúte obsahujú pravidlá týkajúce sa účtovníctva^[166], auditu^[167], upisovania základného imania^[168], prevodu devízových rezerv^[169] a rozdeľovania menového príjmu^[170]. NCB musia byť schopné plniť si svoje povinnosti, ktoré pre ne z týchto ustanovení vyplývajú, a preto sa všetky nezlučiteľné vnútroštátne ustanovenia musia zrušiť.

Kurzová politika

Vnútroštátne právne predpisy členského štátu, pre ktorý platí výnimka, môžu ustanovovať, že za kurzovú politiku daného členského štátu zodpovedá vláda a NCB sa zveruje konzultačná a/alebo výkonná úloha. Avšak v okamihu, keď členský štát prijme euro, tieto právne predpisy musia zohľadňovať skutočnosť, že zodpovednosť za kurzovú politiku eurozóny v súlade s článkami 138 a 219 zmluvy prechádza na EÚ.

Medzinárodná spolupráca

Pre prijatie eura musia byť vnútroštátne právne predpisy zlučiteľné s článkom 6.1 štatútu, ktorý ustanovuje, že o zastupovaní ESCB v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je poverený Eurosystém, rozhoduje ECB. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré NCB umožňujú zúčastňovať sa na činnosti medzinárodných menových inštitúcií, musia podmieniť takúto účasť súhlasom ECB (článok 6.2 štatútu).

Rôzne

Okrem vyššie uvedených otázok existujú v niektorých členských štátoch aj iné oblasti, v ktorých je potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy (napríklad v oblasti platobných a zúčtovacích systémov a výmeny informácií).

3 Stav hospodárskej konvergencie

Táto kapitola prináša horizontálny prehľad. Niektoré faktory, ktoré sú dôležité pre celkové hodnotenie, nie sú zahrnuté v tejto kapitole, ale v kapitolách 4 a 5.

Pokiaľ ide o plnenie konvergenčných kritérií, od uverejnenia Konvergenčnej správy z roku 2020 sa dosiahol iba obmedzený pokrok, a to najmä v dôsledku náročných hospodárskych podmienok (tabuľka 3.1). Rovnako ako v roku 2020, v piatich zo siedmich krajín hodnotených v správe je inflácia HICP výrazne nad referenčnou hodnotou. V jednej zo siedmich krajín hodnotených v správe sa priemerné 12-mesačné diferenciály dlhodobej úrokovej miery voči eurozóne od apríla 2020 mierne znížili a v troch krajinách sa takmer nezmenili, zatiaľ čo vo zvyšných troch krajinách sa zvýšili, hoci v pomerne odlišnej miere. Dlhodobá úroková miera bola nad referenčnou hodnotou v dvoch krajinách a výrazne nad touto hodnotou v jednej krajine, v porovnaní s rokom 2020, keď dlhodobú úrokovú mieru nad referenčnou hodnotou vykazovala len jedna krajina. Dve krajiny (Bulharsko a Chorvátsko) sa v júli 2020 zapojili do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Meny niektorých krajín hodnotených v správe zaznamenali v posledných rokoch vo vzťahu k euru značné fluktuácie a niektoré meny sa od invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 výrazne znehodnotili. Z dôvodu výrazného oslabenia hospodárskej aktivity v dôsledku pandémie COVID‑19 a fiškálnych opatrení prijatých na zmiernenie jej vplyvu sa vo väčšine krajín nedosiahol žiadny pokrok v znižovaní rozpočtových nerovnováh.

Trhy s energiami, komoditné trhy, devízové trhy a globálne kapitálové trhy boli na konci februára 2022 vystavené výrazným šokom, ktoré spôsobil rusko-ukrajinský konflikt. Je pravdepodobné, že takéto narušenia mali mimoriadne výrazný vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. Konkrétne, z dôvodu rastúcich cien energií a komodít došlo k ďalšiemu rastu inflácie. Najnovší vývoj inflácie naznačuje, že cenové tlaky sú čoraz rozšírenejšie a inflácia by mohla v najbližších mesiacoch zotrvať na zvýšenej úrovni, prípadne sa ešte zvýšiť. Prispeje k tomu rast cien komodít spôsobený vojnou, silnejúce cenové tlaky a prehlbujúce sa obmedzenia na strany ponuky. Celkový rozsah vplyvu rusko-ukrajinského konfliktu na hodnotené krajiny a na hospodárstvo EÚ ako také sprevádza vysoká miera neistoty a bude závisieť od dĺžky trvania vojny a od prijatých politických opatrení. Globálne ponukové reťazce, ktorých je EÚ pevnou súčasťou, už boli vystavené napätiu v dôsledku pandémie a vojna môže viesť k trvalej rekonfigurácii ponukového reťazca, čo by malo v strednodobom horizonte vplyv na hospodárske vyhliadky a cenové úrovne. Celková miera transmisie šoku spôsobeného vojnou sa bude v jednotlivých hodnotených krajinách líšiť, a to v závislosti od obchodných a finančných prepojení, expozície voči nárastom cien komodít a doterajšieho tempa rastu inflácie.

Tabuľka 3.1

Prehľad ukazovateľov hospodárskej konvergencie

V období po zverejnení predchádzajúcej konvergenčnej správy v roku 2020 bola EÚ vystavená dlhšie trvajúcim šokom spôsobeným pandémiou COVID‑19, než sa pôvodne očakávalo, čo v roku 2020 viedlo k výraznému poklesu hospodárskej aktivity. Následne však všetky hodnotené krajiny zaznamenali v tejto oblasti výrazné oživenie. V dôsledku vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu vo februári 2022 sa v poslednom období opäť oslabuje hospodárska aktivita a zhoršujú sa hospodárske vyhliadky, minimálne na rok 2022. Vypuknutie pandémie COVID‑19 v marci 2020 viedlo v druhom štvrťroku 2020 k prepadu hospodárskej aktivity vo všetkých hodnotených krajinách. Postupné ukončovanie opatrení proti šíreniu nákazy a prijímanie významných opatrení fiškálnej, prudenciálnej a menovej politiky na vykompenzovanie hospodárskych strát spôsobených pandémiou však v nasledujúcich štvrťrokoch prispelo k výraznému rastu hospodárskej aktivity. Napriek obmedzeniam na strane ponuky sa hospodárska aktivita v roku 2021 výrazne oživila v siedmich hodnotených krajinách, a to najmä v dôsledku silného domáceho dopytu a dynamického vývoja na trhu práce. V Chorvátsku bol jedným z faktorov aj silný vývoz. Situácia na trhu práce sa rapídne zlepšila po zmiernení obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID‑19, k čomu prispeli politické opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi. Vo väčšine prípadov zostali podmienky na trhu práce aj naďalej napäté. Niektoré krajiny zaznamenali ďalší pokrok pri odstraňovaní vonkajších nerovnováh a znižovaní závislosti od externého financovania, čo zvýšilo ich odolnosť. Naďalej však pretrváva značná makroekonomická a finančná zraniteľnosť, ktorej rozsah sa v jednotlivých krajinách líši. Neprijatie adekvátnych opatrení môže v krajinách s nižším HDP na obyvateľa viesť k spomaleniu procesu konvergencie v dlhodobom horizonte, a to aj pokiaľ ide o ich schopnosť reagovať na nepriaznivé vonkajšie šoky. Rusko-ukrajinský konflikt od začiatku roka 2022 nepriaznivo ovplyvňuje hospodársku aktivitu a vyhliadky a cez vyššie ceny energií a komodít spôsobuje aj inflačné tlaky. Výrazne sa zvýšili ceny komodít a do popredia sa dostali problémy spojené s vysokou závislosťou od dovážaných energií a niektorých ďalších vstupov z jednej krajiny (ako je Rusko).

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, priemerná 12-mesačná miera inflácie bola výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % v piatich zo siedmich krajín hodnotených v tejto správe (graf 3.1). Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko zaznamenali mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou, Chorvátsko pod referenčnou hodnotou a Švédsko výrazne pod referenčnou hodnotou. V Konvergenčnej správe z roku 2020 zaznamenali Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko mieru inflácie výrazne nad v tom čase platnou referenčnou hodnotou 1,8 %.

Graf 3.1

Inflácia HICP

(priemerná ročná percentuálna zmena)

V čase uverejnenia tejto správy sa postup pri nadmernom deficite vzťahoval len na Rumunsko. Hoci štyri hodnotené krajiny prekročili v roku 2021 referenčnú hodnotu pre deficit, postup pri nadmernom deficite nebol začatý ani voči jednej z nich. V dôsledku krízy COVID‑19 sa v roku 2020 prudko zvýšili rozpočtové deficity vo všetkých krajinách a s výnimkou Švédska zostali na zvýšenej úrovni aj v roku 2021. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa rozpočtové saldo v roku 2021 zlepšilo vo všetkých krajinách okrem Bulharska a Českej republiky. Štyri hodnotené krajiny však napriek tomu v roku 2021 zaznamenali rozpočtový deficit nad referenčnou hodnotou 3 %, pričom najvyšší deficit vykázalo Maďarsko (6,8 % HDP) a Rumunsko (7,1 % HDP) (graf 3.2). Deficit okrem toho presiahol referenčnú hodnotu aj v Bulharsku (4,1 % HDP) a v Českej republike (5,9 % HDP). Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 by mal pomer deficitu k HDP v štyroch krajinách v roku 2022 klesnúť a očakáva sa, že vo všetkých krajinách okrem Chorvátska a Švédska zostane nad referenčnou hodnotou 3 %. V roku 2023 by sa malo rozpočtové saldo ďalej zlepšovať v šiestich krajinách, referenčnú hodnotu však zrejme bude naďalej prekračovať v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pokiaľ ide o kritérium dlhu, v Bulharsku a Švédsku bol v roku 2021 pomer dlhu na úrovni 25,1 % a 36,7 % HDP (graf 3.3). V Českej republike, Poľsku a Rumunsku bol pomer dlhu medzi 40 % a 60 % HDP. Tak ako v roku 2019, aj v roku 2021 boli Chorvátsko a Maďarsko jedinými krajinami, kde pomer dlhu verejnej správy k HDP prekročil referenčnú hodnotu 60 %. V oboch krajinách mal pomer dlhu od roku 2014 do roku 2019 klesajúci trend a do konca roka 2019 sa uspokojivým tempom približoval k úrovni 60 % HDP. V dôsledku pandémie COVID‑19 sa pomer dlhu v oboch krajinách v roku 2020 zvýšil približne o 15 percentuálnych bodov HDP, v roku 2021 však opäť klesol. Posúdenie udržateľnosti dlhu verejnej správy v strednodobom horizonte je obzvlášť dôležité v kontexte, keď sa všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu uplatňuje v troch po sebe nasledujúcich rokoch, t. j. v rokoch 2020, 2021 a 2022. Navyše sa očakáva, že sa bude uplatňovať aj v roku 2023. Európska komisia v máji 2022 skonštatovala, že kritérium deficitu verejnej správy nebolo splnené v Bulharsku, Českej republike a Maďarsku, a to na základe výsledkov za rok 2021, a ani v Poľsku – na základe plánovaného deficitu v roku 2022, a že kritérium dlhu nebolo splnené v Maďarsku. Vzhľadom na výnimočnú neistotu spôsobenú pokračujúcim mimoriadnym makroekonomickým a fiškálnym vplyvom pandémie COVID‑19, ako aj ruskou inváziou na Ukrajinu však Komisia v danej situácii nenavrhla začať nové postupy pri nadmernom deficite. Zároveň však uviedla, že na jeseň 2022 posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite. Na Rumunsko sa od apríla 2020 vzťahuje postup pri nadmernom deficite, ktorý však bol pozastavený vzhľadom na dosiahnutie požadovaného cieľa celkového deficitu a fiškálne úsilie v roku 2021.

