TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Florencia 30. októbra 2025

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Na úvod mi dovoľte poďakovať guvernérovi Panettovi za prejavenú pohostinnosť a vyjadriť osobitnú vďaku jeho spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Inflácia zostáva v blízkosti nášho strednodobého dvojpercentného cieľa a naše hodnotenie výhľadu inflácie zostáva v podstate nezmenené. Ekonomika pokračuje v raste napriek náročnému globálnemu prostrediu. Silný trh práce, dobrý stav bilancií súkromného sektora a predchádzajúce znižovanie našich úrokových sadzieb sú naďalej dôležitými zdrojmi odolnosti. Výhľad ďalšieho vývoja je však stále neistý, najmä vzhľadom na pretrvávajúce globálne obchodné spory a geopolitické napätie.

Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na úrovni nášho cieľa 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Podľa dnes zverejneného predbežného rýchleho odhadu Eurostatu hospodárska produkcia v treťom štvrťroku 2025 vzrástla o 0,2 %. Sektor služieb naďalej rástol, a to vďaka silnému turistickému ruchu a predovšetkým vďaka nárastu digitálnych služieb. Podľa prieskumov tento nárast odráža skutočnosť, že mnohé firmy stupňujú snahy o modernizáciu svojej IT infraštruktúry a integráciu umelej inteligencie do svojich procesov. Aktivitu vo výrobnom sektore naopak tlmil vplyv vyšších ciel, naďalej zvýšenej neistoty a silnejšieho eura.

V krátkodobom horizonte bude pravdepodobne pokračovať odlišný vývoj domáceho a zahraničného dopytu. Ekonomika by mala ťažiť zo zvýšených spotrebných výdavkov odrážajúcich rast reálnych príjmov. Miera nezamestnanosti, v septembri na úrovni 6,3 %, zostáva v blízkosti svojho historického minima, hoci dopyt po pracovnej sile sa zmiernil. Domácnosti nezvyčajne veľkú časť svojho príjmu naďalej smerujú do úspor, čo by im malo dať väčší priestor na neskoršie zvýšenie spotreby. Značné vládne výdavky na infraštruktúru a obranu, ako aj doterajšie znižovanie našich úrokových sadzieb, by mali podporiť investičnú aktivitu.

Globálne prostredie bude naopak ekonomiku zrejme naďalej brzdiť. Vývoz tovarov zaznamenal od marca do augusta pokles, čím sa vymazal účinok skoršieho predzásobovania v medzinárodnom obchode pred nedávnym zvýšením ciel. Nové exportné objednávky vo výrobnom sektore poukazujú na ďalší pokles. Vplyv vyšších ciel na vývoz z eurozóny a priemyselné investície sa v plnej miere prejaví až priebehom času.

Rada guvernérov zdôrazňuje naliehavú potrebu posilňovať eurozónu a jej ekonomiku v súčasnom geopolitickom prostredí. Vítame tak opätovné potvrdenie tejto ambície zo strany lídrov EÚ na minulotýždňovom samite eurozóny. Rozpočtová a štrukturálna politika by mala podporovať produktivitu, konkurencieschopnosť a odolnosť. Bezodkladná implementácia akčného plánu Európskej komisie zameraného na konkurencieschopnosť má zásadný význam. Vlády by si mali stanoviť za prioritu rastové štrukturálne reformy a strategické investície a zároveň zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. Zároveň je nevyhnutné podporiť prehĺbenie integrácie kapitálových trhov dobudovaním únie úspor a investícií a bankovej únie, a to na základe ambiciózneho harmonogramu, a urýchlene prijať nariadenie o zavedení digitálneho eura.

Rada guvernérov sa zaväzuje zabezpečiť, aby peniaze centrálnej banky používané pri retailových a veľkoobchodných platbách boli pripravené na digitálny vek. V tejto súvislosti sa dnes Rada guvernérov rozhodla prejsť do ďalšej fázy projektu digitálneho eura. Jej cieľom je zabezpečiť technickú pripravenosť na potenciálne vydanie a podporiť digitálnu suverenitu Európy po prijatí príslušnej legislatívy. Podrobnosti o tomto rozhodnutí sú uvedené v osobitnej tlačovej správe.

Inflácia

Ročná miera inflácie sa v septembri zvýšila z augustových 2,0 % na 2,2 %, najmä v dôsledku cien energií, ktorých pokles bol menej výrazný než doteraz. Inflácia cien energií v septembri predstavovala -0,4 %, v porovnaní s -2,0 % v auguste. Inflácia cien potravín sa v septembri znížila z augustových 3,2 % na 3,0 %. Inflácia bez energií a potravín sa zvýšila na 2,4 % (z 2,3 % v auguste), odrážajúc mierny nárast inflácie cien služieb z 3,1 % na 3,2 % a naďalej konštantnú infláciu cien tovarov na úrovni 0,8 %.

