Stručný pohľad na minulý rok

V roku 2023 ECB konsolidovala dosiahnuté výsledky v rámci boja proti inflácii v eurozóne. Na začiatku roka bola celková inflácia stále v blízkosti rekordne vysokých hodnôt. Negatívne účinky predchádzajúcich ponukových a dopytových šokov síce slabli, no naďalej prispievali k rastu cien. Dve zásadné skutočnosti však vytvorili podmienky pre prudký pokles inflácie v priebehu roka.

Po prvé, začali sa zmierňovať účinky predchádzajúcich šokov. Ceny energií, ktoré výrazne vzrástli v dôsledku neopodstatnenej vojny Ruska proti Ukrajine, prudko klesli. Došlo tiež k ďalšiemu ústupu globálnych ponukových obmedzení. Významný bol predovšetkým pád cien energií, ktorý sa na poklese inflácie v roku 2023 podieľal polovičnou mierou. Po druhé, ECB pokračovala v sprísňovaní menovej politiky, čo pomáhalo ďalej znižovať infláciu tlmením dopytu. Od januára do septembra sme úrokové sadzby celkovo zvýšili o ďalších 200 bázických bodov.

Vzhľadom na veľmi neisté prostredie sme rozhodnutia o úrokových sadzbách naďalej prijímali na základe dostupných údajov. Pri kalibrácii presného rozsahu potrebného zvyšovania sadzieb sme uplatňovali tri kritériá: inflačný výhľad, dynamiku základnej inflácie a účinnosť transmisie menovej politiky. V septembri sme už registrovali zlepšovanie inflačného výhľadu a výraznú transmisiu menovej politiky. Základná inflácia však bola naďalej zvýšená a domáce cenové tlaky stále silné.

Na základe tohto vývoja sme usúdili, že kľúčové úrokové sadzby ECB dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na úroveň nášho cieľa. Zároveň sme sa zaviazali udržiavať sadzby na tejto úrovni dovtedy, kým to bude potrebné, a pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie naďalej vychádzať z aktuálnych údajov, na základe rovnakých kritérií.

Popri tom sme pokračovali v normalizácii súvahy Eurosystému s cieľom zabezpečiť jej súlad s celkovým nastavením našej menovej politiky. V roku 2023 sa jej objem znížil o viac ako 1 bil. €, do značnej miery v dôsledku riadneho a predčasného splácania prostriedkov v rámci našich cielených dlhodobejších refinančných operácií. V priebehu roka sme tiež ukončili reinvestície v rámci nášho programu nákupu aktív a v decembri sme oznámili postupné ukončenie reinvestícií v núdzovom pandemickom programe nákupu aktív.

Popri konsolidácii dosiahnutých výsledkov v rámci boja proti inflácii sme pokročili i v našich aktivitách zameraných na zohľadňovanie klimatických rizík pri plnení našich úloh. V marci sme po prvýkrát zverejnili klimatické finančné informácie o portfóliu podnikových cenných papierov Eurosystému. Počas 12 mesiacov od októbra 2022, keď sme reinvestície podnikových aktív začali smerovať k emitentom s lepším klimatickým profilom, klesla ich uhlíková náročnosť približne o dve tretiny.

V roku 2023 sme zaznamenali výrazný pokrok aj v ďalšej kľúčovej oblasti našej činnosti: oblasti platobného styku. V marci sme uviedli do prevádzky T2, náš nový systém zúčtovania veľkých platieb. T2 prispieva k harmonizácii a efektívnosti európskych finančných trhov: zavádza nový systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase – ktorý nahrádza systém TARGET2 v prevádzke od roku 2007 – a zefektívňuje riadenie likvidity centrálnych bánk.

V novembri sme začali prípravnú fázu projektu digitálneho eura, ktorej cieľom je v nadväznosti na plodnú dvojročnú výskumnú fázu pripraviť základy možného vydania digitálneho eura. Digitálne euro by nebolo zavedené namiesto hotovosti, ale ako jej doplnok. Hotovosť je u občanov eurozóny stále najčastejšie používaným platobným prostriedkom a jasná väčšina považuje za dôležité mať i naďalej možnosť platiť v hotovosti.

Aj z tohto dôvodu ECB pripravuje novú sériu eurových bankoviek – najhmatateľnejší a najviditeľnejší symbol európskej jednoty. Za dve možné témy tejto novej série bankoviek Rada guvernérov na základe výsledkov dvoch prieskumov verejnej mienky, ktoré sa uskutočnili v lete 2023, vybrala témy „Európska kultúra“ a „Rieky a vtáky“. V budúcnosti budú mať občania Európy možnosť vyjadriť svoje preferencie k užšiemu výberu možných návrhov bankoviek. ECB by o finálnych návrhoch mala rozhodnúť v roku 2026.

V roku, keď sme si pripomínali 25. výročie ECB, sme oslavovali vstup Chorvátska do eurozóny. Prijatím eura v Chorvátsku v januári sa počet krajín patriacich do eurozóny zvýšil na 20, čo je takmer dvojnásobok počtu členov v čase zavedenia jednotnej meny. Rozširovanie eurozóny je odrazom pokračujúcej atraktívnosti našej menovej únie v čoraz viac nepredvídateľnom svete. Miera, do akej ľudia podporujú euro, bola v roku 2023 naďalej blízko rekordne vysokých úrovní.

Toto všetko by nebolo možné dosiahnuť bez úsilia zamestnancov ECB a ich odhodlania prispievať k plneniu našej úlohy, ktorou je udržiavanie cenovej stability v prospech obyvateľov eurozóny. Je mi cťou viesť ich aj túto inštitúciu.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2024

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Inflácia prudko klesá s pokračujúcou výraznou transmisiou sprísňovania menovej politiky ECB

Svetovej ekonomike sa v roku 2023 darilo oveľa lepšie, než sa pôvodne očakávalo, a pomalým tempom expandovala. Túto expanziu poháňal najmä hospodársky rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách a v Spojených štátoch, zatiaľ čo väčšina ostatných vyspelých ekonomík bola výraznejšie ovplyvnená prísnymi podmienkami financovania a značnou geopolitickou neistotou. Globálna inflácia sa značne znížila v dôsledku poklesu cien energetických komodít, zatiaľ čo základné cenové tlaky zostali zvýšené. Euro sa posilnilo v nominálnom efektívnom vyjadrení a tiež voči americkému doláru.

Hospodársky rast eurozóny sa v roku 2023 spomalil. Priemyselný sektor zasiahli najmä prísnejšie podmienky financovania, vysoké vstupné náklady a slabý globálny dopyt, zatiaľ čo sektor služieb spočiatku stále podporovali pretrvávajúce účinky opätovného otvorenia ekonomiky po pandémii. Kým sprísnenie úrokových sadzieb ECB sa razantne prenieslo do hospodárskej aktivity, trh práce zostal pomerne odolný. Vlády krajín eurozóny pokračovali v ukončovaní podporných opatrení prijatých v reakcii na pandemický, energetický a inflačný šok, čím čiastočne kompenzovali predchádzajúce fiškálne uvoľnenie. Celková inflácia v eurozóne prudko klesla, k čomu prispel najmä prepad inflácie cien energií do záporného pásma po odznení výrazného rastu cien energií v roku 2022. Zmierňovať sa začala aj základná inflácia, pričom podporovala všeobecný dezinflačný proces a odrážala slabnúci vplyv minulých šokov a silnejúce účinky prísnejšej menovej politiky. Externé cenové tlaky ako najdôležitejšie faktory inflácie však boli nahradené domácimi tlakmi, keďže situácia na trhu práce podporovala silný vývoj nominálnych miezd, pričom pracovníci hľadali kompenzáciu za stratu kúpnej sily spôsobenú predchádzajúcou infláciou.

1.1 S poklesom celkovej inflácie rástla miernym tempom globálna hospodárska aktivita

Svetová ekonomika v roku 2023 ďalej expandovala miernym tempom, pričom miera rastu sa v porovnaní s rokom 2022 celkovo nezmenila a dosiahla 3,5 % (graf 1.1).^[1] Hoci bol rast v historickom porovnaní tlmený, na začiatku roka sa ukázal vyšší oproti očakávaniam, k čomu napriek pokračujúcemu sprísňovaniu menovej politiky prispel silný trhy práce a značný dopyt po službách.^[2] Hybnou silou globálnej ekonomiky bola najmä hospodárska aktivita v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách a v Spojených štátoch, zatiaľ čo vo väčšine ostatných vyspelých ekonomík na dopyt výraznejšie vplývali prísne podmienky financovania a pretrvávajúci účinok geopolitických faktorov na ceny energií. V Spojených štátoch bola ekonomika odolnejšia, než sa očakávalo, aj vďaka značnému domácemu dopytu a silnému trhu práce. Turbulencie vo finančnom sektore Spojených štátov na začiatku roka nemali výrazný makroekonomický vplyv. V Číne sa hospodárske oživenie na začiatku roka 2023, nasledujúce po uvoľnení výrazne reštriktívnych protipandemických opatrení koncom roka 2022, skončilo opätovným prepadom v sektore nehnuteľností na bývanie, ako aj slabým domácim a zahraničným dopytom. Čínska ekonomika napriek tomu dosiahla vládou stanovený cieľ pre rast okolo 5 %.

Graf 1.1

Globálny HDP a jeho štruktúra

a) Rast globálneho reálneho HDP	b) Štruktúra globálneho rastu
(ročná percentuálna zmena)	(príspevky v percentuálnych bodoch)

Globálny obchod bol v roku 2023 slabý, keď sa rast dovozu spomalil na 1,2 %, teda výrazne pod úroveň 5,5 % z predchádzajúceho roku aj pod predpandemický priemer 3,1 %.^[3] Toto spomalenie odzrkadľovalo tri hlavné trendy. Po prvé, po úplnom uvoľnení protipandemických obmedzení sa globálny dopyt vrátil z tovarov späť do služieb. Po druhé, v domácom dopyte sa zvýšil podiel spotreby, ktorá je vo všeobecnosti menej obchodne náročná ako investície. A napokon, rozvíjajúce sa trhové ekonomiky, v ktorých obchod reaguje na zmeny hospodárskej aktivity menej výrazne, prispeli ku globálnej aktivite v roku 2023 väčšou mierou. Napriek rastúcim obchodným bariéram a výsledkom podnikateľských prieskumov, ktoré naznačujú možné presúvanie v hodnotových reťazcoch, sú dôkazy o fragmentácii celkových obchodných tokov zatiaľ obmedzené.

Ročná celková inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien (CPI) v členských štátoch OECD bez Turecka klesla v roku 2023 z vysokých úrovní vďaka nižším cenám energií. V decembri sa znížila na 3,9 % a za celý rok 2023 dosiahla úroveň 5,3 % v porovnaní so 7,3 % v roku 2022 (graf 1.2, panel a). Poklesla aj inflácia bez energií a potravín, ale v oveľa menšej miere, čo naznačuje, že základné cenové tlaky zostali silné a plošné. Bolo to evidentné najmä vo vyspelých ekonomikách, kde nedostatok pracovnej sily na trhu viedol k vysokej miere rastu miezd, v dôsledku čoho bola inflácia cien služieb odolnejšia (graf 1.2, panel b).

Graf 1.2

Celková a jadrová inflácia v OECD

a) Celková inflácia a jej hlavné zložky	b) Inflácia v hlavných ekonomikách
(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)	(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)

Ceny energetických komodít počas roka 2023 klesali v dôsledku nižšieho dopytu. Ceny ropy klesli o 4 %, pretože slabý dopyt vyspelých ekonomík po rope prevážil nárast dopytu Číny nasledujúci po uvoľnení lockdownu. Nízky dopyt po rope výrazne prevážil aj účinky zníženia dodávok skupinou OPEC+ a riziká spojené s geopolitickými faktormi vrátane sankcií voči Rusku a konfliktu na Blízkom východe. Pokles európskych cien plynu bol podstatne väčší, keďže ceny plynu pokračovali v znižovaní, ktoré sa začalo koncom roka 2022, a v priebehu roka 2023 klesli o ďalších 58 %. Európska spotreba plynu zostala pod historickou úrovňou následkom nižšieho dopytu v priemysle, zníženej spotreby plynu domácnosťami a mierneho počasia v zimných mesiacoch. Stabilná dodávka skvapalneného zemného plynu (LNG) umožnila európskym krajinám začať vykurovaciu sezónu s plnými zásobníkmi plynu. Hoci európsky trh s plynom bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom stabilnejší, pre riziká na strane ponuky (ako napríklad štrajky v austrálskych termináloch LNG) stále dochádzalo k obdobiam vysokej cenovej volatility, čo poukazuje na citlivosť európskeho trhu s plynom počas prechodu z dovozu plynu z Ruska.