Graf 3.2

Prebytok (+) alebo deficit (-) verejnej správy

(v % HDP)

Graf 3.3

Hrubý dlh verejnej správy

(v % HDP)

Pokiaľ ide o kritérium výmenného kurzu, dňa 10. júla 2020 zmluvné strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zahrnutí bulharského leva a chorvátskej kuny do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Obe meny sa tak na mechanizme ERM II zúčastňovali počas väčšiny dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Bulharský lev bol zahrnutý do ERM II s centrálnou paritou 1,95583 leva za euro, zatiaľ čo chorvátska kuna do mechanizmu vstúpila s centrálnou paritou 7,53450 kuny za euro.^[171] Obe meny sa zúčastňujú so štandardným fluktuačným pásmom ± 15 %. Bulharsko vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov s existujúcou menovou radou ako jednostranným záväzkom, z čoho nevyplývajú pre ECB žiadne ďalšie povinnosti. Dohoda o účasti na mechanizme ERM II bola založená na celom rade politických záväzkov bulharských a chorvátskych orgánov (z ktorých niektoré boli splnené už v čase zahrnutia ich mien do ERM II, tzv. predvstupové záväzky) s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie v čase prijatia eura. ECB a Európska komisia monitorovali efektívnu implementáciu týchto záväzkov, pričom konali v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti, ako sa ustanovuje v zmluvách a sekundárnej legislatíve. Pokiaľ ide o Chorvátsko, všetky ciele stanovené v rámci povstupových záväzkov ERM II boli splnené, zatiaľ čo Bulharsko je pri ich plnení na dobrej ceste. V prípade Chorvátska je však potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri riešení zvyšných nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (anti-money laundering – AML), ako sa uvádza v nedávnej správe výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL). Počas dvojročného referenčného obdobia bulharský lev nevykazoval žiadnu odchýlku od svojej centrálnej parity, zatiaľ čo chorvátska kuna vykazovala nízky stupeň volatility a obchodovalo sa s ňou blízko jej centrálnej parity. Od zahrnutia kuny do mechanizmu ERM II v júli 2020 a počas celého referenčného obdobia bola maximálna odchýlka smerom nahor od centrálnej parity 1,0 %, zatiaľ čo maximálna odchýlka smerom nadol predstavovala 0,8 %. Tieto odchýlky sú výrazne menšie ako štandardné fluktuačné pásmo v rámci ERM II. Pokiaľ ide o meny, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II, nový rumunský lei vykazoval veľmi nízky stupeň volatility, zatiaľ čo ostatné meny vykazovali počas väčšiny referenčného obdobia pomerne vysoký stupeň volatility.

Graf 3.4

Bilaterálne výmenné kurzy voči euru

(index: priemer z mája 2020 = 100; denné údaje; 26. máj 2020 – 25. máj 2022)

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, dve zo siedmich hodnotených krajín zaznamenali dlhodobé úrokové miery nad referenčnou hodnotou, ktorá bola 2,6 %. Jedna krajina zaznamenala dlhodobú úrokovú mieru výrazne nad referenčnou hodnotou (graf 3.5). Úrokové miery boli nad referenčnou hodnotou v Poľsku a Maďarsku a výrazne nad referenčnou hodnotou v Rumunsku. Najnižšie hodnoty (pod 1 %) boli zaznamenané v Bulharsku, Chorvátsku a vo Švédsku. Na porovnanie, v Konvergenčnej správe z roku 2020 bola dlhodobá úroková miera nad v tom čase platnou referenčnou hodnotou 2,9 % iba v Rumunsku.

Graf 3.5

Dlhodobé úrokové miery

(v %; ročný priemer)

Pri posudzovaní plnenia konvergenčných kritérií je nevyhnutná udržateľnosť. Konvergencia sa musí dosahovať trvalo, nielen v danom čase. Prvá dekáda hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ukázala, že slabé základy, príliš voľné makroekonomické nastavenie a nedostatočná štatistická kapacita na úrovni krajín a príliš optimistické očakávania, pokiaľ ide o konvergenciu reálnych príjmov, predstavujú riziká nielen pre príslušné krajiny, ale aj pre bezproblémové fungovanie eurozóny ako celku. Druhé desaťročie ukázalo, že hospodárska konvergencia môže byť náročná a jej dosiahnutie môže trvať dlho, ak sú počiatočné makroekonomické nerovnováhy veľké, procesy úprav a reforiem zložité a odolnosť voči nepriaznivým šokom je nízka. Dodržiavanie numerických konvergenčných kritérií v konkrétnom danom čase samo osebe nezaručuje bezproblémové členstvo v eurozóne. Krajiny vstupujúce do eurozóny by preto mali preukázať udržateľnosť svojho konvergenčného procesu a schopnosť plniť pretrvávajúce záväzky a výzvy, ktoré predstavuje prijatie eura, berúc do úvahy skutočnosť, že mechanizmy rozdelenia rizika v rámci HMÚ nie sú dokončené. Je to tak v záujme jednotlivých krajín, ako aj v záujme eurozóny.

Na dosiahnutie udržateľnej konvergencie sú vo viacerých hodnotených krajinách potrebné trvalé úpravy politík. Predpokladom udržateľnej konvergencie je makroekonomická stabilita, priaznivé podnikateľské prostredie s efektívnymi hospodárskymi štruktúrami a verejnými inštitúciami, a najmä zdravá rozpočtová politika. Pre zvládnutie makroekonomických šokov je rozhodujúci vysoký stupeň flexibility na trhu tovarov a služieb a na trhu práce. Musí existovať kultúra stability s pevne ukotvenými inflačnými očakávaniami, ktoré pomôžu vytvoriť prostredie cenovej stability. Na zvýšenie celkovej produktivity faktorov a dlhodobého hospodárskeho rastu sú potrebné priaznivé podmienky na efektívne využívanie kapitálu a pracovnej sily v hospodárstve. Na dosiahnutie synchronizácie hospodárskych cyklov je potrebný vysoký stupeň hospodárskeho začlenenia do eurozóny. Je nevyhnutné zaviesť vhodné makroprudenciálne politiky na predchádzanie vzniku makroekonomických a finančných nerovnováh, ako je napríklad nadmerné zvyšovanie cien aktív či cykly vzostupu a pádu vo vývoji úverov. Taktiež musí existovať primeraný rámec dohľadu nad finančnými inštitúciami. V prípade krajín, pri ktorých Európska komisia v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe vykonáva hĺbkové preskúmanie, je nevyhnutné, aby riešili nerovnováhy v ich ekonomikách. A napokon, dôležitým faktorom pri hospodárskej integrácii a konvergencii je sila inštitucionálneho prostredia vrátane schopnosti krajín zavádzať hospodárske úpravy a zdravé štrukturálne politiky. Balík Next Generation EU (NGEU) predstavuje jedinečnú príležitosť na urýchlenie procesu konvergencie k eurozóne, pričom rýchla a účinná implementácia má zásadný význam pre jeho úspech.

3.1 Kritérium cenovej stability

Päť zo siedmich hodnotených krajín zaznamenalo v apríli 2022 priemernú 12‑mesačnú mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % kritéria cenovej stability. Po vypuknutí pandémie COVID‑19 sa inflácia v eurozóne v roku 2020 výrazne spomalila. V roku 2021 však prudko narástla, čo bolo do veľkej miery spôsobené bázickými efektmi, výrazným nárastom cien energií, najmä na konci roka 2021, obmedzeniami na strane ponuky spôsobenými pandémiou a dynamicky rastúcim globálnym dopytom po tovaroch. Od zverejnenia predchádzajúcej konvergenčnej správy zaznamenávala inflácia vo väčšine hodnotených krajín podobný vývoj, v období od mája 2021 do apríla 2022 však bola vyššia v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku, čo odrážalo vyššie ceny potravín a energií, ako aj nepriaznivú situáciu na trhu práce. Za týchto okolností uvedených päť krajín zaznamenalo mieru inflácie výrazne prevyšujúcu referenčnú hodnotu, zatiaľ čo v Chorvátsku bola miera inflácie pod a vo Švédsku výrazne pod referenčnou hodnotou. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou však od začiatku roka 2022 priniesol aj inflačné tlaky spôsobené vyššími cenami energií a komodít a ďalšími narušeniami už aj tak napätých dodávateľských reťazcov. Inflácia sa preto na začiatku roka 2022 ďalej zvyšovala vo všetkých hodnotených krajinách, aj keď v rôznej miere.

V posledných desiatich rokoch sa v hodnotených krajinách výrazne líšila priemerná miera aj volatilita inflácie (graf 3.6). Maďarsko a Rumunsko zaznamenali v tomto období priemernú mieru inflácie HICP prevyšujúcu úroveň 2,0 %. V Českej republike bola priemerná miera inflácie 2,0 % a v Poľsku bola mierne pod touto úrovňou. V Bulharsku, Chorvátsku a vo Švédsku sa inflácia v priemere pohybovala okolo úrovne 1,0 %. V rovnakom období kolísala v pomerne širokom pásme vo všetkých hodnotených krajinách okrem Švédska. V krajinách s kladnými inflačnými diferenciálmi voči eurozóne sa za posledné desaťročie dosiahol len obmedzený pokrok pri dosahovaní konvergencie, pričom vývoj inflačných diferenciálov voči eurozóne bol v referenčnom období od mája 2020 do apríla 2022 vo všetkých hodnotených krajinách rôznorodý.