Ukazovatele základnej inflácie naďalej zodpovedajú nášmu strednodobému dvojpercentnému cieľu. Zatiaľ čo zisky firiem sa zotavujú, náklady práce sa budú vzhľadom na rastúcu produktivitu a spomaľovanie mzdového rastu podľa všetkého ďalej zmierňovať. Výhľadové ukazovatele vrátane mzdového monitora ECB a prieskumov mzdových očakávaní poukazujú na pomalší mzdový rast počas zvyšku tohto roka a v prvej polovici roka 2026.

Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa stále pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Obchodná dohoda medzi EÚ a Spojenými štátmi dosiahnutá počas leta, nedávno oznámené prímerie na Blízkom východe a dnešné oznámenie o posune v obchodných rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Čínou zmiernili niektoré riziká pomalšieho hospodárskeho rastu. Naďalej nestále globálne obchodné prostredie by však mohlo narušiť dodávateľské reťazce, ďalej tlmiť vývoz a brzdiť spotrebu a investície. Zhoršenie nálady na finančnom trhu by mohlo vyvolať sprísnenie podmienok financovania, silnejšiu rizikovú averziu a pomalší rast. Geopolitické napätie, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavuje zásadný zdroj neistoty. K rastu by naopak prispelo zvýšenie očakávaných výdavkov na obranu a infraštruktúru spolu s reformami zameranými na zvyšovanie produktivity. Zlepšenie podnikateľskej dôvery by stimulovalo súkromné investície. K zlepšeniu nálady a stimulovaniu hospodárskej aktivity by mohlo prispieť aj uvoľnenie zvyšného geopolitického napätia alebo rýchlejšie než očakávané urovnanie zostávajúcich obchodných sporov.

Výhľad vývoja inflácie je vzhľadom na naďalej nestále globálne obchodnopolitické prostredie stále neistejší než zvyčajne. Silnejšie euro by mohlo zapríčiniť väčší pokles inflácie, než sa očakáva. Inflácia by tiež mohla byť nižšia, ak by vyššie clá viedli k nižšiemu dopytu po vývoze z eurozóny a k rozsiahlejšiemu presmerovaniu vývozu z krajín s nadmernou kapacitou do eurozóny. Nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch by mohol nepriaznivo ovplyvniť domáci dopyt a tým zároveň znížiť infláciu. Inflácia by naopak mohla byť vyššia, ak by fragmentácia svetových dodávateľských reťazcov vyvolala rast dovozných cien, obmedzila dodávku kritických surovín a zintenzívnila kapacitné obmedzenia v domácej ekonomike. K zvýšeniu inflácie v strednodobom horizonte by mohol prispieť aj nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej a prírodnej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.

Finančné a menové podmienky

Od nášho posledného zasadania zostali trhové úrokové miery v podstate nezmenené. Predchádzajúce znižovanie našich úrokových sadzieb naďalej prispievalo k poklesu úrokov podnikových úverov, ktoré v auguste dosiahli v priemere 3,5 %. Náklady na trhové dlhové financovanie zostali v auguste nezmenené na úrovni 3,5 %, keďže dlhodobejšie výnosy, ktoré sú základom ocenenia tohto dlhu, sú pomerne stabilné.

Ročná miera rastu bankových úverov poskytovaných podnikom sa v septembri mierne znížila z augustových 3,0 % na 2,9 %. Rast emisie podnikových dlhopisov sa zároveň medziročne spomalil na 3,3 %. Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov v eurozóne došlo v treťom štvrťroku k miernemu sprísneniu úverových štandardov v prípade podnikových úverov, odrážajúc zvýšené obavy bánk z rizík, ktorým sú vystavení ich klienti. Dopyt podnikov po úveroch sa mierne zvýšil.

Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov sa od začiatku roka takmer nezmenila a v auguste dosahovala 3,3 %. Rast hypotekárnych úverov sa v septembri mierne zrýchlil na 2,6 % (z 2,5 % v auguste), odrážajúc ďalší nárast dopytu a nezmenené úverové štandardy v treťom štvrťroku.

Rast peňažnej zásoby – meranej menovým agregátom M3 – sa v septembri spomalil na 2,8 %, oproti 2,9 % v auguste a priemernej úrovni 3,8 % za prvú polovicu roka.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.