Na základe koncoročných údajov sa euro posilnilo v nominálnom efektívnom vyjadrení (+3,9 %) a aj voči americkému doláru (+ 3,4 %), hoci počas roka vykazovalo výrazné výkyvy. Na dynamiku výmenného kurzu mali v prvom rade vplyv meniace sa očakávania trhu v dôsledku zmien menových politík a volatilného hospodárskeho výhľadu. Euro, ktoré bolo v prvej polovici roka spočiatku podporené zlepšením makroekonomickej situácie v eurozóne a rýchlejším tempom sprísňovania menovej politiky, sa začalo v polovici júla voči americkému doláru oslabovať. Posilnenie dolára, ktoré bolo plošné, sa pripisuje prekvapivo pozitívnym ekonomickým výsledkom a trhovým očakávaniam dlhodobejšieho prísnejšieho nastavenia menovej politiky v Spojených štátoch. Prehodnotenie nastavenia ku koncu roka v prostredí klesajúcej miery inflácie viedlo k opätovnému zhodnoteniu eura. Pokiaľ ide o meny hlavných obchodných partnerov, euro sa výrazne posilnilo voči tureckej líre, ruskému rubľu, japonskému jenu a nórskej korune. Oslabilo sa však voči anglickej libre, švajčiarskemu franku a poľskému zlotému.

Medzi hlavné riziká výhľadu globálneho hospodárskeho rastu na konci roka 2023 patrila ďalšia eskalácia geopolitického napätia, výraznejšie spomalenie čínskej ekonomiky a trvalejšie inflačné tlaky, ktoré by si vyžadovali oproti očakávaniam prísnejšiu menovú politiku. Naplnenie takýchto rizík by znížilo globálnu hospodársku aktivitu. Okrem toho, globálne trhy s komoditami zostali veľmi citlivé na riziká na strane ponuky, čo by následne mohlo v nasledujúcom roku zvýšiť infláciu a nepriaznivo ovplyvniť globálny rast.

1.2 Hospodárska aktivita v eurozóne stagnuje

Reálny HDP eurozóny sa v roku 2023 zvýšil o 0,4 %, kým v roku 2022 stúpol o 3,4 % (graf 1.3). Rast odrážal kladné príspevky domáceho dopytu a čistého obchodu. Zmena stavu zásob pôsobila tlmiaco. Do konca roka bola produkcia v eurozóne o 3,0 % vyššia ako pred pandémiou (v poslednom štvrťroku 2019) a o 1,4 % vyššia ako v prvom štvrťroku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Spomalenie rastu v roku 2023 možno pripísať najmä hospodárskym dôsledkom vojny, ktorá mala v jednotlivých krajinách rôzny vplyv, odrážajúc ich odlišné hospodárske štruktúry. Zatiaľ čo na priemyselný sektor vplývala predovšetkým prísnejšia menová politika, vysoké ceny energií a slabnúci globálny dopyt, sektor služieb si viedol relatívne dobre a stále ťažil z účinkov znovuotvorenia po pandémii. Ku koncu roka sa však slabá dynamika rastu rozšírila, keďže sa vplyv vyšších úrokových sadzieb rozrastal do rôznych sektorov a zároveň na sektor služieb pôsobili šíriace sa účinky zo slabého sektora priemyselnej výroby.

Graf 1.3

Reálny HDP eurozóny

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Rast súkromnej spotreby sa v roku 2023 výrazne spomalil. V prvom polroku stagnovala, keď bol stále pozitívny dopyt po službách prevážený pokračujúcim poklesom výdavkov na tovary, ako ho zachytáva objem maloobchodného predaja (graf 1.4). V treťom štvrťroku súkromná spotreba narástla v dôsledku spotreby domácností v sektore služieb, ktorá bola podporená pretrvávajúcimi účinkami znovuotvorenia a oživením výdavkov na tovary dlhodobej spotreby. Celkové výdavky na tovary (vrátane tovarov strednodobej a krátkodobej spotreby) sa v dôsledku prísnejších podmienok financovania ďalej znižovali. Výdavky domácností v roku 2023 celkovo stúpli o 0,5 %. Výdavky domácností v roku 2023 do istej miery podporil reálny disponibilný príjem, keďže nominálne mzdy sa zvyšovali, inflácia sa pomaly zmierňovala a rast zamestnanosti zostal odolný. Spotrebu domácností však zrejme ovplyvnil prenos prísnejších podmienok financovania do reálnej ekonomiky, pričom úroveň úspor zostala zvýšená.

Graf 1.4

Produkcia a maloobchod v eurozóne

(index: jún 2022 = 100)

Rast nestavebných investícií (ktorý je náhradným ukazovateľom za súkromné investície nesúvisiace s bývaním) sa v roku 2023 spomaľoval.^[4] Zatiaľ čo v prvom štvrťroku 2023 bol zaznamenaný výrazný rast v dôsledku uvoľňovania obmedzení na strane ponuky, štvrťročné miery rastu postupne klesali a investície sa v poslednom štvrťroku znížili, a to v dôsledku oslabenia domáceho aj zahraničného dopytu, vybavenia zostávajúcich objednávok, spomaľovania ziskov podnikov a sprísnenia podmienok financovania. Motiváciu firiem investovať pravdepodobne okrem iných faktorov znižovala aj neistota prameniaca z ruskej vojny proti Ukrajine a z konfliktu na Blízkom východe. Značné zisky, dostatočné hotovostné rezervy a pokles zadlženosti však v posledných rokoch v priemere posilnili súvahy podnikov a, spolu s finančnými prostriedkami z programu Next Generation EU (NGEU) na podporu digitalizácie a klimatických investícií, prispeli k istej odolnosti investícií v porovnaní s inými výdavkovými položkami. Celkovo sa nestavebné investície v roku 2023 zvýšili o 2,9 %.

Stavebné investície sa počas roka 2023 ďalej celkovo oslabovali. Hlavnou príčinou bol pokles investícií do výstavby rezidenčných nehnuteľností v dôsledku vysokých stavebných nákladov, pokračujúceho rastu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov a sprísňovania podmienok poskytovania bankových úverov, čo sťažovalo prístup domácností k financiám a tlmilo dopyt po nehnuteľnostiach na bývanie. Ostatné stavebné oblasti, napríklad civilné stavby, podporované investíciami do verejnej infraštruktúry, zostali odolnejšie. Na konci roka 2023 boli stavebné investície 2,1 % nad úrovňou spred pandémie, pričom v uvedenom roku celkovo klesli o 0,6 %.

Obchodná bilancia tovarov eurozóny zaznamenala v roku 2023 opäť prebytok, a to v dôsledku nižších cien dovážaných energií. Rast vývozu zostal tlmený v kontexte slabého zahraničného dopytu. Vývoz priemyselnej výroby bol podporený zmiernením ponukových obmedzení, kým pretrvávajúce účinky šoku v dodávkach energií a zhodnotenie efektívneho výmenného kurzu eura prispeli k oslabeniu vývozu. Tlmená exportná výkonnosť sa v druhom polroku rozšírila aj na vývoz služieb, vzhľadom na slabnúcu podporu odloženého dopytu po opätovnom otvorení globálnej ekonomiky. S ochladením domáceho dopytu klesol aj dovoz eurozóny, čo bolo spôsobené znížením dovozu polotovarov v dôsledku redukcie zásob firiem a poklesu dovozu energií. Príspevok obchodu k rastu HDP eurozóny bol v roku 2023 celkovo mierne pozitívny.

1.2.1 Trh práce

Trh práce eurozóny zostal v roku 2023 celkovo odolný, hoci vývoj na trhu práce a ukazovatele z prieskumov na konci roka naznačovali ochladenie. Miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2023 v priemere 6,5 %. Z januárových 6,6 % klesla v marci na 6,5 % a na tejto úrovni zostala vo všeobecnosti stabilne po zvyšok roka (graf 1.5). Celková zamestnanosť a celkový počet odpracovaných hodín sa v prostredí stagnujúceho hospodárstva držali dobre a v roku 2023 vzrástli o 1,4 % a 1,6 %. Priemerný počet odpracovaných hodín sa v roku 2023 zvýšil len o 0,2 % a v treťom štvrťroku 2023 bol 1,3 % pod predpandemickou úrovňou, pravdepodobne v dôsledku faktorov, ako je hromadenie pracovnej sily (t. j. podniky majú viac pracovníkov, než je v období poklesu potrebné) a nárast práceneschopnosti. Miera participácie pracovnej sily vo vekovej skupine 15 – 74 rokov sa v poslednom štvrťroku 2023 zvýšila na 65,7 %, čo je 1,1 percentuálneho bodu nad predpandemickou úrovňou. V druhom polroku vykazoval dopyt po pracovnej sile určité známky spomaľovania, keď sa miera voľných pracovných miest, hoci bola stále vysoká, začala postupne znižovať z maxima dosiahnutého v druhom štvrťroku 2022. Celkovo možno konštatovať, že hoci sa zvýšenie úrokových sadzieb ECB naďalej výrazne prenášalo do ekonomiky, celková zamestnanosť a situácia na trhu práce eurozóny (čo je jeden z cieľov Európskej únie, ku ktorým môže ECB prispieť, ak tým nie je dotknuté udržanie cenovej stability) zostali relatívne odolné.

Graf 1.5

Trh práce

(ľavá os: medzištvrťročná percentuálna zmena; pravá os: v %)

1.3 Opatrenia fiškálnej politiky v náročnom makroekonomickom prostredí

Pomer deficitu verejných financií eurozóny sa v roku 2023 ďalej znižoval a pokračoval v trende, ktorý začal v čase vrcholiacej pandémie (graf 1.6).^[5] Postupné sprísňovanie fiškálnej politiky sa odrážalo aj vo fiškálnej pozícii, ktorá sa v roku 2023 už tretí rok po sebe mierne sprísnila.^[6] Doteraz sa však podarilo kompenzovať len o niečo viac ako tretinu uvoľnenia z roku 2020 (graf 1.6). To znamená, že cyklicky upravené rozpočtové saldo zostáva výrazne pod predpandemickou úrovňou, a to pre trvajúce opatrenia prijaté v kontexte pandémie v roku 2020 a energetickú podporu poskytovanú od roku 2022.

Graf 1.6

Saldo a fiškálna pozícia verejnej správy eurozóny

(v % HDP)

Z pohľadu konca roka 2023 bude pre fiškálne orgány výzvou, ako čo najlepšie zvrátiť túto kumulatívnu expanziu za posledné štyri roky (graf 1.7) a znížiť ukazovatele dlhu, najmä vzhľadom na to, že na demografický vývoj, zelenú a digitálnu transformáciu či geopolitické prostredie bude v budúcnosti potrebný fiškálny manévrovací priestor. Štátne rozpočty na rok 2024 poukázali na pokračovanie cyklu sprísňovania rozpočtovej politiky na úrovni eurozóny. Do značnej miery to odrážalo uvoľnenie diskrečných fiškálnych opatrení prijatých v reakcii na energetický a inflačný šok. Odhaduje sa, že takéto opatrenia dosiahli v roku 2023 vyše 1 % HDP, ale len malá časť z nich mala zostať v platnosti aj v roku 2024. Zdá sa však, že niektoré expanzívne opatrenia, ktoré vlády prijali počas pandémie, majú dlhodobejšiu povahu a, podľa rozpočtov na rok 2024, sa ich platnosť v krátkodobom horizonte neskončí. Bolo tomu tak v prípade zvýšených transferov a dotácií, ale do určitej miery aj v prípade daňových úľav.

Graf 1.7

Dekompozícia fiškálnej pozície eurozóny a diskrečné opatrenia

(v % HDP)

Ďalšie sprísnenie fiškálnej pozície sa javí ako primerané aj z hľadiska menovej politiky. Keďže energetická kríza už takmer odznela, vlády by mali pokračovať v ukončovaní súvisiacich podporných opatrení, čo je nevyhnutné na zabránenie zvýšeniu strednodobých inflačných tlakov. Inak by si situácia vyžiadala prijatie prísnejšej menovej politiky. Okrem redukovania pandemických a energetických opatrení by vlády mali vo všeobecnosti napredovať v dosahovaní vyrovnanejších fiškálnych pozícií, aby sa zabezpečil udržateľný stav verejných financií.

Zásadný význam má aj naďalej silný rámec EÚ pre koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík, ako aj dohľad nad nimi. Po rozsiahlych diskusiách sa Rada Európskej únie v roku 2023 dohodla na reforme rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, čím sa otvorila cesta pre trialóg medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. Rok 2024 bude dôležitým rokom prechodu k jeho realizácii.^[7]

1.4 Celková inflácia zaznamenala v priebehu roka prudký pokles

Celková inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) bola v decembri 2023 na úrovni 2,9 %, čo predstavuje pokles o 6,3 percentuálneho bodu oproti decembru 2022. Počas roka sa stabilne znižovala, pričom dezinflačný proces sa postupom roka začal prejavovať aj v základnej inflácii. V novembri dosiahla celková inflácia dočasne 2,4 %, čo predstavovalo najnižšiu úroveň za viac ako dva roky (a prudký pokles z vrcholu 10,6 % v októbri 2022) (graf 1.8). V decembri sa však inflácia opäť mierne zvýšila v dôsledku tlmiaceho účinku energetických fiškálnych opatrení na úroveň cien s pred roka. Všetky hlavné zložky inflácie zaznamenali v druhom polroku 2023 pokles medziročných mier inflácie v dôsledku slabnúceho vplyvu predchádzajúcich nákladových šokov a slabšieho dopytu v prostredí prísnejšej menovej politiky. Na konci roka sa však medziročné miery inflácie (okrem cien energií) stále pohybovali výrazne nad dlhodobým priemerom, zatiaľ čo anualizované medzištvrťročné miery inflácie sa k týmto referenčným hodnotám posunuli oveľa bližšie. Dynamika cien tovarov sa spomalila rýchlejšie ako dynamika cien služieb, keďže zmiernenie prekážok na strane ponuky a vstupných nákladov značne znížilo tlak. Inflácia cien služieb do polovice roka rástla v dôsledku stále silného dopytu po skončení pandémie, rastúcich nákladov práce a dočasných faktorov súvisiacich s fiškálnymi opatreniami. S poklesom inflácie cien energií a potravín sa výrazne zmenšili aj rozdiely v mierach inflácie medzi jednotlivými krajinami eurozóny.