Graf 3.6

Dlhodobý vývoj a výhľad HICP

(ročná percentuálna zmena)

Dlhodobejší vývoj cien odrážal volatilnejšie makroekonomické prostredie v mnohých krajinách. Pokiaľ ide o vývoj v posledných desiatich rokoch, v roku 2012 bol vývoj cien vo väčšine hodnotených krajín heterogénnejší, čiastočne vplyvom rozdielnej intenzity hospodárskeho oživenia a rozdielnych opatrení v oblasti regulovaných cien prijatých v jednotlivých krajinách po prudkom hospodárskom poklese v danom roku. V roku 2013 však začala mať inflácia vo všetkých hodnotených krajinách klesajúcu tendenciu a dosiahla historicky najnižšie, často až záporné úrovne. Táto rozsiahla zmena odrážala najmä vývoj globálnych cien komodít, nízke vonkajšie inflačné tlaky a pretrvávanie voľných kapacít v niektorých krajinách. Vývoj globálnych cien komodít mal vzhľadom na pomerne veľkú váhu energií a potravín v rámci koša HICP veľmi výrazný vplyv najmä na krajiny strednej a východnej Európy. V niektorých hodnotených krajinách vytváralo tlak na znižovanie inflácie aj znižovanie regulovaných cien a nepriamych daní alebo posilňovanie nominálneho efektívneho výmenného kurzu. Za týchto okolností došlo k značnému uvoľneniu menovej politiky. Od roku 2017 inflácia výrazne rástla v dôsledku posilnenia hospodárskej aktivity, silného domáceho dopytu a rastúcich cien energií a komodít, čo v niektorých hodnotených krajinách viedlo k sprísňovaniu menovej politiky. V roku 2019 a na začiatku roka 2020 zostala inflácia vo väčšine krajín hodnotených v správe aj napriek nepriaznivému vývoju v zahraničí a nižším cenám energií na zvýšenej úrovni, k čomu prispel silný domáci dopyt, zhoršovanie podmienok na trhu práce a vývoj cien potravín. Vypuknutie pandémie COVID‑19 v marci 2020 viedlo k výraznému oslabeniu hospodárskej aktivity v druhom štvrťroku 2020 vo všetkých hodnotených krajinách. V niektorých krajinách sa značne spomalila inflácia, zatiaľ čo v iných zostala mimoriadne odolná, čo odrážalo vyššie ceny potravín a služieb, ako aj nepriaznivú situáciu na trhu práce. Uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy a prijímanie významných opatrení fiškálnej, prudenciálnej a menovej politiky vnútroštátnymi orgánmi na vykompenzovanie hospodárskych strát spôsobených pandémiou COVID‑19 však následne prispelo k výraznému oživeniu hospodárskej aktivity. V tejto súvislosti došlo vo všetkých hodnotených krajinách v roku 2021 k výraznému rastu inflácie, a to najmä v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií, predovšetkým na konci roka 2021, a nesúladu medzi ponukou a dopytom vyvolaným pandémiou a podpornými makroekonomickými opatreniami. K posilňovaniu inflačných tlakov prispieva od začiatku roka 2022 aj konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Niekoľko centrálnych bánk v priebehu roka 2021 a začiatkom roka 2022 pri viacerých príležitostiach výrazne zvýšilo svoje hlavné menovopolitické sadzby.

Inflácia by mala v nasledujúcich štvrťrokoch zostať na zvýšenej úrovni a následne by mala v horizonte prognózy vo všetkých hodnotených krajinách postupne klesať. Vzhľadom na súčasnú situáciu však túto prognózu sprevádza značná neistota. Z dlhodobejšieho hľadiska sú obavy o udržateľnosť konvergencie v oblasti inflácie vo väčšine hodnotených krajín. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 by sa mala inflácia v roku 2022 vo všetkých hodnotených krajinách výrazne zvyšovať a následne by mala v roku 2023 klesnúť v dôsledku nižších cien energií a komodít a zmiernenia obmedzení na strane ponuky. V Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku by však mala inflácia v horizonte prognózy zotrvať na vysokej úrovni a v Chorvátsku a vo Švédsku by mala výrazne presahovať úroveň 2,0 %. Vo všetkých hodnotených krajinách prevládajú riziká rýchlejšieho rastu cien, keďže inflačné tlaky spôsobené rusko-ukrajinským konfliktom by mohli trvať dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, a zároveň by mohli viesť k rýchlejšiemu rastu miezd a k nárastu inflačných očakávaní. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, vzhľadom na to, že HDP na obyvateľa a cenové úrovne sú vo všetkých hodnotených krajinách strednej a východnej Európy stále nižšie ako v eurozóne, proces dobiehania bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ nedôjde k zvýšeniu nominálneho výmenného kurzu.

Prostredie priaznivé pre udržateľnú cenovú stabilitu v krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa, si okrem iného vyžaduje hospodársku politiku zameranú na stabilitu, štrukturálne reformy a opatrenia na zabezpečenie finančnej stability. Vytvorenie a udržanie prostredia podporujúceho cenovú stabilitu bude veľmi závisieť od uskutočňovania ďalších štrukturálnych reforiem a fungovania trhu práce. Dôležitým faktorom do budúcnosti bude, ako mzdy zareagujú na vysokú realizovanú infláciu a ako budú odrážať rast produktivity práce a zohľadňovať podmienky na trhu práce a vývoj v konkurenčných krajinách (graf 3.7). Preto je potrebné neustále reformné úsilie zamerané na ďalšie zlepšenie fungovania trhu práce a trhu tovarov a služieb a na udržanie priaznivých podmienok pre hospodársky rozvoj a rast zamestnanosti. Na tento účel sú veľmi dôležité opatrenia na podporu lepšej správy ekonomických záležitostí a ďalšie zvyšovanie kvality inštitúcií. Vzhľadom na obmedzený manévrovací priestor v menovej politike, najmä v prípade dvoch krajín zapojených do ERM II, je nevyhnutné, aby schopnosť hospodárstva udržiavať cenovú stabilitu, vyrovnať sa so šokmi v jednotlivých krajinách a vyhnúť sa vzniku makroekonomických nerovnováh podporili aj opatrenia v iných oblastiach politiky. Opatrenia vo finančnom sektore a v oblasti dohľadu by sa mali zameriavať na ďalšie upevňovanie finančnej stability. Príslušné vnútroštátne orgány by mali v záujme ďalšieho upevnenia dôvery vo finančný systém naďalej zlepšovať svoje postupy v oblasti dohľadu tým, že budú, okrem iného, dodržiavať relevantné odporúčania príslušných medzinárodných a európskych orgánov a úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci kolégií orgánov dohľadu.

Graf 3.7

Kumulatívny rast indexu HICP a nominálnych jednotkových nákladov práce v rokoch 2012 – 2021

(v percentuálnych bodoch)

3.2 Kritérium rozpočtovej pozície verejnej správy

V čase uverejnenia tejto správy sa postup pri nadmernom deficite vzťahoval len na Rumunsko. Deficit v tejto krajine prekročil v roku 2019 referenčnú hodnotu 3 % HDP a od apríla 2020 sa na Rumunsko vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Vzhľadom na dosiahnutie požadovaného cieľa celkového deficitu a fiškálne úsilie v roku 2021 je však tento postup v súčasnosti pozastavený. Termínom na korekciu nadmerného deficitu je rok 2024. Pomer fiškálneho deficitu k HDP presiahol v roku 2021 referenčnú hodnotu v štyroch krajinách. Deficit bol výrazne nad referenčnou hodnotou v Bulharsku (4,1 % HDP) a Českej republike (5,9 % HDP) a významne nad referenčnou hodnotou v Maďarsku (6,8 % HDP) a Rumunsku (7,1 % HDP). V Chorvátsku zotrval deficit tesne pod referenčnou hodnotou (2,9 % HDP) a v Poľsku bol výrazne pod referenčnou hodnotou (1,9 % HDP). Švédsko si udržalo takmer vyrovnané hospodárenie s deficitom na úrovni 0,2 % HDP.

Rozpočtové saldo v roku 2021 bolo vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa, pod úrovňou z roku 2019, a to v dôsledku hospodárskeho vplyvu pandémie COVID‑19 a fiškálnych opatrení prijatých v reakcii na ňu. V roku 2020 sa rozpočtové saldo vo všetkých krajinách zhoršilo, keďže kríza spôsobená pandémiou COVID‑19 viedla k výraznému oslabeniu hospodárskej aktivity a na zmiernenie jej vplyvu sa prijali opatrenia fiškálnej politiky. Zatiaľ čo v roku 2019 pomer deficitu k HDP presiahol referenčnú hodnotu 3 % iba v Rumunsku, v roku 2020 sa dostal nad túto úroveň v šiestich krajinách. V roku 2021 sa rozpočtové saldo zlepšilo vo všetkých krajinách okrem Bulharska a Českej republiky, a to v dôsledku oživenia hospodárstva a ukončenia časti fiškálnych podporných opatrení. Ďalšie zhoršenie v Bulharsku možno pripísať silnému rastu bežných výdavkov, zatiaľ čo zhoršenie v Českej republike súvisí s reformou dane z príjmu fyzických osôb.

Európska komisia predpokladá, že v roku 2022 zostane pomer deficitu k HDP pod referenčnou hodnotou 3 % iba v Chorvátsku a vo Švédsku. Vzhľadom na ďalšie zlepšenie hospodárskej aktivity a ukončenie väčšiny zostávajúcich fiškálnych podporných opatrení sa predpokladá, že v štyroch krajinách dôjde k zvýšeniu salda verejných financií. Zatiaľ čo v Chorvátsku a vo Švédsku by mal deficit zotrvať pod referenčnou hodnotou 3 %, deficit Bulharska a Poľska by ju mal presiahnuť, deficit Českej republiky a Maďarska by ju mal výrazne presiahnuť a v prípade Rumunska sa očakáva, že deficit bude významne nad referenčnou hodnotou.

V roku 2021 bol pomer dlhu nad úrovňou 60 % HDP v Chorvátsku a Maďarsku, zatiaľ čo v ostatných hodnotených krajinách bola úroveň dlhu pod alebo výrazne pod touto prahovou hodnotou (tabuľka 3.1 a graf 3.3). Pomer dlhu verejnej správy k HDP presiahol v roku 2021 úroveň z roku 2019 vo všetkých hodnotených krajinách, a to najmä v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19. Pomer dlhu sa zvýšil o 13,5 percentuálneho bodu HDP v Rumunsku, o 11,8 percentuálneho bodu v Českej republike, o 11,3 percentuálneho bodu v Maďarsku, o 8,7 percentuálneho bodu v Chorvátsku, o 8,2 percentuálneho bodu v Poľsku, o 5,1 percentuálneho bodu v Bulharsku a o 1,8 percentuálneho bodu vo Švédsku. Čo sa týka dlhodobejšieho hľadiska, v období od roku 2012 do roku 2021 sa pomer dlhu verejnej správy k HDP prudko zvýšil v Rumunsku (o 11,7 percentuálnych bodov) a Chorvátsku (o 10,4 percentuálneho bodu). V Bulharsku sa tento pomer zvýšil významne o 8,5 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v ostatných krajinách sa znížil.

Európska komisia predpokladá, že v roku 2022 sa pomeru dlhu k HDP zvýši v troch krajinách. Zatiaľ čo v prípade štyroch krajín sa očakáva, že pomer dlhu klesne, v prípade Bulharska a Českej republiky by sa mal mierne zvýšiť a v prípade Rumunska sa očakáva jeho výrazný nárast. Projekcie Komisie naznačujú, že pomer dlhu zostane v roku 2022 pod alebo výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % vo všetkých krajinách okrem Chorvátska a Maďarska.