Graf 1.8

Celková inflácia a jej hlavné zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Vývoj cien energií sa podieľal na viac ako polovici poklesu celkovej inflácie od decembra 2022 do decembra 2023. Inflácia cien energií bola v januári 2023 stále vysoká, ale do konca roka klesla o 25,6 percentuálneho bodu do záporného pásma. Odrážalo to ustúpenie prudkého nárastu veľkoobchodných cien energií, ku ktorému došlo v roku 2022. Inflácia cien energií však zostala mierne volatilná, keďže veľkoobchodné trhy s energiami boli citlivé na udalosti, ako napríklad konflikt na Blízkom východe. Inflácia cien potravín dosiahla vrchol v marci 2023 na úrovni 15,5 %. Potom sa počas zvyšku roka výrazne znížila, no do konca roka stále dosahovala viac ako 6 % vzhľadom na pretrvávajúci vplyv predchádzajúcich nákladových šokov zapríčinených energiami a inými vstupmi, ako aj na vyššie tlaky jednotkových ziskov a nákladov práce.

Základná inflácia – meraná infláciou HICP bez volatilných zložiek energií a potravín – sa do prvého štvrťroka stále zvyšovala, ale následne sa z maxima 5,7 % znížila na decembrových 3,4 %. Tento pokles bol spočiatku vyvolaný infláciou cien neenergetických priemyselných tovarov, keď klesal dopyt po tovare v dôsledku prísnejších podmienok financovania (časť 1.2) a začali ustupovať nahromadené tlaky z predchádzajúcich obmedzení na strane ponuky a z vysokých nákladov na energie. Inflácia služieb sa pohybovala na vysokých úrovniach až do augusta. Dôvodom bol stále vysoký dopyt súvisiaci s opätovným otvorením ekonomiky (v sektoroch kontaktných služieb ako rekreácia a dovolenka), ako aj rastúce náklady práce, najmä vzhľadom na väčší podiel práce v nákladovej štruktúre sektora služieb v porovnaní so sektorom priemyselnej produkcie. Ku koncu roka však mierne poklesla aj inflácia služieb, čo potvrdzuje celkový dezinflačný proces. Navyše zaostávajúca dynamika inflácie služieb odrážala skutočnosť, že mnohé jej zložky typicky zaostávajú za celkovou infláciou (napr. bývanie, poštové či zdravotnícke služby). Počas roka sa výrazne znížili tiež všetky ostatné ukazovatele základnej inflácie, keď odzrkadľovali slabnúci vplyv minulých šokov a silnejúci vplyvu prísnejšej menovej politiky. Naďalej však kolísali v širokom pásme a väčšina ukazovateľov stále prevyšovala predpandemické úrovne.^[8]

Rast deflátora HDP (spoľahlivého ukazovateľa domácich cenových tlakov) bol v roku 2023 v priemere na úrovni 6,0 %. Pre porovnanie, priemerná miera inflácie dovozných cien bola ‑2,9 % a odrážala posun od vonkajších k domácim faktorom inflácie. Zatiaľ čo hlavnú úlohu v domácich cenových tlakoch na prelome rokov 2022 a 2023 naďalej zohrávali zisky (box 2), postupne sa dominantným faktorom stali náklady práce vzhľadom na výrazný vývoj miezd a zníženie produktivity práce (graf 1.9). Ročný rast kompenzácie na zamestnanca sa v roku 2023 zvýšil v priemere na 5,1 % zo 4,5 % v roku 2022, čo bolo výrazne nad predpandemickým priemerom 1,7 % (2015 – 2019). K tomuto vývoju prispelo pretrvávajúce napätie na trhu práce (časť 1.2). Toto ďalšie posilňovanie čiastočne odrážalo snahu pracovníkov hľadať kompenzácie za minulé straty kúpnej sily nominálnych miezd spôsobené infláciou. Rast dojednaných miezd sa v roku 2023 zvýšil v priemere na 4,5 %. Rozdiel v porovnaní s rastom skutočných miezd naznačuje stále silnú zložku mzdového kolísania, hoci nižšiu ako v rokoch 2021 a 2022.^[9] Rast kompenzácie na zamestnanca a dojednaných miezd začal koncom roka nepatrne klesať, úroveň ich rastu však zostala vysoká a signalizovala stále značný tlak na nominálne mzdy aj v roku 2024. Tento vývoj predstavoval skôr odraz oživenia reálnych miezd ako dôkaz destabilizácie dynamiky miezd a cien.

Graf 1.9

Kompenzácia na zamestnanca v eurozóne

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Priemerné dlhodobejšie inflačné očakávania profesionálnych prognostikov, ktoré koncom roka 2022 dosahovali 2,2 %, sa v roku 2023 mierne znížili na 2,1 %. Ďalšie údaje z prieskumov, napríklad z prieskumu menových analytikov (Survey of Monetary Analysts) a Consensus Economics, tiež naznačujú, že dlhodobejšie inflačné očakávania sú pevne ukotvené okolo 2‑percentnej cieľovej hodnoty ECB. Trhový ukazovateľ dlhodobejšej inflačnej kompenzácie (päťročná forwardová sadzba inflačných swapov o päť rokov) vzrástol v auguste na maximum 2,7 %, ale koncom decembra klesol na 2,3 % v dôsledku správ o nižšej než predpokladanej celkovej inflácii a výhľade nevýrazného hospodárskeho rastu (časť 1.2). Trhové ukazovatele očistené od rizikových prémií v každom prípade naznačovali „čisté“ očakávania veľmi blízko 2 %. Na strane spotrebiteľov zostal medián inflačných očakávaní o tri roky dopredu mierne nad touto úrovňou a v decembri dosiahol 2,5 %, pravdepodobne v dôsledku značnej neistoty, negatívneho ekonomického sentimentu a stále vysokej úrovne cien v porovnaní s mzdami.^[10]

1.5 So zvýšením úrokových sadzieb sa výrazne sprísnili úverové podmienky a podmienky financovania

V prostredí stále zvýšených a pretrvávajúcich inflačných tlakov počas roka 2023 (časť 1.4) ECB do septembra pokračovala v rozhodnom sprísňovaní menovej politiky a následne ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby na reštriktívnej úrovni, aby zabezpečila návrat inflácie na cieľovú hodnotu 2 % v strednodobom horizonte (časť 2.1). Bezriziková sadzba desaťročného jednodňového indexovaného swapu (OIS) sa takmer počas celého roka pohybovala okolo 3 %, keď v októbri dosiahla maximum 3,3 % a následne poklesla na priemerných 2,5 % v decembri (graf 1.10). Pokles desaťročnej sadzby OIS ku koncu roka vyplýval z očakávaní prudkého zníženia úrokových sadzieb na finančnom trhu, najmä potom, ako sa inflácia nad očakávania znížila. Tento pokles v očakávaniach bol len čiastočne kompenzovaný zvýšením časovej marže. Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov veľmi tesne sledovali vývoj sadzby OIS. Ich spready neboli výrazne ovplyvnené procesom normalizácie bilancie Eurosystému (časť 2.1) a na konci roka boli v zásade rovnaké ako v decembri 2022. Priemerné nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne v decembri 2023 dosiahli 2,7 %, čo je o 10 bázických bodov menej ako pred rokom.

Graf 1.10

Dlhodobé úrokové sadzby a úverové náklady podnikov a domácností na kúpu nehnuteľností na bývanie

(v % p. a.)

Ceny akcií sa v roku 2023 zvýšili tak v nefinančnom sektore, no najmä v bankovom sektore. V prostredí nízkej a klesajúcej volatility napriek zvýšenému geopolitickému napätiu boli ceny akcií podporené poklesom rizikových prémií akcií. Index akcií bánk v eurozóne ďalej podporovali očakávania vyšších výnosov bánk v dlhodobom aj krátkodobom horizonte, pričom marcové turbulencie na trhu v Spojených štátoch a Švajčiarsku mali výrazný, ale dočasný negatívny vplyv. Široké indexy cien akcií nefinančných spoločností a bánk v eurozóne boli na konci roka 2023 približne 12 % a 23 % nad úrovňami z konca roka 2022. Výnosy podnikových dlhopisov klesli tak v segmente investičného stupňa, ako aj v segmente s vysokými výnosmi a v decembri 2023 sa v priemere pohybovali na nižšej úrovni ako v decembri 2022, v dôsledku nižších bezrizikových sadzieb a menších spreadov podnikových dlhopisov.

Široká peňažná zásoba (M3) stagnovala najmä v nadväznosti na sprísňovanie menovej politiky. Jej ročná miera zmeny bola v decembri len 0,1 %, pričom v priebehu roka 2023 výrazne klesala a dokonca dočasne, prvýkrát od založenia menovej únie, dosiahla zápornú hodnotu (graf 1.11). Tento pokles bol spôsobený tlmenou tvorbou úverov, vysokými oportunitnými nákladmi na držbu likvidných aktív a znížením súvahy Eurosystému. Zatiaľ čo bankové súvahy zostali celkovo odolné, nadbytočná likvidita bola stiahnutá splatením prostriedkov požičaných v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií a redukciou akciového portfólia Eurosystému. Náklady na financovanie bánk sa prudko zvýšili, hoci o menej ako menovopolitické sadzby, keď sa banky obrátili na drahšie zdroje trhového financovania a aktívnejšie súťažili o vklady klientov prostredníctvom ponúkaného vyššieho úročenia.

Transmisia sprísňovania menovej politiky do širších podmienok financovania zostala aj v roku 2023 silná. Ako vyplýva z prieskumu bankových úverov v eurozóne, banky ďalej podstatne sprísňovali svoje úverové štandardy (t. j. interné usmernenia alebo kritériá schvaľovania úverov) pre úvery domácnostiam a podnikom. Potvrdil to aj prieskum o prístupe podnikov k financovaniu zameraný na firmy a prieskum spotrebiteľských očakávaní zameraný na domácnosti. Nominálne sadzby bankových úverov sa v roku 2023 opäť prudko zvýšili a dosiahli najvyššie úrovne za takmer 15 rokov. Kompozitná sadzba bankových úverov domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie dosiahla na konci roka úroveň 4,0 %, teda vzrástla približne o 100 bázických bodov v porovnaní s koncom roka 2022. Ekvivalentná sadzba úverov nefinančným spoločnostiam sa zvýšila o 180 bázických bodov na 5,2 %, čo predstavuje takmer dvojnásobný nárast oproti domácnostiam (graf 1.10). Zvyšovanie úrokových sadzieb úverov bolo rýchlejšie a výraznejšie ako v predchádzajúcich obdobiach sprísnenia menovej politiky, čo bolo najmä odrazom rýchlejšieho a väčšieho zvyšovania úrokových sadzieb od júla 2022. Rozdiely v úrokových sadzbách úverov medzi jednotlivými krajinami boli obmedzené, čo naznačuje, že transmisia zmien menovej politiky ECB do úrokových sadzieb úverov bola v celej eurozóne plynulá.

Poskytovanie bankových úverov domácnostiam a podnikom sa v roku 2023 vzhľadom na prísnejšie úverové podmienky výrazne oslabilo (graf 1.11). Čisté mesačné toky úverov boli v posledných troch štvrťrokoch takmer nulové. Ročná miera rastu bankových úverov domácnostiam sa znížila a v decembri bola 0,3 %, keď zväčša odrážala spomalenie hypotekárnych úverov v dôsledku klesajúcich cien nehnuteľností na bývanie prvý rok od roku 2014. Ročná miera rastu bankových úverov podnikom taktiež klesla a v decembri dosiahla 0,4 %, pričom čistý prílev celkového externého financovania podnikov bol na historicky nízkej úrovni (graf 1.12).

Graf 1.11

Rast agregátu M3 a rast úverov podnikom a domácnostiam

(ročná percentuálna zmena)

Graf 1.12

Čistý tok externého financovania podnikov

(ročné toky v mld. EUR)

Box 1
Makroekonomické dôsledky zmeny klímy

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z revízie stratégie menovej politiky z rokov 2020 a 2021 sa ECB usiluje lepšie pochopiť makroekonomické dôsledkov klimatických zmien a pripravuje politiky na zmiernenie ich vplyvu.^[11] Toto úsilie je nanajvýš relevantné z hľadiska hlavného mandátu ECB udržiavať cenovú stabilitu. Komplexnosť klimatických zmien, ako aj nelineárna a veľmi neistá povaha ich účinkov si vyžaduje rozšírenú makroekonomickú analýzu na obmedzenie chýb prognóz a pochopenie štrukturálnych zmien, ktoré zmena klímy v hospodárstve vyvoláva.