Hoci Európska komisia dospela k záveru, že viaceré krajiny v roku 2021 nesplnili kritériá deficitu a dlhu, rozhodla sa nezačať nové postupy pri nadmernom deficite. Dňa 23. mája 2022 Európska komisia uverejnila správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy na základe údajov potvrdených Eurostatom 22. apríla 2021.^[172] V správe sa konštatuje, že v roku 2021 bol rozpočtový deficit vyšší a nepribližoval sa k referenčnej hodnote 3 % HDP v Bulharsku, Českej republike a Maďarsku. Zároveň sa konštatuje, že Poľsko plánuje na rok 2022 deficit nad referenčnou hodnotou a nie v jej blízkosti. V prípade všetkých hodnotených krajín sa prekročenie referenčnej hodnoty považovalo za výnimočné, ako je vymedzené v zmluve, v prípade Českej republiky, Maďarska a Poľska by však nemalo byť len dočasné. Celkovo z analýzy vyplynulo, že Bulharsko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko nesplnili kritérium deficitu. Európska komisia okrem toho zistila, že hrubý dlh verejnej správy na konci roka 2021 prekročil referenčnú hodnotu 60 % HDP v Chorvátsku a Maďarsku a že z týchto dvoch krajín iba Chorvátsko splnilo referenčnú hodnotu pre zníženie dlhu. Komisia vo svojej analýze preto konštatuje, že Maďarsko nesplnilo kritérium dlhu. Komisia sa však domnieva, že potreba splniť kritérium dlhu nie je vzhľadom na súčasné mimoriadne hospodárske podmienky opodstatnená, keďže by si prechodne vyžadovala príliš náročné fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia vo svojej správe tiež zdôraznila, že pandémia COVID‑19 má aj naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu s ruskou inváziou na Ukrajinu spôsobuje výnimočnú neistotu, a to aj pri určovaní podrobného smerovania fiškálnej politiky. Pandémia a súvisiaci prudký hospodársky pokles navyše viedli k aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu a k odporúčaniam Rady z 20. júla 2020, v ktorých Rada odporučila všetkým členským štátom, aby prijali všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID‑19, na udržanie hospodárstva a na podporu následného oživenia. Európska komisia preto vo svojom oznámení z 23. mája 2022^[173] uviedla, že v danej situácii nenavrhla začať nové postupy pri nadmernom deficite, na jeseň 2022 však posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, fiškálna politika by mala zostať agilná vo svojej reakcii na vývoj pandémie a vzhľadom na geopolitickú situáciu. Zároveň je však veľmi dôležité, aby krajiny hodnotené v tejto správe dosiahli a/alebo si udržali zdravú a udržateľnú fiškálnu pozíciu. Rumunsko, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu a napraviť svoj nadmerný deficit do roku 2024. Ostatné krajiny by mali vrátiť svoje rozpočtové saldá pod referenčnú hodnotu 3 % hneď, ako to umožní pandemická situácia, a budovať rezervy potrebné na to, aby mohli pôsobiť automatické stabilizátory. Chorvátsko a Maďarsko, ktorých pomer dlhu k HDP presahuje referenčnú hodnotu, by mali zabezpečiť dostatočné klesanie tohto pomeru, aby sa zabezpečilo, že v prípade akéhokoľvek poklesu v budúcnosti budú k dispozícii fiškálne rezervy. Posúdenie udržateľnosti dlhu verejnej správy v strednodobom horizonte je obzvlášť dôležité v kontexte, keď sa všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu uplatňuje v troch po sebe nasledujúcich rokoch, t. j. v rokoch 2020, 2021 a 2022. Navyše sa očakáva, že sa bude uplatňovať aj v roku 2023. Komisia okrem toho poskytla usmernenia týkajúce sa fiškálnych politík v EÚ na rok 2023, ktoré majú prevažne kvalitatívny charakter a sú odlišné od numerických fiškálnych požiadaviek, ktoré by zvyčajne zahŕňal Pakt stability a rastu. Odráža to tiež prebiehajúce preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí, ktoré môže viesť k reformovanému Paktu stability a rastu. Pri absencii numerických fiškálnych požiadaviek by sa malo hodnotenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte zameriavať predovšetkým na schopnosť krajín naprávať fiškálne nerovnováhy. Ďalšia konsolidácia by vo všeobecnosti uľahčila riešenie rozpočtových výziev súvisiacich s nepriaznivým demografickým vývojom. Silné vnútroštátne fiškálne rámce, ktoré sú plne v súlade s pravidlami EÚ a účinne sa realizujú, by mali podporovať fiškálnu konsolidáciu, obmedzovať prekračovanie verejných výdavkov a zároveň pomôcť predchádzať opätovnému vzniku makroekonomických nerovnováh. Fiškálne stratégie by mali byť celkovo v súlade s komplexnými štrukturálnymi reformami zameranými na zvýšenie potenciálneho rastu a zamestnanosti. Na podporu oživenia a prispôsobenie sa prebiehajúcim štrukturálnym zmenám je potrebná účinná realizácia programu NGEU.^[174]

3.3 Kritérium výmenného kurzu

V čase vydania tejto správy sa bulharský lev a chorvátska kuna zúčastňujú na ERM II. Meny ostatných hodnotených členských štátov fungujú na základe rôznych režimov výmenných kurzov.

Dňa 10. júla 2020 zúčastnené strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zahrnutí bulharského leva do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Mena sa tak na mechanizme ERM II zúčastňovala počas väčšiny dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Bulharský lev bol zahrnutý do ERM II s centrálnou paritou 1,95583 leva za euro a so štandardným fluktuačným pásmom ± 15 %. Bulharsko vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov s režimom menovej rady ako jednostranným záväzkom, teda bez akýchkoľvek ďalších povinností pre ECB. Dohoda o účasti na mechanizme ERM II bola založená na celom rade politických záväzkov bulharských orgánov (z ktorých niektoré boli splnené už v čase zahrnutia leva do ERM II) s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie v čase prijatia eura. ECB a Európska komisia monitorovali efektívnu implementáciu týchto záväzkov, pričom konali v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti, ako sa ustanovuje v zmluvách a sekundárnej legislatíve. Počas referenčného obdobia lev nevykazoval žiadnu odchýlku od centrálnej parity.

Dňa 10. júla 2020 zúčastnené strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zahrnutí chorvátskej kuny do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Mena sa tak na mechanizme ERM II zúčastňovala počas väčšiny dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Chorvátska kuna bola zahrnutá do ERM II s centrálnou paritou 7,53450 kuny za euro a so štandardným fluktuačným pásmom ± 15 %. Dohoda o účasti na mechanizme ERM II bola založená na celom rade politických záväzkov chorvátskych orgánov (z ktorých niektoré boli splnené už v čase zahrnutia kuny do ERM II) s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie v čase prijatia eura. ECB a Európska komisia monitorovali efektívnu implementáciu týchto záväzkov, pričom konali v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti, ako sa ustanovuje v zmluvách a sekundárnej legislatíve. Hoci boli splnené všetky ciele stanovené v rámci povstupových záväzkov ERM II, je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri riešení zvyšných nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ako sa uvádza v nedávnej správe výboru MONEYVAL Rady Európy. Počas referenčného obdobia vykazoval výmenný kurz chorvátskej kuny nízky stupeň volatility a s kunou sa obchodovalo v blízkosti jej centrálnej parity. Odchýlky od centrálnej parity boli výrazne menšie ako štandardné fluktuačné pásmo v rámci ERM II.

S menami, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II, sa obchodovalo v režime pružného alebo riadeného pohyblivého výmenného kurzu, pričom väčšina z nich vykazovala pomerne vysoký stupeň volatility výmenného kurzu. Nový rumunský lei, s ktorým sa obchodovalo v režime s riadeným pohyblivým výmenným kurzom, vykazoval veľmi nízky stupeň volatility, zatiaľ čo s ostatnými menami, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II, sa obchodovalo v režime pružného výmenného kurzu a vykazovali pomerne vysoký stupeň volatility výmenného kurzu.

3.4 Kritérium dlhodobej úrokovej miery

Počas referenčného obdobia dve zo siedmich hodnotených krajín zaznamenali priemernú dlhodobú úrokovú mieru nad referenčnou hodnotou 2,6 % a jedna krajina ju presiahla iba tesne. Krajiny s najnižšími priemernými dlhodobými úrokovými mierami boli Švédsko (0,4 %), Bulharsko (0,5 %) a Chorvátsko (0,8 %). Česká republika zaznamenala priemernú úrokovú mieru tesne pod referenčnou hodnotou (2,5 %), zatiaľ čo Poľsko a Maďarsko nad ňou (3,0 % a 4,1 %). Výrazne nad referenčnou hodnotou 2,6 % bola priemerná úroková miera v Rumunsku (4,7 %). Od posledného štvrťroka 2021 došlo takmer vo všetkých krajinách k nezanedbateľnému nárastu 12-mesačného priemeru dlhodobých úrokových mier, a to v dôsledku silnejúcich inflačných tlakov a rusko-ukrajinského konfliktu. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty, pokiaľ ide o trvanie pôvodného šoku a jeho vplyv na cenový vývoj a hospodársku aktivitu, je pomerne ťažké odhadnúť budúcu dynamiku dlhodobých úrokových mier.

Od Konvergenčnej správy z roku 2020 sa spready dlhodobých úrokových mier voči priemeru eurozóny vo všetkých hodnotených krajinách rozšírili. Je to dôsledok vplyvu pandémie na fiškálnu a menovú politiku, ako aj cyklickej pozície niektorých krajín v porovnaní s eurozónou, rýchlejšieho oživenia hospodárskej aktivity a silnejších tlakov na rast cien. Napriek tomu však pretrváva značná heterogénnosť v diferenciáloch dlhodobých úrokových mier v jednotlivých hodnotených krajinách, ktorá odzrkadľuje rozdiely v ich cyklických pozíciách a v hodnoteniach finančných trhov, pokiaľ ide o citlivosť týchto krajín na vývoj vo vonkajšom a domácom prostredí vrátane vývoja rozpočtovej výkonnosti a perspektívy udržateľnej konvergencie. V apríli 2022 bola dlhodobá úroková miera vo Švédsku a v Bulharsku nad úrovňou v eurozóne, a to o 10 a 20 bázických bodov. Švédsko je vyspelou ekonomikou, ktorej finančný systém je výrazne integrovaný s eurozónou, zatiaľ čo bankový systém Bulharska je prevažne vo vlastníctve bánk z eurozóny a centrálna banka krajiny uplatňuje režim menovej rady, v rámci ktorého de facto preberá menové podmienky eurozóny. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko zaznamenali v sledovanom období najväčší nárast diferenciálov úrokových mier, ktorý sa pohyboval v rozpätí od 170 bázických bodov do 350 bázických bodov. Najvyšší diferenciál úrokovej miery spomedzi hodnotených krajín vykázali na konci referenčného obdobia Maďarsko a Rumunsko, zhodne na úrovni 520 bázických bodov.