Klimatické zmeny už ovplyvňujú infláciu v eurozóne. Výskum ECB odhaduje, že extrémne letné teploty v roku 2022 zvýšili infláciu cien potravín v Európe po jednom roku, t. j. v roku 2023, približne o 0,7 percentuálneho bodu (graf A).^[12] Horúcejšie letá môžu ovplyvňovať aj infláciu cien služieb, zrejme vplyvom na ceny potravín a citlivosťou služieb v cestovnom ruchu na teplotu.^[13] Vplyv vyšších letných teplôt na infláciu by mohol byť väčší v horúcejšom podnebí: vlna horúčav podobná tej z roku 2022 by v podnebí očakávanom v roku 2035 mohla podľa pesimistického scenára zvýšiť priemernú infláciu cien potravín o 1 percentuálny bod. V optimistickom scenári by bol vplyv podobnej vlny horúčav len o niečo menej závažný (0,8 percentuálneho bodu). Rastúce teploty budú mať väčší vplyv na regióny, ktoré sú už dnes horúcejšie. Z toho vyplývajú rozdielne účinky na infláciu v rôznych krajinách eurozóny, čo by viedlo k väčším výzvam pre transmisiu jednotnej menovej politiky.

Graf A

Rastúci vplyv horúčav na infláciu cien potravín v Európe

(rok horúčav, v percentuálnych bodoch)

Extrémne poveternostné udalosti zvyčajne znižujú produkciu v krátkodobom horizonte, ale celkový ekonomický dosah presahuje priame a bezprostredné vplyvy, ktoré by vznikli napríklad v dôsledku zničenia domov, tovární a strojov. Príkladom môže byť narušenie v iných regiónoch alebo sektoroch zapríčinené prepojenými dodávateľskými reťazcami alebo poškodením infraštruktúry. Straty príjmov v dotknutých sektoroch a nižšia produkcia zvyčajne znížia dopyt po výrobkoch a službách v iných sektoroch. Ďalším dôsledkom je väčšia neistota, ktorá by mohla viesť domácnosti a podniky k zmene vo vnímaní rizika katastrof a následne k zníženiu výdavkov.

V dlhodobejšom horizonte môže klimatická zmena tiež trvalejšie znižovať rast produkcie.^[14] Napríklad zníženie snehových zrážok ohrozí životaschopnosť mnohých lyžiarskych stredísk v Európe, alebo sa niektoré stredomorské regióny môžu stať príliš horúce pre letný cestovný ruch, hoci niektoré severné regióny môžu naopak profitovať. Vyššie priemerné teploty pravdepodobne znížia výnosy v poľnohospodárstve a lesníctve. Hoci niektoré účinky možno zmierniť zmenou pestovaných plodín, na poľnohospodársku produkciu bude pravdepodobne nepriaznivo vplývať aj horšia predvídateľnosť teplôt a charakteru zrážok. Vyššie teploty presahujúce komfortnú zónu okolo 19 – 22 °C (ktoré sa v teplejšej klíme vyskytujú častejšie) znižujú produktivitu pracovníkov.

Vplyv na makroekonomický vývoj by mohla pomôcť obmedziť adaptácia, t. j. prispôsobenie sa teplejšej klíme. Patrí sem napríklad inštalácia klimatizácie na zníženie vplyvu teplotného stresu na produktivitu práce, alebo zmena plodín na obmedzenie strát poľnohospodárskej produktivity. Takéto opatrenia však pravdepodobne budú mať vplyv na vládne rozpočty a fiškálny priestor.^[15] Ďalším nástrojom na adaptáciu je poistenie, v Európe však už teraz sú výrazné medzery v poistnej ochrane súvisiacej s klímou.^[16]

Dosiahnutie zníženia emisií v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody a zabránenia katastrofálnejšiemu globálnemu otepľovaniu si vyžaduje rozsiahlu štrukturálnu transformáciu ekonomiky. Je potrebné prerozdeliť kapitál a prácu medzi sektormi aj vnútri sektorov, a dokonca aj v rámci jednotlivých podnikov (napr. výrobcovia automobilov budú musieť prejsť z výroby spaľovacích motorov na elektrické vozidlá poháňané batériou). Úspech tohto prerozdelenia bude závisieť od implementácie účinných politík transformácie, od flexibility trhov a najmä od schopnosti hospodárstva financovať a absorbovať potrebné značné kapitálové investície či od vývoja bezuhlíkových technológií a od dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov na ich implementáciu.

Analýza naznačujúca benígny hospodársky vplyv doteraz zavedených politických opatrení v oblasti klímy pravdepodobne nezachytáva celkový obraz.^[17] Z dostupných modelových hodnotení možného vývoja cien uhlíka vyplýva len obmedzený vplyv na produkciu a infláciu.^[18] Zahrnuté opatrenia však stále výrazne nespĺňajú cieľ EÚ v oblasti znižovania emisií, pričom širší vplyv transformácie – vrátane účinkov prísnejšej regulácie a cieľov – môže byť ťažšie kvantifikovateľný.

Rýchlosť transformácie kriticky ovplyvňuje konečný hospodársky dosah: odkladanie transformácie si neskôr vyžiada rýchlejšie a radikálnejšie politické zmeny, čím sa zvýši pravdepodobnosť uviaznutých aktív a vyššej štrukturálnej nezamestnanosti.^[19] Rôzne transformačné politiky majú navyše odlišný vplyv na produktivitu.^[20] Trhové politiky, ako sú dane z uhlíka, majú na produktivitu podnikov s vysokými emisiami uhlíka menší vplyv ako netrhové politiky (napríklad zákaz určitých produktov alebo postupov).

Konkurencieschopnosť hospodárstva eurozóny ovplyvňujú aj globálne rozhodnutia v oblasti transformačných politík. Patria sem vyššie ceny uhlíka či priemyselné politiky, ako napríklad nedávny zákon o znížení inflácie v Spojených štátoch. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU Emissions Trading System – EU ETS) môže vyvolať „únik uhlíka“, t. j. presun hospodárskej činnosti a emisií do regiónov s menej prísnymi emisnými povinnosťami. Takýto vývoj možno obmedziť dôsledným nastavením mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach spolu s existujúcim mechanizmom prevencie úniku uhlíka.^[21]

Klimatické zmeny a politiky na ich zmiernenie vo všeobecnosti ovplyvňujú takmer všetky aspekty makroekonomickej analýzy vykonávanej centrálnymi bankami. Zostávajú tu otvorené kľúčové otázky, ako napríklad spôsob, akým by mala prebiehať transformácia a aké štrukturálne zmeny v ekonomike z nej vyplynú, aký bude makroekonomický vplyv extrémneho počasia a rizík pochádzajúcich z rýchlejšej zmeny klímy či akú úlohu hrá prírodný kapitál a ekosystémové služby.

Box 2
Úloha jednotkových ziskov v nedávnych domácich cenových tlakoch

Tento box sa zameriava na to, ako z účtovného hľadiska v roku 2023 prispeli jednotkové zisky k dynamike domácich cenových tlakov.

Domáce cenové tlaky boli v roku 2023 veľmi silné, no postupom roka sa s poklesom jednotkových ziskov znižovali

Rast deflátora HDP, ktorý vykazuje silný paralelný pohyb s vývojom inflácie HICP bez energií a potravín (HICPX), možno rozložiť na príspevky jednotkových nákladov práce, jednotkových ziskov a jednotkových daní (mínus dotácie) (graf A).^[22],[23] Ročný rast deflátora HDP sa v roku 2023 výrazne zrýchlil a jeho priemerná hodnota bola 6,0 % oproti 4,7 % v roku 2022. Kontrastuje to s priemernou mierou 1,6 % za obdobie rokov 1999 až 2021. Z historického maxima 6,4 % v prvom štvrťroku 2023 sa začal mierne znižovať a v poslednom štvrťroku dosiahol 5,3 %. K prudkému rastu deflátora HDP počas niekoľkých štvrťrokov 2022 a 2023 prispievali jednotkové zisky, keď predstavovali približne polovicu alebo viac jeho zvýšenej miery rastu. Pre porovnanie, za obdobie rokov 1999 až 2019 bol ich priemerný príspevok čosi viac ako jedna tretina. Príspevok jednotkových ziskov sa počas roka 2023 výrazne znížil, čo pomohlo kompenzovať zvýšený príspevok jednotkových nákladov práce v danom období.

Graf A

Deflátor HDP a príspevky k HDP

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Značný rast jednotkových ziskov v roku 2022 a na začiatku roka 2023 možno vysvetliť výnimočným hospodárskym vývojom po pandémii

Jednotkové zisky sa zvyčajne vyvíjajú paralelne s vývojom cyklických ukazovateľov, ako je reálny HDP. Okrem toho ich typicky ovplyvňujú výrazné zmeny obchodných podmienok, napríklad v dôsledku veľkých výkyvov dovozných cien alebo cien ropy. Tieto charakteristiky odrážajú skutočnosť, že keď je dopyt v porovnaní s potenciálnou produkciou silnejší, pre tvorcov cien je jednoduchšie zvyšovať ceny a jednotkové zisky bez straty podielu na trhu, zatiaľ čo v čase šokov vstupných nákladov, napr. z cien energií, sa zisky obvykle používajú, aspoň dočasne, na zabránenie prenosu celého zvýšenia nákladov do predajných cien. Hospodárske oslabenie v rokoch 2022 a 2023, v rozsahu spôsobenom poklesom dopytu v porovnaní s ponukou, a výrazné zhoršenie obchodných podmienok v roku 2022, v súvislosti s prudkým zvýšením dovozných cien, by preto poukazovali na slabší vývoj jednotkových ziskov, než bol zaznamenaný (graf B). To naznačuje, že počas tohto obdobia mohli byť v hre iné mechanizmy a výnimočnejšie faktory. Jedným zo zdrojov sily jednotkových ziskov v týchto rokoch bola nerovnováha medzi ponukou a dopytom v mnohých hospodárskych odvetviach. Zatiaľ čo narušenie dodávateľských reťazcov počas pandémie viedlo k rozsiahlym obmedzeniam ponuky, vládne opatrenia financované dlhom obmedzovali vplyv spomalenia rastu na disponibilné príjmy a prispeli k vysokým úsporám. Tieto úspory a s tým súvisiaci odložený dopyt podporili po zrušení lockdownov a opätovnom otvorení dopyt v mnohých sektoroch. V takomto prostredí silného agregovaného dopytu v porovnaní s ponukou môže výrazné zvýšenie vstupných nákladov viesť tvorcov cien k zvýšeniu cien bez nevyhnutnej potreby meniť svoju stratégiu marží. To implikuje prenos vstupných nákladov a vysokého príspevku jednotkových ziskov do domácich cenových tlakov, ako sme to pozorovali nedávno.^[24]

Graf B

Jednotkové zisky, reálny HDP a deflátor dovozu

(ročná percentuálna zmena)

Keďže výnimočné faktory ustúpili, jednotkové zisky sa zosúladili s hospodárskym cyklom a vrátili sa k svojej typickej úlohe tlmiacej rezervy

So zmenšovaním nerovnováh medzi ponukou a dopytom po pandémii a s výrazným zmiernením tlakov na energetické a iné vstupné náklady v priebehu roka 2023 začal rast jednotkových ziskov klesať a postupne sa vrátil na normálnejšiu úroveň. Po odstránení nerovnováh spôsobených nedostatkom ponuky bolo zvyšovanie marží bez straty trhového podielu ťažšie, čo prispelo k menšiemu zvyšovaniu jednotkových ziskov. Obrat smerom k miernejším tlakom vstupných nákladov umožnil obmedzenejší rast predajných cien. To znamenalo, že rast jednotkových ziskov sa mal znížiť, aj keď firmy naďalej pristupovali k prenášaniu cien vstupných nákladov a vytváraniu marží. Pokles tlaku vstupných nákladov mohol navyše podnikom pomôcť zmierniť tlaky z nákladov práce. Slabší vývoj jednotkových ziskov je tiež v súlade s relatívne slabým cyklickým hospodárskym prostredím v roku 2023. Celkovo sa javí, že jednotkové zisky obnovili svoju typickú úlohu tlmiacej rezervy, ktorá pôsobila proti výraznejšiemu prenosu tlakov z vysokých jednotkových nákladov práce do domácich cien.

2 Reštriktívne nastavenie menovej politiky

V roku 2023 ECB pokračovala v zvyšovaní kľúčových menovopolitických úrokových sadzieb a ich udržiavaní na hladine dostatočne reštriktívnej na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %. V prvých deviatich mesiacoch roka, keď bola ekonomika vystavená mimoriadne silnému inflačnému tlaku z dôvodu vysokých nákladov na energie, ECB zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov, čím sa sadzba jednodňových sterilizačných operácií dostala na úroveň 4 %. K rastu inflácie významnou mierou prispievali i vysoké ceny potravín. Účinky ponukových obmedzení a odkladaného dopytu v súvislosti s rušením pandemických obmedzení síce slabli, no naďalej prispievali k rastu cien. Okrem toho dochádzalo k zrýchľovaniu mzdového rastu. Rozhodnutia ECB vychádzali z dostupných údajov a opierali sa o hodnotenie strednodobého inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Dostupné informácie v priebehu roka čoraz viac svedčili o výraznej transmisii sprísňovania menovej politiky do ekonomiky. Priebežné údaje o inflácii zároveň poukazovali na pokračovanie procesu dezinflácie, signalizovaného predovšetkým poklesom ukazovateľov základnej inflácie. Na svojom októbrovom a decembrovom zasadnutí sa napokon Rada guvernérov rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.