3.5 Ďalšie relevantné faktory

Podľa Európskej komisie dosiahla väčšina hodnotených krajín pokrok pri riešení nerovnováh vo svojich hospodárstvach, a to až do prerušenia tohto korekčného procesu v dôsledku šoku spôsobeného pandémiou COVID‑19. Európska komisia vo svojej Správe o mechanizme varovania na rok 2022 vyzdvihla najmä zníženie pomeru dlhu k HDP v prostredí priaznivých makroekonomických podmienok v roku 2021. Európska komisia dospela k záveru, že situácia v Chorvátsku, Rumunsku a Švédsku si vyžaduje hĺbkové preskúmanie. V prípade Chorvátska Komisia zistila, že nerovnováhy spojené s vysokou mierou zahraničného, súkromného i verejného dlhu v prostredí nízkeho potenciálneho rastu sa v roku 2021 ďalej znižovali a vrátili sa k priaznivým predpandemickým trendom. Pokiaľ ide o Rumunsko, Komisia skonštatovala, že krajina vstúpila do krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19 s problémami spojenými s rastúcim deficitom bežného účtu, zhoršujúcou sa zahraničnou pozíciou a výrazne klesajúcou nákladovou konkurencieschopnosťou. V dôsledku tejto krízy sa v krajine zvýšil dlh verejnej správy, aj keď z nízkej úrovne. V prípade Švédska Komisia zistila, že krajina vstúpila do krízy v dôsledku pandémie COVID‑19 s problémami spojenými s rizikami vyplývajúcimi z nadhodnotených cenových úrovní nehnuteľností na bývanie, v spojení s vysokou a neustále rastúcou zadlženosťou domácností. Kríza spôsobená pandémiou COVID‑19 v krajine spôsobila rast pomeru súkromného dlhu, cien nehnuteľností na bývanie a miery nezamestnanosti. Hoci Európska komisia klasifikovala ostatné krajiny hodnotené v tejto správe ako krajiny bez nerovnováh, aj tie čelia viacerým problémom.

Vonkajšie pozície väčšiny hodnotených krajín sa v posledných rokoch stabilizovali. Z hodnotiacej tabuľky postupu pri makroekonomickej nerovnováhe vyplýva, že trojročné priemerné saldá bežného účtu zostali v rokoch 2020 a 2021 v prebytku takmer vo všetkých hodnotených krajinách, s výnimkou Maďarska, ktoré zaznamenalo mierny deficit, a Rumunska, kde sa deficit naďalej zvyšoval (tabuľka 3.2).

Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia vyjadrená podielom na HDP sa znížila, zostala však na vysokej úrovni takmer vo všetkých hodnotených krajinách. Čisté zahraničné záväzky krajín strednej a východnej Európy sú hlavne v priamych zahraničných investíciách, čo sa považuje za stabilnú formu financovania. V roku 2021 bola čistá medzinárodná investičná pozícia vyššia ako orientačná hraničná hodnota –35 % HDP v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Najnižšie čisté zahraničné záväzky mala Česká republika (15,6 % HDP) a Bulharsko (19,8 % HDP), kým Švédsko zaznamenalo kladnú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu (17,8 % HDP).

V rokoch 2019 až 2021 sa reálne efektívne výmenné kurzy deflované HICP a vyjadrené cenovou a nákladovou konkurencieschopnosťou vo väčšine hodnotených krajín v rôznej miere zhodnotili, jedinou výnimkou bolo Švédsko. Trojročná miera rastu jednotkových nákladov práce, ktorá v rokoch pred pandémiou COVID‑19 dosahovala takmer vo všetkých hodnotených krajinách veľmi vysoké úrovne, sa znížila, naďalej však presahovala orientačnú hraničnú hodnotu 12 % v Bulharsku, Českej republike a Maďarsku. Počas päťročného obdobia od roku 2016 do roku 2021 väčšina krajín zaznamenala výrazný rast vývozných trhových podielov.

Ceny nehnuteľností na bývanie ďalej rástli vo všetkých hodnotených krajinách. Vývoj na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie v EÚ, ktoré dynamicky rástli už pred pandémiou COVID‑19, sa v rokoch 2020 a 2021 zrýchlil, pričom viaceré krajiny vykazovali riziká nadhodnotenia. Takýto vývoj vyvoláva obavy, najmä ak je zadlženosť domácností vysoká alebo sa rýchlo zvyšuje. V niektorých hodnotených krajinách ceny nehnuteľností na bývanie ďalej rástli a dosiahli najrýchlejšie tempo rastu od globálnej finančnej krízy. V Českej republike, Maďarsku a vo Švédsku tempo rastu cien nehnuteľností na bývanie v roku 2021 presiahlo orientačnú hraničnú hodnotu 6 %. Pod rast cien nehnuteľností na bývanie sa podpísali rôzne faktory, ktoré zvyšujú dopyt a obmedzujú ponuku. Vyhliadky na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie zostávajú závislé od neistoty v súvislosti s pandémiou a makroekonomickým výhľadom.

Table 3.2

Hodnotiaca tabuľka dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami

Tabuľka 3.2a – Ukazovatele vonkajších nerovnováh a konkurencieschopnosti

Tabuľka 3.2b – Ukazovatele vnútorných nerovnováh a nezamestnanosti

Pomerne dlhé obdobie expanzie úverov pred finančnou krízou zanechalo v súkromnom nefinančnom sektore niektorých hodnotených krajín vysoké, aj keď mierne klesajúce úrovne akumulovaného dlhu. Tento dlh je v týchto krajinách naďalej najcitlivejšou oblasťou, aj keď miera expanzie úverov sa postupne znižuje a v žiadnej z hodnotených krajín neprekračuje orientačnú hraničnú hodnotu 14 %. Švédsko však naďalej zaznamenáva obzvlášť vysokú úroveň zadlženia v súkromnom sektore, ktorá v roku 2020 presiahla 200 % HDP.

Opatrenia vo finančnom sektore v hodnotených krajinách by sa mali zameriavať na to, aby tento sektor riadne prispieval k udržateľnému hospodárskemu rastu a cenovej stabilite, a opatrenia v oblasti dohľadu by mali viesť k zabezpečeniu finančne zdravého a odolného bankového systému, čo je podmienkou zapojenia do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Príslušné vnútroštátne orgány by mali v záujme ďalšej podpory dôvery vo finančný systém naďalej zlepšovať svoje postupy v oblasti dohľadu tým, že budú okrem iného dodržiavať relevantné odporúčania príslušných medzinárodných a európskych orgánov a úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu iných krajín EÚ v rámci kolégií orgánov dohľadu. Po nadobudnutí účinnosti rámcov úzkej spolupráce s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) and Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) 1. októbra 2020 ECB prevzala zodpovednosť za i) priamy dohľad nad významnými inštitúciami v týchto dvoch krajinách, ii) spoločné postupy pre všetky dohliadané subjekty a iii) monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré naďalej spadajú pod dohľad vnútroštátnych orgánov dohľadu. ECB od nadviazania úzkej spolupráce s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) s nimi úzko spolupracovala na zabezpečení ich hladkej integrácie do SSM.

Miera nezamestnanosti pokračovala takmer vo všetkých hodnotených krajinách v klesajúcom trende, podporenom schémami povinných dovoleniek a ďalšími politickými opatreniami, ktoré vlády zaviedli počas pandémie. V sledovanom období sa vo väčšine krajín okrem Švédska opäť znížila a vo všetkých hodnotených krajinách zostáva pod úrovňou orientačnej hraničnej hodnoty 10 %. Česká republika, Maďarsko a Poľsko zaznamenali rekordne nízku mieru nezamestnanosti a niektoré krajiny čoraz častejšie čelia nedostatku pracovnej sily v niektorých segmentoch trhu práce.

Ďalším dôležitým faktorom pri analýze udržateľnosti hospodárskej integrácie a konvergencie je sila inštitucionálneho prostredia. Nízka kvalita inštitúcií a slabá úroveň riadenia môžu odzrkadľovať napríklad nevyhovujúce podnikateľské prostredie, neúčinnú verejnú správu, daňové úniky, korupciu, nedostatočnú mieru sociálneho začlenenia, nízku mieru transparentnosti, slabú nezávislosť súdov a/alebo zlý prístup k online službám. Zvýšenie kvality inštitúcií by v niektorých krajinách pomohlo odstrániť nepružnosti a prekážky efektívneho využívania výrobných faktorov a ich umiestňovania, a tým zlepšiť dlhodobú kapacitu hospodárskeho rastu. Akékoľvek obmedzenia potenciálneho hospodárskeho rastu vyplývajúce zo slabého inštitucionálneho prostredia môžu oslabovať schopnosť krajiny splácať dlh a sťažovať jej hospodársku konsolidáciu. Inštitucionálne prostredie môže tiež vplývať na schopnosť krajiny zavádzať nevyhnutné politické opatrenia.

Kvalita inštitúcií a riadenia sú na pomerne nízkej úrovni vo všetkých hodnotených krajinách okrem Švédska, najmä však v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a Maďarsku. To môže predstavovať riziko pre odolnosť hospodárstva a udržateľnosť konvergencie. Konkrétne inštitucionálne ukazovatele celkovo potvrdzujú nízku kvalitu inštitúcií a riadenia vo väčšine krajín, pričom však existujú niektoré významné rozdiely (grafy 3.8 a 3.9).^[175] Najväčším výzvam v tomto smere spomedzi všetkých krajín EÚ čelí Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Maďarsko.

Graf 3.8

Pozícia krajín EÚ z hľadiska kvality inštitúcií

Graf 3.9

Pozícia krajín EÚ z hľadiska kvality inštitúcií podľa jednotlivých ukazovateľov

Na zrýchlenie hospodárskeho rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti sú vo väčšine hodnotených krajín potrebné rozsiahle štrukturálne reformy. Rýchlejšiemu rastu produktivity by pomohlo skvalitnenie miestnych inštitúcií, riadenia a podnikateľského prostredia spolu s ďalším pokrokom v oblasti reformy a privatizácie štátnych podnikov a efektívneho čerpania prostriedkov EÚ. Rýchlejší rast produktivity by zasa prispel k zvýšeniu konkurencie v hlavných regulovaných odvetviach (napríklad v energetike a doprave), k zmierneniu prekážok vstupu veľmi potrebných súkromných investícií a k ich podpore.

Na podporu hladkého priebehu konvergencie sú napokon nevyhnutné aj inštitucionálne aspekty súvisiace s kvalitou štatistík. Týka sa to, okrem iného, právnej nezávislosti národných štatistických úradov, ich administratívnej kontroly a rozpočtovej nezávislosti, právneho mandátu na zber údajov a právnych ustanovení upravujúcich dôvernosť štatistických údajov, ktoré sa podrobnejšie opisujú v kapitole 6.

4 Zhrnutie za jednotlivé krajiny

4.1 Bulharsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Bulharsku 5,9 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od –1,7 % do 5,9 %, pričom priemer za toto obdobie bol nevýrazný na úrovni 0,9 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Bulharska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Bulharsku sú v porovnaní s eurozónou stále podstatne nižšie. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť primeranými politikami.