Objem súvahy Eurosystému sa v rámci normalizácie menovej politiky, ktorá sa začala v roku 2022, naďalej znižoval, i napriek príspevku 45 mld. € od Hrvatska narodna banka v súvislosti s prijatím eura v Chorvátsku 1. januára 2023. Súvaha Eurosystému ku koncu roka dosiahla 6,9 bil. €, čo je pokles o viac ako 1 bil. € za jeden rok a takmer o 2 bil. € oproti maximu z polovice roka 2022. Tento pokles bol predovšetkým dôsledkom riadneho a predčasného splácania dlhodobých prostriedkov, ktoré si banky požičali v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III), a prispelo k nemu i ukončenie úplných a čiastočných reinvestícií v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) (od marca a od júla). V decembri 2023 sa Rada guvernérov rozhodla pokračovať v normalizácii súvahy Eurosystému oznámením zamýšľaného postupného ukončovania reinvestícií v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) od júla 2024. Eurosystém v roku 2023 v nadväznosti na oznámenie z decembra 2022 pracoval na revízii svojho operačného rámca riadenia krátkodobých úrokových mier, ktorú dokončil v marci 2024.

ECB okrem toho v roku 2023 pokračovala v postupnom ukončovaní opatrení zavedených v roku 2022 na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek v súvislosti s pandémiou a úverový rating Helénskej republiky sa zvýšil na úroveň investičného stupňa. Eurosystém v priebehu roka 2023 kládol dôraz na riadenie rizík s cieľom zabezpečiť efektívnu implementáciu menovej politiky, okrem iného aj diverzifikáciou svojich akceptovaných zdrojov hodnotenia kreditného rizika. Vzhľadom na zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb s cieľom znížiť infláciu ECB z dôvodu záporných úrokových výnosov zaznamenala stratu, ktorá bola čiastočne vyrovnaná z finančných rezerv vytvorených v minulosti. V budúcnosti sa očakáva opätovný rast menového príjmu ECB, čo podporí jej operačnú účinnosť.

2.1 Reštriktívna menová politika v záujme návratu inflácie na cieľovú úroveň 2 %

Po značnom spomaľovaní od polovice roka 2022 hospodársky rast v eurozóne začiatkom roka 2023 stagnoval. Voči značným výzvam vyplývajúcim z nevýraznej globálnej hospodárskej aktivity, geopolitickej neistoty v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine a vysokej inflácie spolu s prísnejšími podmienkami financovania však ekonomika vykazovala známky odolnosti. Celková inflácia v januári vzhľadom na nižšie ceny energií klesla, no bola naďalej vysoká na úrovni 8,6 %, aj vzhľadom na vysoké ceny potravín. Tento vývoj bol čiastočne dôsledkom výrazného vplyvu vysokých nákladov na energie pôsobiaceho v celom hospodárstve, ktorý zasiahol aj ceny potravín, ako aj pretrvávajúcich – hoci slabnúcich – faktorov súvisiacich s pandémiou, ako napríklad porúch v dodávateľských reťazcoch a odkladaného dopytu. Okrem toho dochádzalo k zrýchľovaniu mzdového rastu.

Vzhľadom na strednodobý výhľad inflácie Rada guvernérov potvrdila svoj zámer naďalej uplatňovať reštriktívnu menovú politiku a na svojom februárovom zasadnutí zvýšila tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov. Zároveň uviedla, že na marcovom zasadnutí plánuje úrokové sadzby zvýšiť o ďalších 50 bázických bodov a následne posúdiť ďalšie smerovanie menovej politiky. Rada guvernérov rovnomerným tempom pokračovala v zvyšovaní úrokových sadzieb na úroveň dostatočne reštriktívnu na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého cieľa 2 %. Udržiavaním úrokových sadzieb na reštriktívnej úrovni by malo v dôsledku tlmenia dopytu a predchádzania trvalému rastu inflačných očakávaní dochádzať k postupnému znižovaniu inflácie.

Rada guvernérov zároveň na svojom februárovom zasadnutí stanovila postup redukcie objemu cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP. Tento krok prijala v nadväznosti na svoje rozhodnutie z decembra 2022 realizovať od marca len čiastočné reinvestície istiny zo splatených cenných papierov. Od marca do júna 2023 sa tak mal objem portfólia APP znižovať v priemere o 15 mld. € mesačne, pričom o neskoršom tempe redukcie sa malo rozhodnúť neskôr. Reinvestície podnikových dlhopisov mali byť výraznejšie smerované k emitentom s lepším klimatickým profilom. Účelom tejto stratégie, ktorá sa zároveň naďalej sústreďovala na cieľ cenovej stability ECB, bolo zabezpečiť lepšie zohľadňovanie finančného rizika súvisiaceho s klimatickými zmenami v súvahe Eurosystému a postupnú dekarbonizáciu portfólia podnikových dlhopisov v súlade so sekundárnym cieľom ECB – podporou všeobecných hospodárskych politík v EÚ, ktorých súčasťou sú snahy o zmiernenie účinkov klimatických zmien (box 8).

V marci sa v dôsledku turbulencií v bankovom sektore v Spojených štátoch a Švajčiarsku zvýšilo napätie na finančných trhoch, čo viedlo k nárastu neistoty spojenej s výhľadom vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne. Makroekonomické projekcie odborníkov ECB z marca okrem toho predpokladali trvalo vysoké úrovne inflácie, najmä inflácie bez cien energií a potravín, hoci v nadchádzajúcich rokoch očakávali pokles inflácie. Vzhľadom na predpoklad príliš vysokej inflácie počas príliš dlhého obdobia sa Rada guvernérov rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov. Zvýšená neistota okrem toho zdôrazňovala dôležitosť toho, aby Rada guvernérov rozhodnutia o menovopolitických sadzbách prijímala na základe aktuálnych údajov. Preto zároveň objasnila zámer svojho konania a uviedla, že jej rozhodnutia o menovopolitických sadzbách sa budú riadiť tromi kritériami: inflačným výhľadom vo svetle aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamikou vývoja základnej inflácie a účinnosťou transmisie menovej politiky. Rada guvernérov tiež naďalej pozorne sledovala napätie na trhu a bola pripravená v prípade potreby prijať opatrenia na zachovanie cenovej stability a podporu finančnej stability v eurozóne. Bankový sektor eurozóny v nasledujúcich mesiacoch preukázal svoju odolnosť voči napätiu spojenému s vývojom mimo eurozóny.

V priebehu roka sa čoraz zreteľnejšie prejavoval značný vplyv politiky reštriktívnych úrokových sadzieb Rady guvernérov na ekonomiku. Predchádzajúce zvyšovanie úrokových sadzieb sa výrazne premietalo do menových a finančných podmienok eurozóny – počiatočných fáz transmisného mechanizmu – a postupne sa prejavovalo v celom hospodárstve, hoci oneskorenia a intenzita transmisie do reálnej ekonomiky zostávali neisté. Sadzby podnikových úverov a hypoték dosiahli v apríli najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. Výsledný pokles dopytu po úveroch spolu s prísnejšími úverovými štandardmi viedli k postupnému spomaľovaniu rastu úverov. Banky tiež v júni splatili najväčší objem finančných prostriedkov získaných v rámci operácií TLTRO III, čo spôsobilo výrazný pokles nadbytočnej likvidity. Táto redukcia nebránila plynulej transmisii zmien úrokových sadzieb menovej politiky do bezrizikových sadzieb na peňažných trhoch, hoci v reakcii rozpätia medzi krátkodobou eurovou sadzbou (€STR) a úrokovou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií ECB došlo k asymetrii. Hoci pri náraste likvidity sa toto rozpätie zväčšilo, pri jej redukcii nedošlo k jeho zúženiu (box 3).

Celková inflácia sa výrazne znížila. Z februárových 8,5 % klesla na 6,9 % v marci, 7,0 % v apríli a 6,1 % v máji. Napriek očakávanému ďalšiemu poklesu inflácie smerom k cieľovej úrovni, najmä v dôsledku súbežného sprísňovania podmienok financovania s čoraz väčším tlmiacim účinkom na dopyt, sa však i naďalej predpokladalo, že cenové tlaky budú príliš výrazné príliš dlho. Rada guvernérov sa preto na svojich menovopolitických zasadnutiach v máji a v júni rozhodla úrokové sadzby znova zvýšiť o ďalších 25 bázických bodov.

Po marcovom znížení tempa reinvestícií v rámci programu APP došlo v júli k ich ukončeniu. Reinvestície v rámci programu PEPP majú pokračovať minimálne do konca roka 2024. Vývoj od predchádzajúceho menovopolitického zasadnutia Rady guvernérov zároveň podporoval očakávanie, že inflácia bude počas zvyšku roka ďalej klesať, ale zostane nad cieľovou úrovňou dlhší čas. Rada guvernérov tak pokračovala v zvyšovaní úrokových sadzieb – v júli o ďalších 25 bázických bodov.

V júli Rada guvernérov rozhodla aj o znížení úročenia povinných minimálnych rezerv zo sadzby jednodňových sterilizačných operácií na 0 %. Cieľom tohto rozhodnutia bolo zachovať účinnosť menovej politiky zachovaním kontroly nad nastavením menovej politiky a zabezpečením plného premietania rozhodnutí o úrokových sadzbách do peňažných trhov. Rozhodnutie tiež zvýšilo efektívnosť menovej politiky znížením celkových úrokových nákladov spojených s rezervami pri zabezpečení rovnakej miery menovej reštrikcie.

Keďže v auguste inflácia oproti júlovým 5,3 % nezaznamenala takmer žiadny posun a v projekciách odborníkov ECB zo septembra bol výhľad jej vývoja na roky 2023 a 2024 najmä z dôvodu rýchlejšieho rastu cien energií upravený smerom nahor, Rada guvernérov na svojom septembrovom zasadnutí zvýšila kľúčové úrokové sadzby ECB o ďalších 25 bázických bodov. Kumulatívny nárast sadzieb počas roka 2023 tak dosiahol 200 bázických bodov a sadzba jednodňových sterilizačných operácií sa zvýšila na 4 % (graf 2.1).

Graf 2.1

Zmeny kľúčových menovopolitických sadzieb ECB

(v percentuálnych bodoch)

Po období stagnácie v prvom polroku však mala ekonomika v nasledujúcich mesiacoch zostať tlmená. Čoraz väčší vplyv opatrení Rady guvernérov na domáci dopyt spolu s náročným prostredím medzinárodného obchodu viedli odborníkov ECB v septembri 2023 k podstatnému zníženiu projekcií hospodárskeho rastu. Napriek naďalej vysokým základným cenovým tlakom zároveň začala väčšina ukazovateľov mierne klesať a projektovaný vývoj inflácie bez energií a potravín bol upravený mierne nadol. Na základe tohto hodnotenia Rada guvernérov usúdila, že kľúčové úrokové sadzby ECB už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň.

Po desiatich po sebe idúcich zvýšeniach úrokov sa Rada guvernérov na svojom októbrovom zasadnutí rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Od začiatku zvyšovania sadzieb v júli 2022 do septembra 2023 zvýšila ECB sadzbu jednodňových sterilizačných operácií z ‑0,50 % na 4 %. Inflácia síce vzhľadom na výrazné domáce cenové tlaky mala zostať dlhodobo vysoká, no v septembri ďalej výrazne klesala a dosiahla 4,3 %. Tento pokles bol sprevádzaný zmierňovaním ukazovateľov základnej inflácie. Zvýšené geopolitické riziká vyplývajúce od októbra z konfliktu na Blízkom východe ďalej zdôraznili význam skutočnosti, že Rada guvernérov pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie kľúčových menovopolitických sadzieb vychádza z dostupných údajov.

Ku koncu roka inflácia ďalej klesala a v novembri dosiahla 2,4 %. Na svojom decembrovom zasadnutí však Rada guvernérov dospela k záveru, že v krátkodobom horizonte sa inflácia v dôsledku bázických efektov pravdepodobne dočasne zvýši. Základná inflácia ďalej poľavovala. Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému mala inflácia v roku 2024 naďalej postupne klesať. Domáce cenové tlaky však podľa predpokladov mali zostať zvýšené, najmä v dôsledku výrazného rastu jednotkových nákladov práce.

Za týchto okolností sa Rada guvernérov na svojom decembrovom zasadnutí rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby na nezmenenej úrovni.