Deficit rozpočtu verejnej správy v Bulharsku bol v roku 2021 výrazne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP bol výrazne nižší ako referenčná hodnota 60 %. Na Bulharsko sa od roku 2012 vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Podľa zistení Európskej komisie z mája 2022 deficit verejnej správy v roku 2021 výrazne prekračoval referenčnú hodnotu 3 % HDP. Prekročenie referenčnej hodnoty sa považovalo za výnimočné a dočasné. Napriek tomu Komisia so zreteľom na výnimočnú neistotu vyplývajúcu z pretrvávajúcich mimoriadnych makroekonomických a rozpočtových účinkov pandémie COVID‑19, ako aj invázie Ruska na Ukrajinu, v tomto štádiu nenavrhla začatie nového postupu pri nadmernom deficite. Od roku 2012 do roku 2019, pred krízou COVID‑19, Bulharsko kritériá deficitu (s výnimkou roku 2014) a dlhu bez problémov spĺňalo. Európska komisia vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2022 počíta so zlepšením rozpočtovej pozície od roku 2022 v dôsledku kombinovaného účinku postupného ukončovania rozpočtových opatrení zavedených počas krízy a zlepšenia hospodárskej aktivity. Rozpočtové saldo má v roku 2022 podľa očakávaní naďalej prekračovať 3 % HDP a pod túto úroveň má klesnúť v roku 2023. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Bulharsko v strednodobom a dlhodobom horizonte čelí stredne vysokému riziku ohrozujúcemu rozpočtovú udržateľnosť. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, z hľadiska zabezpečenia stabilných verejných financií v budúcnosti majú zásadný význam efektívne a cielené opatrenia, ako aj obozretná a prorastová rozpočtová politika.

Dňa 10. júla 2020 zmluvné strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zapojení bulharského leva do ERM II. Bulharský lev tak bol do mechanizmu zapojený počas väčšiny referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Bulharský lev vstúpil do ERM II s centrálnou paritou 1,95583 leva za euro, so štandardným fluktuačným pásmom ±15 %. Bulharsko do mechanizmu výmenných kurzov vstúpilo so svojím režimom menovej rady ako jednostranným záväzkom, teda bez akýchkoľvek ďalších povinností pre ECB. Dohoda o účasti v mechanizme ERM II sa zakladala na viacerých záväzkoch bulharských orgánov, z ktorých niektoré boli v čase vstupu leva do ERM II už splnené, s cieľom dosiahnuť pred prijatím eura vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie. ECB a Európska komisia monitorujú účinnú realizáciu týchto záväzkov, pričom konajú v oblastiach svojej pôsobnosti v súlade so zmluvami a sekundárnou legislatívou. Počas referenčného obdobia lev nevykazoval žiadne odchýlky od centrálnej parity. V júli 2020 Българска народна банка (Bulharská národná banka) uzavrela s ECB dohodu o preventívnej swapovej linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 2 mld. € výmenou za bulharské levy na pokrytie možných potrieb eurovej likvidity bulharských finančných inštitúcií v dôsledku pandémie. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla tiež dodatočne prispieť k stabilite výmenného kurzu v referenčnom období.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Bulharsku v priemere 0,5 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Bulharsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z 5,3 % na 0,5 %.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Bulharsku vyžaduje realizáciu hospodárskej politiky zameranej na stabilitu a rozsiahle štrukturálne reformy. Čo sa týka makroekonomických nerovnováh, Európska komisia si vo svojej správe o mechanizme varovania za rok 2022 Bulharsko nevybrala na hĺbkové hodnotenie. K udržateľnosti konvergencie a ekonomickej odolnosti krajiny by prispeli rozsiahle reformy zamerané na posilnenie štrukturálnej odolnosti, podnikateľského prostredia, finančnej stability, kvality inštitúcií a riadenia. Konvergencia v oblasti bankového dohľadu dosiahnutá v rámci úzkej spolupráce zabezpečuje uplatňovanie jednotných štandardov dohľadu a prispieva tak k ochrane finančnej stability. Nadobudnutím účinnosti tohto rámca úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) 1. októbra 2020 ECB prevzala zodpovednosť za priamy dohľad nad piatimi významnými inštitúciami a za monitorovanie dohľadu nad 13 menej významnými inštitúciami v Bulharsku.

Bulharské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Bulharsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.2 Česká republika

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Českej republike 6,2 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od 0,2 % do 6,2 %, pričom priemer za toto obdobie bol nevýrazný na úrovni 2,0 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Českej republiky existujú určité obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Českej republike sú v porovnaní s eurozónou stále relatívne nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu. V záujme prevencie vzniku nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť cielenými hospodárskymi politikami.

Deficit rozpočtu verejnej správy v Českej republike bol v roku 2021 výrazne nad referenčnou hodnotou 3 %, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP bol nižší ako referenčná hodnota 60 %. Na Českú republiku sa od roku 2014 vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Podľa zistení Európskej komisie z mája 2022 deficit verejnej správy v roku 2021 výrazne prekračoval referenčnú hodnotu 3 % HDP. Prekročenie referenčnej hodnoty sa pritom považovalo za výnimočné, no nie dočasné. Napriek tomu Komisia so zreteľom na výnimočnú neistotu vyplývajúcu z pretrvávajúcich mimoriadnych makroekonomických a rozpočtových účinkov pandémie COVID‑19, ako aj invázie Ruska na Ukrajinu, v tomto štádiu nenavrhla začatie nového postupu pri nadmernom deficite. V období pred krízou COVID‑19 krajina kritériá deficitu a dlhu bez problémov spĺňala. Európska komisia vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2022 počíta so zlepšením rozpočtovej pozície od roku 2022 v dôsledku kombinovaného účinku zlepšenia hospodárskej aktivity a postupného ukončovania rozpočtových opatrení zavedených počas krízy. Rozpočtový deficit však má až do konca prognózovaného obdobia v roku 2023 naďalej prekračovať 3 % HDP. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Česká republika v strednodobom horizonte čelí stredne vysokému riziku ohrozujúcemu rozpočtovú udržateľnosť. V dlhodobom horizonte krajina podľa hodnotenia čelí vysokým rizikám, predovšetkým v súvislosti s rozpočtovými tlakmi, ktoré sú spojené so starnutím obyvateľstva a východiskovou rozpočtovou pozíciou. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, z hľadiska zabezpečenia stability verejných financií v budúcnosti majú zásadný význam efektívne a cielené opatrenia, ako aj obozretná a prorastová rozpočtová politika.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 sa česká koruna nezúčastňovala na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz českej koruny vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 25. mája 2022 bol výmenný kurz na úrovni 24,6480 koruny za euro, tzn. o 9,6 % silnejší ako jeho priemerná úroveň v máji 2020.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Českej republike v priemere 2,5 %, čo je tesne pod referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Českej republike od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z 3,5 % na 2,5 %.

Zachovanie udržateľnej konvergencie v Českej republike si vyžaduje cielené hospodárske politiky a štrukturálne reformy zamerané na podporu cenovej a makroekonomickej stability. Čo sa týka makroekonomických nerovnováh, Európska komisia si Českú republiku vo svojej správe o mechanizme varovania za rok 2022 na hĺbkové hodnotenie nevybrala. Strednodobá až dlhodobá zraniteľnosť súvisí s udržateľnosťou súčasného rastového modelu krajiny a s neriadeným prerozdeľovaním kapitálu a kapacít v rámci hospodárstva, ktoré by mohlo brzdiť rast v sektoroch mimoriadne zasiahnutých pandémiou. Hospodárske a finančné politiky by mali byť zamerané na plošné zvyšovanie efektívnosti a produktivity prostredníctvom adekvátneho prerozdeľovania kapitálu. V tejto súvislosti bude dôležité posilniť administratívne a inštitucionálne kapacity (v oblastiach ako napr. riadenie a platobná neschopnosť) a znížiť neefektívnosť v podnikateľskom prostredí, ktorá brzdí potenciálny rast tým, že bráni inováciám a rozvoju nových podnikov. V záujme zvýšenia rastového potenciálu krajiny by sa mal problém nedostatku pracovnej sily a kvalifikovaných pracovníkov riešiť cielenými štrukturálnymi politikami a investíciami, pričom malé a stredné podniky by mali mať jednoduchší prístup ku kapitálovému financovaniu a rizikovému kapitálu. S cieľom zvýšiť dôveru vo finančný systém by príslušné vnútroštátne orgány mali pokračovať v zdokonaľovaní svojich postupov dohľadu, okrem iného na základe platných odporúčaní príslušných medzinárodných a európskych orgánov, ako aj prostredníctvom úzkej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci príslušných kolégií dohľadu.

České právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Česká republika je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.3 Chorvátsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Chorvátsku 4,7 %, čo je pod referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od –0,8 % do 4,7 %, pričom priemer za toto obdobie bol nevýrazný na úrovni 1,1 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Chorvátska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Chorvátsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť primeranými politikami.

Saldo rozpočtu verejnej správy Chorvátska bolo v roku 2021 tesne pod referenčnou hodnotou deficitu 3 % HDP. Pomer dlhu bol nad referenčnou hodnotou 60 % HDP, no mal klesajúcu tendenciu. Na Chorvátsko sa od júna 2017 vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Keďže pomer deficitu verejnej správy k HDP bol v roku 2021 pod referenčnou hodnotou 3 % a mal by pod ňou zostať aj v roku 2022, kritérium deficitu bolo splnené. Pomer dlhu bol v roku 2021 na úrovni 79,8 % HDP. To je však v porovnaní s maximom 87,3 % HDP zaznamenaným v roku 2020 pokles o približne 7,5 percentuálneho bodu, čo je v súlade s odporúčanou hodnotou pre znižovanie dlhu a znamená splnenie kritéria dlhu. V období od roku 2017 do roku 2019 Chorvátsko kritérium deficitu spĺňalo. V tomto období zároveň došlo k poklesu pomeru dlhu k HDP. V roku 2020 však deficit verejnej správy podľa zistení Európskej komisie z júna 2021 referenčnú hodnotu 3 % HDP výrazne prekračoval. Prekročenie referenčnej hodnoty sa pritom považovalo za výnimočné, no nie dočasné. Okrem toho i dlh verejnej správy v Chorvátsku prekračoval referenčnú hodnotu 60 % a neznižoval sa vyhovujúcim tempom. Napriek tomu však Komisia so zreteľom na vysokú neistotu, dohodnutú reakciu rozpočtovej politiky na krízu COVID‑19 a odporúčania Rady z 20. júla 2020 usúdila, že rozhodnutie o prípadnom zaradení členských štátov do postupu pri nadmernom deficite by za týchto okolností nemalo byť prijaté. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 by mala krajina kritériá deficitu a dlhu stanovené v Pakte stability a rastu naďalej dodržiavať. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Chorvátsko v strednodobom i dlhodobom horizonte čelí stredne vysokým rizikám ohrozujúcim udržateľnosť dlhu. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala vzhľadom na geopolitickú situáciu zostať naďalej pružná, z hľadiska zabezpečenia stabilných verejných financií a trvalého znižovania dlhu majú zásadný význam efektívne a cielené opatrenia, ako aj obozretná a prorastová rozpočtová politika, spolu s implementáciou plánovaných rozpočtových reforiem v rámci plánu obnovy a odolnosti.