V decembri tiež Rada guvernérov rozhodla o pokračovaní normalizácie súvahy Eurosystému. Vyjadrila svoj zámer reinvestovať plnú výšku istinu zo splatených cenných papierov v rámci programu PEPP do polovice roka 2024, potom objem portfólia znižovať v priemere o 7,5 mld. € mesačne až do konca roka a následne reinvestície ukončiť.

2.2 Vývoj súvahy Eurosystému počas ďalšieho sprísňovania menovej politiky

V roku 2023 súvaha Eurosystému pokračovala v postupnej redukcii, ktorá sa začala v roku 2022 v rámci normalizácie menovej politiky. Objem súvahy ďalej klesal v reakcii na zavedenie čiastočných reinvestícií v programe APP vo februári a na ukončenie reinvestícií v júni. V rámci programu PEPP Eurosystém počas celého roka pokračoval v reinvestíciách v plnom rozsahu. Do konca roka 2023 objem súvahy klesol na 6,9 bil. €, najmä v dôsledku riadneho i predčasného splácania operácií TLTRO III a do určitej miery aj v dôsledku začiatku redukcie portfólia APP.

Na konci roka 2023 predstavovali menovopolitické aktíva v súvahe Eurosystému 5,1 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2022 pokles o 1,2 bil. €. Úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne predstavovali 6 % celkových aktív (pokles zo 17 % na konci roka 2022) a cenné papiere nadobudnuté na účely menovej politiky predstavovali približne 68 % celkových aktív (nárast zo 62 % na konci roka 2022). Ostatné finančné aktíva v súvahe pozostávali najmä z aktív v cudzej mene, zlata a nemenovopolitických eurových portfólií.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií a jednodňových sterilizačných operácií na konci roka 2023 znížila na 3,5 bil. € (zo 4,0 bil. € na konci roka 2022) a predstavovala 51 % celkových pasív (v porovnaní s 50 % na konci roka 2022). Objem bankoviek v obehu zostal na nezmenenej úrovni 1,6 bil. € a predstavoval 23 % celkových pasív (nárast z 20 %).

Eurosystém v roku 2023 v nadväznosti na oznámenie z decembra 2022 pracoval na revízii svojho operačného rámca riadenia krátkodobých úrokových mier, ktorú ukončil v marci 2024.

Graf 2.2

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

V dôsledku prijatia eura v Chorvátsku 1. januára 2023 a začlenenia súvahy Hrvatska narodna banka do konsolidovanej súvahy Eurosystému došlo k nárastu jeho celkových aktív a pasív o 45 mld. €.

Zastúpenie rôznych tried aktív a jurisdikcií v portfóliách APP a PEPP

Program APP je zložený zo štyroch programov nákupu aktív: tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Program PEPP bol zavedený v roku 2020 v reakcii na pandémiu. Všetky kategórie aktív akceptovateľné v rámci programu APP sú akceptovateľné i v rámci programu PEPP; cenným papierom vydaným Helénskou republikou bola v rámci programu PEPP dočasne udelená výnimka z požiadaviek na akceptovateľnosť.^[25]

V decembri 2021 Rada guvernérov potvrdila svoj zámer začať s postupnou normalizáciou svojej menovej politiky znížením tempa nákupu cenných papierov v rámci programu PEPP a následne i programu APP. Oznámila ukončenie čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP a v marci 2022 stanovila očakávaný dátum ukončenia čistých nákupov v rámci programu APP. Eurosystém ukončil čistý nákup v rámci programu PEPP od 1. apríla 2022 a pokračoval v reinvestovaní (plnej výšky) istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v tomto programe. Od 1. júla 2022 ukončil čistý nákup v rámci programu APP a pokračoval len s reinvestíciami (plnej výšky) istiny zo splatených cenných papierov. Následne rozhodol o redukcii objemu aktív nadobudnutých Eurosystémom v rámci programu APP merateľným a predvídateľným tempom prostredníctvom čiastočného reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov od marca do júna 2023, čím si mal Eurosystém počas tohto obdobia v rámci programu APP udržať nepretržitú prítomnosť na trhu. Rada guvernérov napokon 15. júna 2023 potvrdila, že od júla 2023 reinvestície v rámci programu APP ukončí. V prípade programu PEPP reinvestície v plnom rozsahu pokračovali do konca roka 2022 i v priebehu roka 2023. Dňa 14. decembra 2023 Rada guvernérov oznámila svoj zámer pokračovať v prvom polroku 2024 v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v programe PEPP, znižovať objem portfólia PEPP v priebehu druhého polroka 2024 v priemere o 7,5 mld. € mesačne a následne na konci roka 2024 reinvestície v rámci programu PEPP ukončiť. Reinvestície sa naďalej uskutočňovali plynulo, v súlade s aktuálnymi podmienkami na trhu.

Od júla 2022 do februára 2023, keď reinvestície prebiehali v plnom rozsahu, bol objem portfólia APP stabilný. V období od marca do júna 2023, keď sa uskutočňovali len čiastočné reinvestície, sa jeho objem znížil o 60 mld. €, priemerným tempom 15 mld. € za mesiac. V júli 2023 sa začala úplná likvidácia portfólia. Objem aktív nadobudnutých v rámci programu APP sa celkovo znížil z 3,254 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene) na konci roka 2022 na 3,026 bil. € na konci roka 2023. Prevažnú časť týchto aktív tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,403 bil. €, t. j. 79 % celkových aktív v rámci programu APP na konci roka. V rámci programu PSPP sa splatené aktíva vo všeobecnosti reinvestovali v jurisdikcii, v ktorej došlo k splatnosti istiny. Niektoré národné centrálne banky okrem toho nakupovali cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ. Na konci roka 2023 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív portfólia PSPP 7,0 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami). Podiel programu ABSPP na celkovom objeme aktív v rámci programu APP predstavoval na konci roka menej ako 1 % (13 mld. €), podiel programu CBPP3 tvoril 9 % (286 mld. €) a podiel programu CSPP 11 % (324 mld. €). Nákupy podnikových a krytých dlhopisov sa riadili referenčnými hodnotami odrážajúcimi trhovú kapitalizáciu všetkých akceptovateľných nesplatených podnikových dlhopisov a krytých dlhopisov. Eurosystém pokračoval v cielení nákupov podnikových cenných papierov na emitentov s lepším klimatickým profilom. Okrem toho po prvýkrát zverejnil klimatické finančné informácie o podnikových cenných papieroch v rámci programov CSPP a PEPP, ako aj o svojich nemenovopolitických portfóliách (časť 11.5). Implementácia nákupov cenných papierov v rámci programu APP počas prvého polroka 2023 prebiehala plynulo. Fázu čiastočných reinvestícií a následné ukončenie nákupov finančné trhy úspešne absorbovali; k žiadnym väčším narušeniam nedošlo.

Ku koncu roka 2023 hodnota aktív v rámci programu PEPP predstavovala 1,7 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Podiel portfólia krytých dlhopisov na celkovom objeme predstavoval menej ako 1 % (6 mld. €), podiel aktív podnikového sektora 3 % (46 mld. €) a podiel aktív verejného sektora 97 % (1 614 mld. €).^[26] Na konci roka 2023 predstavovala vážená priemerná splatnosť cenných papierov verejného sektora nakúpených v rámci programu PEPP 7,3 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).

Hodnota splatených cenných papierov súkromného sektora v rámci programov APP a PEPP v roku 2023 dosiahla 80 mld. €, zatiaľ čo hodnota splatených cenných papierov verejného sektora v rámci programov PSPP a PEPP dosiahla 438 mld. €. Reinvestície v rámci programov APP a PEPP dosiahli 36 mld. € v prípade cenných papierov súkromného sektora a 271 mld. € v prípade cenných papierov verejného sektora. Vzhľadom na veľký rozsah a nerovnomernú distribúciu splácania došlo k úprave rozloženia reinvestícií aktív verejného sektora z hľadiska jednotlivých jurisdikcií a času s cieľom zabezpečiť pravidelnú a vyváženú prítomnosť na trhu, s náležitým ohľadom na tvorbu trhových cien a fungovanie trhu Tento mechanizmus úpravy rozloženia reinvestícií viedol k dodatočným dočasným odchýlkam zloženia portfólia PEPP od alokácie podľa kľúča na upisovanie základného imania Eurosystému, ktoré však boli ku koncu obdobia úprav (zodpovedajúceho kalendárnemu roku, v ktorom dochádza k splácaniu) zväčša odstránené.

Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP, CBPP3 a PEPP boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a repo trhu. V roku 2023 sa podmienky na repo trhu v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne zlepšili, čo sa odrazilo v menšom objeme poskytnutých úverov.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Na konci roka 2023 predstavovala hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému 410 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2022 predstavuje pokles o 914 mld. €. Táto zmena je predovšetkým odrazom dobrovoľného predčasného splácania (312,5 mld. €) a riadneho splácania operácií (612,9 mld. €) v rámci programu TLTRO III. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 10,5 mesiaca na konci roka 2022 na 5,2 mesiaca na konci roka 2023.

Postupné ukončovanie pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek

V marci 2022 ECB oznámila postupné ukončovanie pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek. Tieto opatrenia boli kľúčovým prvkom reakcie menovej politiky ECB na pandémiu, ktorý protistranám uľahčil prístup k úverovým operáciám Eurosystému prostredníctvom zvýšenia objemu akceptovateľného kolaterálu. Opatrenia spočívali predovšetkým v dočasnom znížení oceňovacích zrážok vo všetkých triedach aktív o pevne stanovený podiel 20 % a v dočasnom predĺžení platnosti rámcov dodatočných úverových pohľadávok (additional credit claim – ACC) uplatňovaných niektorými národnými centrálnymi bankami.

Opatrenia sa začali postupne ukončovať v júli 2022. V druhom kroku, ktorý nadobudol účinnosť 29. júna 2023, došlo zavedením nového harmonogramu zrážok k úplnému zrušeniu dočasného zníženia oceňovacích zrážok v prípade obchodovateľných a neobchodovateľných aktív, čím sa miera tolerancie rizík pri úverových operáciách ECB vrátila na úroveň spred pandémie.^[27]

Tretím krokom v rámci postupného ukončovania pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek bude komplexná revízia rámca ACC. Niektoré národné centrálne banky svoje rámce ACC v priebehu roka 2023 alebo skôr úplne alebo čiastočne ukončili.^[28] ECB v novembri 2023 oznámila ukončenie akceptovateľnosti krátkodobých dlhových nástrojov ako kolaterálu na základe usmernenia o dočasných kolaterálových opatreniach,^[29] ako aj niektorých špecifických prvkov rámcov ACC. Okrem toho sa rozhodla opätovne zaviesť minimálnu hodnotu domácich úverových pohľadávok akceptovaných ako kolaterál na domáce použitie vo výške 25 000 €, ako aj predĺžiť platnosť rámcov ACC s ich zostávajúcimi prvkami, a to minimálne do konca roka 2024. Tieto rozhodnutia majú byť zavedené v priebehu roka 2024.

V septembri 2023 došlo k zvýšeniu príslušného úverového ratingu Helénskej republiky zo stupňa kreditnej kvality 4 na stupeň 3 na základe harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (z BB+ na BBB-), čím sa všetky dlhové nástroje vydané vládou Helénskej republiky dostali na úroveň investičného stupňa.^[30] Dlhové nástroje vydané vládou Helénskej republiky, na ktoré sa predtým vzťahovala výnimka na základe usmernenia o dočasných kolaterálových opatreniach, preto od septembra 2023 podliehajú kritériám akceptovateľnosti podľa všeobecného kolaterálového rámca.

Vývoj v oblasti akceptovateľných obchodovateľných aktív a mobilizovaného kolaterálu

Nominálny objem akceptovateľných obchodovateľných aktív sa v roku 2023 zvýšil o 1,2 bil. € a ku koncu roka dosiahol 18,3 bil. € (graf 2.3). Najväčšou triedou aktív boli aj naďalej cenné papiere ústrednej štátnej správy (9,9 bil. €). Medzi ďalšie triedy aktív patrili podnikové dlhopisy (1,9 bil. €), kryté bankové dlhopisy (1,8 bil. €) a nezabezpečené bankové dlhopisy (2 bil. €). Cenné papiere regionálnej samosprávy (603 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (600 mld. €) a iné obchodovateľné aktíva (1,4 bil. €) predstavovali jednotlivo pomerne malý podiel celkového okruhu akceptovateľných aktív.

Graf 2.3

Vývoj akceptovateľných obchodovateľných aktív

(v mld. EUR)

Od úpravy úrokových sadzieb TLTRO III v novembri 2022 do konca roka 2023 splatili protistrany 80 % objemu nesplatených úverov, čo bolo sprevádzané značnou redukciou mobilizovaného kolaterálu o viac ako 900 mld. € (graf 2.4). V nadväznosti na predčasné splácanie od novembra 2022 do januára 2023 sa demobilizácia kolaterálu týkala najmä štátnych dlhopisov, ktoré sú spojené s pomerne vysokými oportunitnými nákladmi a dajú sa používať v súkromnom repo financovaní. Okrem toho protistrany v priebehu roka 2023 demobilizovali viac ako 250 mld. € vo forme krytých dlhopisov a cenných papierov krytých aktívami. Splatnosť operácie TLTRO III v júni 2023 bola tiež sprevádzaná rozsiahlou redukciou objemu mobilizovaného kolaterálu (približne 300 mld. €), ktorá zodpovedala 60 % čistého objemu v ten deň splatených úverov. Dve tretiny tejto redukcie mobilizovaného kolaterálu však súviseli s čiastočným ukončením pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek, predovšetkým s postupným ukončovaním niektorých skupín ACC vo Francúzsku, ako aj so zrušením zvyšnej 10‑percentnej redukcie oceňovacích zrážok.