Dňa 10. júla 2020 zmluvné strany mechanizmu ERM II na základe vzájomnej dohody rozhodli o zapojení chorvátskej kuny do ERM II. Chorvátska kuna tak bola do mechanizmu zapojená počas väčšiny referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022. Chorvátska kuna vstúpila do mechanizmu ERM II s centrálnou paritou 7,53450 kuny za euro, so štandardným fluktuačným pásmom ±15 %. Dohoda o účasti v mechanizme ERM II sa zakladala na viacerých záväzkoch chorvátskych orgánov, z ktorých niektoré boli v čase vstupu kuny do ERM II už splnené, s cieľom dosiahnuť pred prijatím eura vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie. ECB a Európska komisia monitorujú účinnú realizáciu týchto záväzkov, pričom konajú v oblastiach svojej pôsobnosti v súlade so zmluvami a sekundárnou legislatívou. Výmenný kurz chorvátskej kuny voči euru vykazoval počas referenčného obdobia nízky stupeň volatility a pohyboval sa v blízkosti svojej centrálnej parity. Odchýlky od centrálnej parity boli podstatne menšie ako štandardné fluktuačné pásmo v rámci ERM II. Dňa 25. mája 2022 bol výmenný kurz na úrovni 7,5355 kuny za euro, t. j. takmer na úrovni jeho centrálnej parity v rámci ERM II. V júli 2020 Hrvatska narodna banka uzavrela s ECB dohodu o preventívnej swapovej linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 2 mld. € výmenou za chorvátske kuny na pokrytie možných potrieb eurovej likvidity chorvátskych finančných inštitúcií v dôsledku pandémie. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla tiež dodatočne prispieť k stabilite výmenného kurzu v referenčnom období.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Chorvátsku v priemere 0,8 %. Zotrvali tak pod referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Chorvátsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z tesne pod 7 % na menej ako 1,0 %.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Chorvátsku vyžaduje realizáciu hospodárskej politiky zameranej na stabilitu a rozsiahle štrukturálne reformy. Pokiaľ ide o makroekonomické nerovnováhy, Európska komisia si Chorvátsko vo svojej správe o mechanizme varovania z roku 2022 vybrala na hĺbkové hodnotenie. Hodnotenie poukázalo na to, že v roku 2021 pokračovalo odstraňovanie nerovnováh spojených s vysokou úrovňou zahraničného, súkromného a štátneho dlhu v kontexte nízkeho potenciálneho rastu. Chorvátsku by prospeli štrukturálne reformy zamerané na zlepšovanie inštitucionálneho a podnikateľského prostredia, podporu konkurencie na trhoch tovarov a služieb, redukciu nesúladu na trhu práce a nedostatku pracovnej sily a zvyšovanie efektívnosti verejnej správy a súdnictva. Nadobudnutím účinnosti rámca úzkej spolupráce medzi ECB a Hrvatska narodna banka 1. októbra 2020 ECB prevzala zodpovednosť za priamy dohľad nad ôsmimi významnými inštitúciami a za monitorovanie dohľadu nad 15 menej významnými inštitúciami v Chorvátsku.

Chorvátske právo je zlučiteľné so zmluvami a štatútom ESCB, ako sa vyžaduje podľa článku 131 zmluvy.

4.4 Maďarsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Maďarsku 6,8 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od –0,3 % do 6,8 %, pričom priemer za toto obdobie bol na zvýšenej úrovni 2,5 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Maďarska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Maďarsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť primeranými politikami.

Deficit rozpočtu verejnej správy v Maďarsku bol v roku 2021 výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % a dlh prekračoval referenčnú hodnotu 60 %. Na Maďarsko sa od roku 2013 vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Podľa zistení Európskej komisie deficit verejnej správy v roku 2021 výrazne prekračoval referenčnú hodnotu 3 % HDP. Prekročenie referenčnej hodnoty sa pritom považovalo za výnimočné, no nie dočasné. Okrem toho i dlh verejnej správy v Maďarsku prekračoval referenčnú hodnotu 60 % a neznižoval sa vyhovujúcim tempom. Napriek tomu Komisia so zreteľom na výnimočnú neistotu vyplývajúcu z pretrvávajúcich mimoriadnych makroekonomických a rozpočtových účinkov pandémie COVID‑19, ako aj invázie Ruska na Ukrajinu, v tomto štádiu nenavrhla začatie nového postupu pri nadmernom deficite. Hospodárska prognóza Európskej komisie z jari 2022 poukazuje na zlepšenie deficitu v Maďarsku po jeho prudkom zhoršení zaznamenanom v rokoch 2020 a 2021. V roku 2023 však má naďalej výrazne prekračovať 3 % HDP. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Maďarsko čelí v strednodobom horizonte stredne vysokému a v dlhodobom horizonte vysokému riziku rozpočtového napätia, pričom hrozbu pre udržateľnosť verejných financií predstavuje starnutie obyvateľstva. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, z hľadiska zabezpečenia stabilných verejných financií a trvalého znižovania dlhu majú zásadný význam efektívne a cielené opatrenia, ako aj obozretná a prorastová rozpočtová politika.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 sa maďarský forint nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz maďarského forintu voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere vysokú mieru volatility. Dňa 25. mája 2022 bol výmenný kurz na úrovni 388,25 forinta za euro, t. j. o 10,7 % slabší ako jeho priemerná úroveň v máji 2020. V júni 2020 Magyar Nemzeti Bank uzavrela s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 4 mld. € výmenou za adekvátny kolaterál denominovaný v eurách na pokrytie možných potrieb eurovej likvidity maďarských finančných inštitúcií v dôsledku pandémie. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla mať vplyv aj na vývoj výmenného kurzu v referenčnom období.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Maďarsku v priemere 4,1 %, čo je nad referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Maďarsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z približne 8 % na približne 4 %.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Maďarsku vyžaduje realizáciu hospodárskej politiky zameranej na stabilitu a rozsiahle štrukturálne reformy. Čo sa týka makroekonomických nerovnováh, Európska komisia si Maďarsko vo svojej správe o mechanizme varovania z roku 2022 na hĺbkové hodnotenie nevybrala. Dňa 27. apríla 2022 však Európska komisia v rámci všeobecného režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie adresovala maďarským orgánom písomné oznámenie, v ktorom vyjadrila obavy o dodržiavanie zásad právneho štátu. Výsledkom môže byť pozastavenie alebo zníženie vyplácania finančných prostriedkov EÚ. Maďarsku by prospeli štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie kvality verejných inštitúcií a verejnej správy, ako aj zavedenie adekvátnych politík trhu tovarov a služieb. V záujme zvýšenia dôvery vo finančný systém by príslušné vnútroštátne orgány mali pokračovať v zdokonaľovaní svojich postupov dohľadu, okrem iného na základe platných odporúčaní príslušných medzinárodných a európskych orgánov, ako aj prostredníctvom úzkej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci kolégií dohľadu.

Maďarské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania, jednotnú písomnú podobu názvu euro a právnu integráciu do Eurosystému. Maďarsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.5 Poľsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Poľsku 7,0 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od –0,7 % do 7,0 %, pričom priemer za toto obdobie bol nevýrazný na úrovni 1,7 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Poľska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Poľsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín môže mať za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť primeranými politikami.

Saldo rozpočtu verejnej správy v Poľsku bolo v roku 2021 výrazne pod referenčnou hodnotou 3 % a pomer dlhu bol nižší ako referenčná hodnota 60 %. Na Poľsko sa od roku 2015 vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. V nasledujúcom období až do roku 2019 krajina kritérium deficitu spĺňala a pomer dlhu k HDP sa znížil. V roku 2021 zaznamenalo saldo rozpočtu verejnej správy deficit 1,9 % HDP. Európska komisia však vo svojej hospodárskej prognóze z jari 2022 počíta so značným zhoršením salda rozpočtu v roku 2022: vzhľadom na náklady spojené s pomocou ukrajinským utečencom, vyššie úrokové náklady, dočasné kompenzačné opatrenia v reakcii na vysoké ceny energií a potravín a nižšie príjmy z reformy dane z príjmu má deficit referenčnú hodnotu 3 % prekračovať. V máji 2022 Európska komisia považovala plánované prekročenie referenčnej hodnoty v Poľsku za výnimočné, no nie dočasné. Napriek tomu Komisia vzhľadom na výnimočnú neistotu vyplývajúcu z pretrvávajúcich mimoriadnych makroekonomických a rozpočtových účinkov pandémie COVID‑19, ako aj invázie Ruska na Ukrajinu, v tomto štádiu nenavrhla začatie nového postupu pri nadmernom deficite. Podľa zistení Európskej komisie z júna 2021 deficit verejnej správy v roku 2020 výrazne prekračoval referenčnú hodnotu 3 % HDP, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP zostal pod prahovou hodnotou 60 %. Napriek tomu však Komisia z dôvodu výnimočnej situácie spôsobenej pandémiou COVID‑19 postup pri nadmernom deficite neotvorila. S ukončením platnosti väčšiny núdzových opatrení deficit v roku 2021 klesol, takže pomer dlhu verejnej správy k HDP sa znížil na 53,8 %. Podľa aktuálnych prognóz by sa mal pomer dlhu verejnej správy výrazne zlepšiť a zostať pod referenčnou hodnotou 60 %. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Poľsko v strednodobom a dlhodobom horizonte čelí stredne vysokým rizikám ohrozujúcim rozpočtovú udržateľnosť, a to v súvislosti s rozpočtovými tlakmi, ktoré sú spojené so starnutím obyvateľstva a nevýhodnou počiatočnou rozpočtovou pozíciou. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, z hľadiska zabezpečenia stabilných verejných financií v budúcnosti majú zásadný význam efektívne a cielené opatrenia, ako aj obozretná a prorastová rozpočtová politika.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 sa poľský zlotý nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz poľského zlotého voči euru vykazoval počas referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 25. mája 2022 bol výmenný kurz na úrovni 4,6210 zlotého za euro, t. j. o 2,1 % slabší ako jeho priemerná úroveň v máji 2020. Na konci marca 2022 Narodowy Bank Polski uzavrela s ECB dohodu o swapovej linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 10 mld. € výmenou za zloté s cieľom pokryť možné potreby eurovej likvidity v poľskom finančnom systéme. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla mať vplyv aj na vývoj výmenného kurzu na konci referenčného obdobia.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Poľsku v priemere 3,0 %. Nachádzali sa teda nad referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Poľsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z približne 6 % na 3 %.