Graf 2.4

Vývoj mobilizovaného kolaterálu

(v mld. EUR)

2.3 Riadenie finančných rizík spojených s nástrojmi menovej politiky

Eurosystém nepretržite riadi finančné riziká spojené s implementáciou svojich menovopolitických operácií. Snaží sa pritom o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.^[31]

ECB v roku 2023 niekoľkokrát zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby, aby vrátila infláciu na úroveň strednodobého cieľa Rady guvernérov 2 %. Tým sa zvýšili náklady spojené s pasívami v súvahách centrálnych bánk Eurosystému, zatiaľ čo výnosy z ich portfólií cenných papierov nadobudnutých v rámci programov APP a PEPP a z operácií TLTRO III zostali nízke. Výsledkom boli záporné úrokové výnosy, ktoré je možné čiastočne vyrovnať z finančných rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch. V prípade úplného vyčerpania týchto rezerv sa prípadné zostávajúce straty vykazujú v súvahe. Tieto straty sa však dajú započítať voči budúcim ziskom a nemajú vplyv na schopnosť centrálnych bánk Eurosystému účinne vykonávať svoju činnosť. Časom sa očakáva zníženie nesúladu aktív a pasív Eurosystému, čo povedie k zlepšeniu stavu jeho ziskov a strát.^[32]

Medzi hlavné zmeny rámca Eurosystému pre riadenie rizík v roku 2023 patrí ďalšia diverzifikácia zdrojov hodnotenia kreditného rizika a výraznejšie cielenie nákupov cenných papierov podnikového sektora na emitentov s lepším klimatickým profilom.

Ďalšia diverzifikácia zdrojov hodnotenia kreditného rizika

V roku 2023 došlo k zaradeniu dodatočných zdrojov hodnotenia kreditného rizika do rámca Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem Credit Assessment Framework – ECAF). ECAF je rámec riadenia rizík, ktorý Eurosystém používa na zmierňovanie kreditného rizika spojeného s aktívami používanými v operáciách menovej politiky. Stanovuje postupy, pravidlá a technické postupy, ktorými sa zabezpečuje priebežné plnenie požiadaviek Eurosystému na vysoké úverové štandardy v prípade všetkých akceptovateľných aktív. Súčasťou tejto úlohy je hodnotenie, akceptácia a monitorovanie rôznych druhov zdrojov hodnotenia kreditného rizika.

V apríli 2023 sa Rada guvernérov rozhodla akceptovať interný systém Bank of Greece na hodnotenie kreditného rizika, ktorý zabezpečuje hodnotenie gréckych právnych subjektov v nefinančnom sektore, ako zdroj hodnotenia kreditného rizika. Prostredníctvom týchto hodnotení je tak v súčasnosti možné posudzovať akceptovateľnosť úverových pohľadávok voči gréckym nefinančným spoločnostiam ako kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému, ako aj príslušné oceňovacie zrážky. Interný systém Bank of Greece na hodnotenie kreditného rizika je jedným z deviatich systémov národných centrálnych bánk na hodnotenie kreditného rizika, ktoré Rada guvernérov v súčasnosti akceptuje.

V novembri sa Rada guvernérov rozhodla akceptovať spoločnosť Scope Ratings GmbH ako externú inštitúciu hodnotiacu kreditné riziko (external credit assessment institution – ECAI). Pred prijatím rozhodnutia Eurosystém predloženú žiadosť dôkladne posúdil na základe svojich kritérií akceptovateľnosti ECAI. Hodnotenie prihliadalo na kvantitatívne a kvalitatívne kritériá, ako aj na relevantnú spätnú väzbu od Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Po ukončení procesu integrácie spoločnosti Scope Ratings do IT infraštruktúry Eurosystému sa budú jej ratingy používať spolu s ratingami doteraz akceptovaných inštitúcií (DBRS Morningstar, Fitch Ratings, Moody’s a S&P Global Ratings) pri posudzovaní akceptovateľnosti aktív používaných ako kolaterál v operáciách menovej politiky, ako aj príslušných oceňovacích zrážok.

Riadenie rizík spojených s nákupom aktív v rámci programov APP a PEPP

V roku 2023 Eurosystém pokračoval v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov na účely menovej politiky v rámci programu PEPP a do konca júna aj v rámci programu APP. Finančné riziká spojené s týmito programami sú riadené na základe špecifických rámcov kontroly finančného rizika, ktoré prihliadajú na strategické ciele jednotlivých programov a na charakteristiky a rizikové profily rôznych druhov nakupovaných aktív. Súčasťou rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Uplatňovali sa na čistý nákup aktív a naďalej sa vzťahujú aj na reinvestície istiny zo splatených cenných papierov, ako aj na nadobudnuté aktíva, pokiaľ sú vedené v súvahe Eurosystému. Kľúčové prvky týchto rámcov (zhrnuté v časti 2.3 Výročnej správy ECB za rok 2022, tabuľka 2.1) sú stále v platnosti. Pokiaľ ide o cenné papiere podnikového sektora, od začiatku čiastočného reinvestovania v rámci programu APP v marci 2023 Eurosystém uplatňuje výraznejšie cielenie reinvestícií splátok istiny zo splatených cenných papierov na emitentov s lepším klimatickým profilom.

Box 3
Vývoj nadbytočnej likvidity a vplyv na eurovú nezabezpečenú trhovú sadzbu

Tento box sa zaoberá dôsledkami redukcie súvahy Eurosystému na eurový peňažný trh. Pokles nadbytočnej likvidity v dôsledku redukcie súvahy nenarušil premietanie zmien kľúčových úrokových sadzieb ECB do nezabezpečených sadzieb peňažného trhu. V roku 2023 však došlo k asymetrii v reakcii rozpätia medzi krátkodobou eurovou sadzbou (€STR) a úrokovou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií ECB: jeho reakcia na reabsorpciu nadbytočnej likvidity bola slabšia než na predchádzajúcu injekciu likvidity. Z predbežnej analýzy vyplýva, že tento jav je pravdepodobne len dočasný.

Ďalšie sprísňovanie menovej politiky viedlo k zníženiu likvidity

Keďže sadzba jednodňových sterilizačných operácií už nebola záporná a zároveň došlo k rekalibrácii podmienok operácií TLTRO III, nadbytočná likvidita sa znížila zo 4,4 bil. € k 27. júlu 2022 na 3,3 bil. € k 31. decembru 2023 (graf A, panel a). Príčinou tohto poklesu v rozsahu 1,1 bil. € bolo predovšetkým splatenie prostriedkov v objeme 1,7 bil. €, ktoré si banky požičali v rámci operácií TLTRO III. K redukcii prispelo aj splácanie aktív Eurosystému nadobudnutých v rámci programu APP: splatené aktíva, ktoré neboli reinvestované, absorbovali 0,3 bil. €. Naopak vývoj autonómnych faktorov vrátil späť do systému nadbytočnú likviditu vo výške 0,9 bil. €, odrážajúc redukciu nemenovopolitických vkladov inštitucionálnych klientov v Eurosystéme. K tejto redukcii došlo postupne po úprave úročenia týchto vkladov.

Nižšia likvidita nezúžila rozpätie medzi sadzbou €STR a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií

Z historických údajov vyplýva, že výrazný pokles nadbytočnej likvidity by mal viesť k zúženiu rozpätia medzi sadzbou €STR a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií. Nedávne zníženie nadbytočnej likvidity však k zúženiu tohto rozpätia neviedlo (graf A, panel b). Rozpätie sa do druhej polovice roka 2022 rozširovalo a od novembra 2022 sa stabilizovalo na úrovni približne ‑10 bázických bodov. Táto odchýlka od historických trendov vyvoláva otázky, či ide o dočasný jav, alebo o štrukturálny posun.

Graf A

Vývoj nadbytočnej likvidity

a) Nadbytočná likvidita a zložky	b) Nadbytočná likvidita a rozpätie medzi sadzbou €STR a sadzbou jednodňových refinančných operácií
(v bil. EUR)	(os x: nadbytočná likvidita v bil. EUR; os y: spread v bázických bodoch)

Faktory

Účinná deaktivácia dvojstupňového systému úročenia nadbytočných bankových rezerv v júli 2022 mala za následok sprístupnenie dodatočného 1 bil. € nadbytočnej likvidity na obchodovanie (graf B, panel a). Počas obdobia záporných úrokových sadzieb a po zavedení dvojstupňového systému úročenia v októbri 2019 bol objem nadbytočnej likvidity dostupnej na obchodovanie nižší ako celkový údaj o nadbytočnej likvidite, keďže časť nadbytočnej likvidity vedenej v Eurosystéme profitovala z priaznivého úročenia, t. j. nebola úročená zápornou sadzbou. S ukončením obdobia záporných menovopolitických úrokových sadzieb v júli 2022 zanikla aj táto výhoda. Uvoľnenie dodatočných obchodovateľných prostriedkov okrem iného podporilo aj obchodovanie bánk s nezabezpečenými jednodňovými vkladmi.

Podľa súboru štatistických údajov peňažného trhu (money market statistical reporting – MMSR) sa objem nezabezpečených úverov zvýšil z denného priemeru 120 mld. € počas obdobia zápornej sadzby jednodňových sterilizačných operácií v rokoch 2021 a 2022 na 210 mld. € ku koncu roka 2023, pričom k nárastu došlo vo všetkých sektoroch protistrán (graf B, panel b). Návrat ku kladným sadzbám a ukončenie dvojstupňového systému úročenia tak viedli k značnému nárastu ponuky v nezabezpečenom segmente.

V kontexte nadmernej ponuky banky profitovali z väčšej trhovej sily pri rokovaniach o úrokových sadzbách s klientmi, čo je zrejmé z väčšieho rozptylu sadzieb v nahlasovaných údajoch na výpočet sadzby €STR, pričom väčšina z nich prispela k jej zníženiu. Zatiaľ čo investori poskytujúci finančné prostriedky uprednostňovali krátke splatnosti, keďže očakávali zvyšovanie úrokových sadzieb ECB, banky mali o krátke splatnosti obmedzený záujem, pretože z hľadiska regulačných ukazovateľov likvidity neposkytujú výhody, pričom sú nákladným spôsobom zvýšenia celkovej veľkosti súvahy. Banky majú preto tendenciu účtovať vkladateľom príplatok na kompenzáciu negatívneho vplyvu týchto vkladov na ich ukazovateľ finančnej páky. Tento príplatok mal tlmiaci účinok na sadzbu €STR, najmä k dátumom vykazovania na konci štvrťroka a na konci roka.

Graf B

Obchodovanie

a) Obchodovateľná nadbytočná likvidita a rozpätie medzi sadzbou €STR a sadzbou jednodňových refinančných operácií	b) Nezabezpečené úvery podľa sektora protistrany
(ľavá os: nadbytočná likvidita v bil. EUR; pravá os: rozpätie v bázických bodoch)	(v mld. EUR)

Nezúžené rozpätie môže byť dočasným javom

Na záver možno konštatovať, že doteraz nezaznamenané zúženie rozpätia medzi sadzbou €STR a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií môže byť dočasným javom, keďže v kontexte nadmernej ponuky si banky zachovávajú trhovú silu pri rokovaniach o cene krátkodobých vkladov s cieľom vyrovnať vplyv na regulačné hodnoty. Zosúladenie sadzby €STR a sadzby jednodňových sterilizačných operácií ešte môže nastať spolu s ďalším poklesom úrovne nadbytočnej likvidity, v dôsledku čoho by došlo k zmene rovnováhy medzi dopytom a ponukou.

3 Európsky finančný sektor: odolný, no vystavený neistému prostrediu finančnej stability

V roku 2023 banky v eurozóne preukázali svoju odolnosť, najmä v kontexte zlyhania niektorých bánk v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku. K ich odolnosti prispelo zlepšenie výsledkov vo viacerých oblastiach, ako aj nepretržitá angažovanosť dohľadu. Prostredie finančnej stability však bolo naďalej neisté vzhľadom na ťažkosti reálnej ekonomiky a finančného sektora vyplývajúce z prísnejších finančných podmienok. Vnútroštátne orgány v záujme zvýšenia odolnosti bankového sektora pokračovali v zavádzaní alebo sprísňovaní makroprudenciálnych rezerv. Okrem toho došlo k zdokonaleniu regulačných rámcov pre banky, ako aj pre finančnú infraštruktúru a inovácie, s cieľom zvýšiť dlhodobú odolnosť finančného systému.