Dosiahnutie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Poľsku vyžaduje hospodárske politiky zamerané na stabilitu, cielené štrukturálne reformy a politické opatrenia na ochranu finančnej stability. Čo sa týka makroekonomických nerovnováh, Európska komisia si vo svojej správe o mechanizme varovania za rok 2022 Poľsko nevybrala na hĺbkové hodnotenie. Je nevyhnutné zachovať súčasnú silnú finančnú pozíciu bankového sektora s cieľom udržať dôveru zahraničných investorov a zabezpečiť jeho stabilný podiel na hospodárskom raste. Základom by mali byť náležite cielené štrukturálne reformy zamerané na zníženie napätia na trhu práce, zvýšenie konkurencie na trhu tovarov a služieb a urýchlenie inovácií a modernizácie infraštruktúry. V záujme zvýšenia dôvery vo finančný systém by príslušné vnútroštátne orgány mali pokračovať v zdokonaľovaní svojich postupov dohľadu, okrem iného na základe platných odporúčaní príslušných medzinárodných a európskych orgánov, ako aj prostredníctvom úzkej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci kolégií dohľadu.

Poľské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, dôvernosť, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Poľsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.6 Rumunsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP v Rumunsku 6,4 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa miera inflácie pohybovala v pomerne širokom rozpätí od –1,7 % do 6,4 %, pričom priemer za toto obdobie bol nevýrazný na úrovni 2,2 %. Čo sa týka budúceho vývoja, v prípade Rumunska existujú obavy v súvislosti s dlhodobejšou udržateľnosťou inflačnej konvergencie. Keďže úroveň HDP na obyvateľa i cenová hladina v Rumunsku sú v porovnaní s eurozónou stále nižšie, proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín bude mať pravdepodobne za následok kladné inflačné diferenciály voči eurozóne, pokiaľ tento faktor nevyváži zhodnocovanie nominálneho výmenného kurzu. V záujme prevencie hromadenia nadmerných cenových tlakov a redukcie makroekonomických nerovnováh je nevyhnutné proces dobiehania podporiť primeranými politikami.

Zatiaľ čo pomer deficitu Rumunska bol v roku 2021 výrazne nad referenčnou hodnotou 3 %, jeho postup pri nadmernom deficite, ktorý sa začal v apríli 2020, bol pozastavený. Od apríla 2020 sa na Rumunsko vzťahuje postup pri nadmernom deficite, keďže jeho rozpočtová pozícia v roku 2019 prekročila referenčnú hodnotu 3 %. Jeho celkový deficit bol v roku 2021 na úrovni 7,1 %  HDP, čím prekonal odporúčaný cieľ a znamenal splnenie požadovaného rozpočtového úsilia. Postup pri nadmernom deficite bol preto pozastavený. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 sa očakáva, že ciele na obdobie 2022 – 2024 bez potrebných politických zmien nebudú splnené, čo poukazuje na potrebu strednodobej konsolidačnej stratégie a zodpovedajúcich nápravných opatrení. Hoci sa pomer dlhu k HDP nachádza pod prahovou hodnotou 60 % HDP, od roku 2019 sa zvyšuje. Najnovšie hodnotenie rozpočtovej udržateľnosti, ktoré vykonala Európska komisia, poukazuje na nízke riziká ohrozujúce udržateľnosť v krátkodobom horizonte, vysoké riziká ohrozujúce udržateľnosť v strednodobom horizonte a stredne vysoké riziká ohrozujúce udržateľnosť v dlhodobom horizonte, pričom Rumunsko musí riešiť výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, na ochranu udržateľnosti verejných financií v strednodobom horizonte sú nevyhnutné efektívne a náležite cielené opatrenia, ako aj obozretná rozpočtová politika podporujúca rast v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 sa rumunský lei nezúčastňoval na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ním v rámci pružného kurzového režimu s riadeným pohyblivým výmenným kurzom. Výmenný kurz rumunského lei vykazoval počas referenčného obdobia v priemere veľmi nízku mieru volatility. Dňa 25. mája 2022 bol na úrovni 4,9416 lei za euro, t. j. o 2,2 % slabší ako jeho priemerná úroveň v máji 2020. V júni 2020 Banca Naţională a României uzavrela s ECB dohodu o repo linke, v rámci ktorej si mohla požičať prostriedky do výšky 4,5 mld. € výmenou za kolaterál vysokej kvality denominovaný v eurách na pokrytie možných potrieb eurovej likvidity rumunských finančných inštitúcií v dôsledku pandémie. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla mať vplyv aj na vývoj výmenného kurzu v referenčnom období.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery v Rumunsku v priemere 4,7 %, čo je výrazne nad referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery v Rumunsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z tesne nad 7 % na okolo 4,5 %.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si v Rumunsku vyžaduje realizáciu hospodárskej politiky zameranej na stabilitu a rozsiahle štrukturálne reformy. Pokiaľ ide o makroekonomické nerovnováhy, Európska komisia vo svojej správe o mechanizme varovania z roku 2022 vybrala Rumunsko na hĺbkové hodnotenie, pričom poukázala na problémy súvisiace s jeho vonkajšou pozíciou a nákladovou konkurencieschopnosťou. Hoci Rumunsko od začiatku 10. rokov 21. storočia dosiahlo značný pokrok pri plnení podmienok hospodárskej konvergencie, stále existujú obavy týkajúce sa nízkej úrovne produktivity. Relatívne nízka kvalita inštitúcií a riadenia krajiny, ako aj slabé podnikateľské prostredie naďalej brzdia jej rastový potenciál. Navyše kľúčovým pri podpore hospodárskeho rastu v strednodobom horizonte a smerovaní hospodárstva počas nadchádzajúcej zelenej a digitálnej transformácie zostáva účinné čerpanie fondov EÚ. Potrebné je aj reformné úsilie zamerané na boj proti korupcii, zvýšenie hospodárskej súťaže a zlepšenie predvídateľnosti daňových, súdnych, regulačných a administratívnych systémov krajiny. V záujme zvýšenia dôvery vo finančný systém by príslušné vnútroštátne orgány mali pokračovať v zdokonaľovaní svojich postupov dohľadu, okrem iného na základe platných odporúčaní príslušných medzinárodných a európskych orgánov, ako aj prostredníctvom úzkej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci kolégií dohľadu.

Rumunské právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Rumunsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy.

4.7 Švédsko

V apríli 2022 dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP vo Švédsku 3,7 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 4,9 % stanovenou ako kritérium cenovej stability. Miera inflácie sa má v nadchádzajúcich mesiacoch postupne zvyšovať, najmä vzhľadom na vyššie ceny komodít, čoraz rozsiahlejšie cenové tlaky a ďalšie prehlbovanie ponukových obmedzení v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. V priebehu posledných desiatich rokov sa táto miera pohybovala v rozpätí od 0,2 % do 3,7 %, pričom priemer za toto obdobie bol na miernej úrovni 1,2 %. V úrovni HDP na obyvateľa už Švédsko eurozónu ako celok predstihuje, takže problémom spojeným s dobiehaním ekonomickej úrovne vystavené nie je. Čo sa týka ďalšieho vývoja, menová politika a inštitucionálny rámec zameraný na stabilitu by mal vo Švédsku aj naďalej prispievať k dosahovaniu cenovej stability.

Deficit rozpočtu verejnej správy vo Švédsku bol v roku 2021 výrazne pod referenčnou hodnotou 3 % a pomer dlhu k HDP bol výrazne nižší ako referenčná hodnota 60 %. Švédsko nebolo nikdy predmetom postupu pri nadmernom deficite. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2022 má krajina požiadavky Paktu stability a rastu naďalej dodržiavať. Z najnovšieho hodnotenia Európskej komisie zameraného na rozpočtovú udržateľnosť vyplýva, že Švédsko v strednodobom a dlhodobom horizonte čelí nízkym rizikám. Zatiaľ čo rozpočtová politika by mala naďalej pružne reagovať na vývoj pandémie a aktuálnu geopolitickú situáciu, z hľadiska ďalšieho upevnenia dlhodobo stabilných verejných financií Švédska sú dôležité efektívne a cielené opatrenia, ako aj nepretržité plnenie strednodobého cieľa.

Počas dvojročného referenčného obdobia od 26. mája 2020 do 25. mája 2022 sa švédska koruna nezúčastňovala na mechanizme ERM II. Obchodovalo sa s ňou v rámci pružného kurzového režimu. Výmenný kurz švédskej koruny voči euru vykazoval počas dvojročného referenčného obdobia v priemere pomerne vysokú mieru volatility. Dňa 25. mája 2022 bol na úrovni 10,5419 koruny za euro, t. j. o 0,5 % silnejší ako jeho priemerná úroveň v máji 2020. Počas referenčného obdobia platila medzi Sveriges Riksbank a ECB swapová dohoda umožňujúca požičať si prostriedky do výšky 10 mld. € výmenou za švédske koruny. Dohoda bola uzavretá 20. decembra 2007 s cieľom podporiť fungovanie finančných trhov a poskytnúť im v prípade potreby eurovú likviditu. Keďže táto dohoda prispela k zmierneniu potenciálnych finančných rizík, mohla mať vplyv aj na vývoj výmenného kurzu švédskej koruny voči euru v referenčnom období.

V sledovanom období od mája 2021 do apríla 2022 dosahovali dlhodobé úrokové miery vo Švédsku v priemere 0,4 %. Zotrvali tak výrazne pod referenčnou hodnotou 2,6 % stanovenou ako konvergenčné kritérium úrokových mier. Dlhodobé úrokové miery vo Švédsku od roku 2012 klesajú: priemerná dvanásťmesačná miera klesla z približne 2 % na okolo 0,5 %.

Udržanie priaznivého prostredia pre udržateľnú konvergenciu si vo Švédsku vyžaduje pokračovanie realizácie hospodárskej politiky zameranej na stabilitu, cielených štrukturálnych reforiem a opatrení na ochranu finančnej stability. Napriek výraznému dosahu pandémie na reálnu ekonomiku dochádza vo Švédsku od jari 2020 k prudkému rastu cien rezidenčných nehnuteľností, najmä z dôvodu zvýšeného dopytu. Zdá sa, že tento nárast cien sa výrazne odchyľuje od historických fundamentov, ako sú sadzby hypotekárnych úverov alebo disponibilný príjem domácností. Európska komisia si Švédsko vo svojej správe o mechanizme varovania z roku 2022 vybrala na hĺbkové hodnotenie, najmä vzhľadom na makroekonomické nerovnováhy prameniace z trhu s nehnuteľnosťami na bývanie. V záujme zvýšenia dôvery vo finančný systém by príslušné vnútroštátne orgány mali pokračovať v zdokonaľovaní svojich postupov dohľadu, okrem iného na základe platných odporúčaní príslušných medzinárodných a európskych orgánov, ako aj prostredníctvom úzkej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu ostatných členských štátov EÚ v rámci kolégií dohľadu.

Švédske právne predpisy nespĺňajú všetky požiadavky na nezávislosť centrálnej banky, zákaz menového financovania a právnu integráciu do Eurosystému. Švédsko je členským štátom EÚ, pre ktorý platí výnimka, a preto musí splniť všetky adaptačné požiadavky stanovené v článku 131 zmluvy. Podľa zmluvy sa na Švédsko od 1. júna 1998 vzťahuje povinnosť prijať vnútroštátne právne predpisy s cieľom integrácie do Eurosystému. Švédske orgány zatiaľ neprijali žiadne legislatívne opatrenia na odstránenie nezhôd opísaných v tejto a v predchádzajúcich správach.