3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2023

Počas roka 2023 bolo prostredie finančnej stability v eurozóne naďalej neisté, odrážajúc kombináciu nepriaznivých faktorov spojených s vysokou infláciou, prísnejšími podmienkami financovania, slabšími vyhliadkami hospodárskeho rastu a novým geopolitickým napätím na Blízkom východe, ktoré sa pridalo k prebiehajúcej vojne Ruska proti Ukrajine. Bankroty bánk v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku spôsobili finančný šok, ktorý bol síce silný, no v konečnom dôsledku krátkodobý, a to vďaka ráznym politickým opatreniam vedúcim k rýchlemu presunu obáv smerom k iným výzvam, spojeným napríklad s dôsledkami vyšších úrokových sadzieb a s rizikami pomalšieho hospodárskeho rastu. Rast menovopolitických sadzieb ECB naďalej postupne zvyšoval náklady na financovanie vo všetkých sektoroch hospodárstva. Vzhľadom na predlžovanie obdobia fixácie úrokových sadzieb úverov poskytnutých v predchádzajúcich rokoch, ako aj odolné trhy práce a naakumulované úspory však bol vplyv vyšších úverových nákladov na kreditné riziko dlžníkov počas celého roka nevýrazný. Celkovo bola kvalita aktív bánk v eurozóne naďalej stabilná, no úverové straty bánk začali rásť, hoci z nízkych úrovní, a subjekty nebankového finančného sprostredkovania (non-bank financial intermediation – NBFI) naďalej čelili zvýšenému kreditnému riziku spojenému s vyšším počtom prípadov zníženia ratingu v ich dlhopisových portfóliách.

Po predchádzajúcich rokoch nízkych úrokových sadzieb a uplatňovania nástroja ECB na ochranu transmisie menovej politiky zaznamenali štáty eurozóny v roku 2023 rozsiahly nárast nákladov na financovanie, s obmedzenými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami v priebehu roka. V čase, keď vlády čelia nutnosti refinancovať splatný dlh s vyššími úrokovými sadzbami, sú však ich náklady na financovanie naďalej závislé od vývoja rozpočtových fundamentov, konkrétne rizika rozpočtových sklzov, ktoré by mohlo znovu vyvolať obavy o udržateľnosť štátneho dlhu. V prípade neopodstatneného, nesystematického vývoja na trhu so štátnymi dlhopismi zároveň ECB môže za predpokladu splnenia príslušných podmienok uplatniť flexibilitu reinvestícií v rámci svojho núdzového pandemického programu nákupu aktív, ako aj nástroj na ochranu transmisie menovej politiky.

Podobne aj pred pandémiou a počas nej podnikový sektor ťažil z nízkych úrokových sadzieb a jeho výnosy v roku 2023 boli stabilné. S postupným odznievaním účinkov oživenia, sprísnením úverových podmienok a zvýšením nákladov na dlhovú službu došlo k zväčšeniu slabín v podnikovom sektore. V priebehu roka začal rásť počet konkurzov podnikov, hoci bol i naďalej celkovo nízky. Obzvlášť zraniteľné v dôsledku pokračujúceho poklesu trhu s komerčnými nehnuteľnosťami v eurozóne boli realitné firmy.

Sektor domácností v roku 2023 vzhľadom na rast úrokových sadzieb a pokračujúcu korekciu na trhoch s rezidenčnými nehnuteľnosťami čelil zhoršeniu schopnosti splácať dlh. Prudký nárast úverových nákladov od začiatku cyklu sprísňovania menovej politiky mal jednoznačne negatívny vplyv na dopyt po hypotekárnych úveroch. Napriek tomu stabilná situácia na trhu práce spolu s obmedzeniami ponuky nehnuteľností na bývanie prispievali k rovnomernému ochladzovaniu trhov s rezidenčnými nehnuteľnosťami. Z naďalej nadhodnoteného oceňovania však vyplýva, že v prípade nerovnomerných cenových korekcií by mohlo dôjsť k naplneniu existujúcich rizík.

Odhliadnuc od niekoľkých období volatility v roku 2023 sa oceňovanie na finančných trhoch počas roka podľa všetkého celkovo opieralo o optimistické očakávania budúceho makrofinančného vývoja, a preto sa považovalo za citlivé na negatívne šoky. Zatiaľ čo rizikové prémie na trhu s podnikovými dlhopismi sa zdali byť celkovo v súlade s historickým vývojom, na trhu s akciami boli výrazne nižšie. Nezvyčajne mierna reakcia cien akcií na rastúce úrokové sadzby vytvárala priestor pre riziko ich náhleho preceňovania, ak by nepriaznivé účinky spomalenia hospodárskeho rastu na ziskovosť podnikov prekročili očakávania investorov. Rizikový sentiment trhu bol navyše naďalej vysoko citlivý na možnosť nečakaného vývoja inflácie a hospodárskeho rastu a následne i menovej politiky.

Koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) bánk v eurozóne v treťom štvrťroku 2023 predstavoval 15,6 %. Táto takmer najvyššia úroveň od začiatku európskeho bankového dohľadu bola odrazom vyššej ziskovosti a zníženia rizikovosti bankových portfólií. Silné kapitálové a likviditné rezervy pomohli zachovať dôveru v bankový systém eurozóny počas napätia spôsobeného zlyhaním niekoľkých bánk v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku začiatkom roka. Rentabilita vlastného kapitálu bánk navyše ďalej stúpla na 10,0 % – najvyššiu úroveň za viac ako desať rokov. Príčinou boli väčšie čisté úrokové marže, keďže výnosy z aktív rástli rýchlejšie ako náklady na financovanie. Popri týchto priaznivých faktoroch však boli príjmy bánk podľa všetkého vystavené nasledujúcim trom rizikám: i) kombinácii vyššej inflácie, rastúcich nákladov na dlhovú službu a zhoršujúceho sa makroekonomického prostredia s potenciálnym nepriaznivým vplyvom na kvalitu bankových aktív, ktorý sa už začal prejavovať počiatočnými náznakmi rastúcej miery zlyhaní a oneskorených platieb, ii) prísnejším úverovým štandardom vedúcim k slabšiemu dopytu po úveroch a zníženiu toku nových úverov na najnižšiu úroveň od roku 2015 a iii) pravdepodobnému zvýšeniu nákladov na financovanie, a to vzhľadom na začiatok rastu agregátnej miery vkladov – najmä termínovaných – a nákladov na trhové financovanie. Napriek týmto prekážkam výsledky celoúnijného záťažového testu, ktorý v roku 2023 uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), potvrdili, že možno očakávať zachovanie odolnosti bánk voči závažným nepriaznivým šokom.

Sektor NBFI bol v roku 2023 naďalej pomerne stabilný, s pokračujúcimi kladnými tokmi do fondov štátnych a podnikových dlhopisov investičného stupňa, čo pomohlo zvýšiť absorpciu dlhových nástrojov vydaných štátmi a podnikmi. Subjekty NBFI zároveň počas roka aktívne znižovali svoju celkovú expozíciu voči kreditnému riziku prostredníctvom nepretržitého procesu redukcie rizika, meniac zloženie svojich investičných portfólií v prospech porovnateľne bezpečnejších aktív. Napriek tomu boli naďalej ohrozené kreditným rizikom. Vzhľadom na vysokú úroveň hospodárskej neistoty a prísnejšie finančné podmienky bol sektor nebankového finančného sprostredkovania potenciálne vystavený riziku strát z precenenia v dôsledku zníženia ratingu dlhopisových portfólií, ako aj riziku zlyhaní. Keďže hotovostné rezervy v akciových a dlhopisových fondoch boli v kontexte čoraz prísnejších finančných podmienok stále nízke, tento sektor bol zároveň naďalej vystavený likviditnému riziku. Vzhľadom na stále obmedzený objem likvidity v jednotlivých segmentoch sektora hrozilo riziko, že prípadný náhly odlev investičných fondov, rozsiahle výzvy na dodatočné vyrovnanie alebo zánik poistných zmlúv povedú k nútenému predaju aktív. Realitné investičné fondy boli naďalej obzvlášť vystavené stratám z precenenia a odlevu investorov, najmä pre problémy v sektore komerčných nehnuteľností. Nestabilita v tomto segmente bola mimoriadne znepokojivá, vzhľadom na jeho význam pre sektor nehnuteľností a jeho potenciál znásobiť riziká ohrozujúce tento sektor.

Banky, fondy a poisťovne v eurozóne v roku 2023 naďalej čelili výzvam vyplývajúcim z klimatických zmien. Veľkú pozornosť si vyžadovalo i kybernetické riziko. Čoraz väčšia frekvencia veľkých prírodných katastrof v dôsledku zmeny klímy a rastúci rozsah súvisiacich strát zároveň spôsobili nárast cien poistenia v prostredí len obmedzenej dostupnosti poistenia proti klimatickým rizikám.^[33] Táto skutočnosť zdôraznila riziko zvýšeného výskytu klimatických šokov vedúcich k zhoršovaniu problémov v oblasti ziskovosti, ktorým čelia poisťovatelia neživotného postenia, a prehlbovaniu pretrvávajúcich medzier v poistnej ochrane (podielu hospodárskych strát, ktoré nie sú kryté poistením), s potenciálnym nepriaznivým vplyvom na makroekonomickú situáciu a finančnú stabilitu.

3.2 Makroprudenciálna politika: zachovávanie odolnosti finančného sektora v turbulentných makrofinančných podmienkach

ECB bola poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne kapitálové opatrenia navrhnuté vnútroštátnymi orgánmi pre banky v krajinách zapojených do jednotného mechanizmu dohľadu. Dôležité je, že v prípade potreby má aj právomoc uplatniť prísnejšie kapitálové opatrenia. V rámci dôkladného monitorovania nastavenia národných makroprudenciálnych politík v roku 2023 túto právomoc nebolo potrebné uplatniť. Viacero krajín už totiž zaviedlo nové alebo sprísnilo existujúce makroprudenciálne opatrenia v záujme posilnenia odolnosti bankového systému voči nahromadeným slabinám a rizikám nepriaznivého vývoja.

Zachovávanie odolnosti finančného systému a podpora cielených opatrení makroprudenciálnej politiky

V roku 2023 boli obavy o finančnú stabilitu spojené s dôsledkami vyšších úrokových sadzieb a rizikami pomalšieho hospodárskeho rastu. Z makroprudenciálneho hľadiska boli prísnejšie finančné podmienky príčinou pokračujúceho poklesu vo finančnom cykle, no k naplneniu systémových rizík nedošlo. Kapitálové pozície bánk boli naďalej silné, hoci kapitálový manévrovací priestor sa v jednotlivých bankách a krajinách líšil, pričom obmedzenia úverovej ponuky nesúviseli s kapitálovými požiadavkami bánk. Čo sa týka budúceho vývoja, vyššie náklady na dlhovú službu a zhoršujúce sa makroekonomické prostredie by mohli ohroziť schopnosť nefinančných sektorov splácať dlh a postupne znižovať kvalitu bankových aktív, čo by spolu s nižším objemom poskytnutých úverov a rastúcimi nákladmi na financovanie mohlo negatívne ovplyvniť ziskovosť a odolnosť bánk.

Za týchto okolností vnútroštátne orgány v roku 2023 pokračovali v sprísňovaní makroprudenciálnej politiky s cieľom zvýšiť odolnosť bánk. Tento prístup bol možný vďaka dostatočnej ziskovosti a kapitálu bánk, ktoré boli v priemere naďalej vysoké i napriek náročnému makrofinančnému prostrediu. Vnútroštátne orgány niektorých krajín aktivovali proticyklickú kapitálovú rezervu v reakcii na slabiny spojené s nárastom kreditného rizika a v záujme rozšírenia makroprudenciálneho priestoru formou použiteľných kapitálových rezerv. V roku 2023 zaviedlo alebo sprísnilo proticyklickú rezervu osem krajín, čím sa celkový počet krajín, ktoré zaviedli alebo oznámili kladnú mieru proticyklickej rezervy, do konca roka zvýšil na štrnásť. Okrem toho jedenásť krajín zaviedlo alebo oznámilo zavedenie všeobecnej alebo sektorovej rezervy na krytie systémových rizík,^[34] zatiaľ čo v desiatich krajinách došlo k zvýšeniu rezerv v prípade ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O‑SII), čiastočne vzhľadom na revíziu metodiky ECB pre minimálne úrovne rezerv.^[35] V pätnástich krajinách zostali v platnosti opatrenia zamerané na dlžníkov s cieľom zabrániť bankám v nadmernom podstupovaní rizika pri úveroch poskytovaných domácnostiam.

V roku 2023 ECB zverejňovala svoje analýzy a stanoviská k témam makroprudenciálnej politiky. V kapitolách o makroprudenciálnej politike v májovom a novembrovom vydaní správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) ECB zdôraznila význam udržiavania makroprudenciálnych rezerv v prípade zhoršenia podmienok v bankovom sektore.^[36] Takisto vysvetlila, prečo je potrebné zachovať platnosť existujúcich opatrení zameraných na dlžníkov, ktoré naďalej plnia funkciu štrukturálnych zabezpečovacích mechanizmov, aby nedošlo k zhoršeniu úverových štandardov a zníženiu odolnosti dlžníkov. Okrem toho uviedla, že vysoká úroveň ziskovosti bankového sektora by mohla byť pre niektoré krajiny príležitosťou na zavedenie dodatočného cieleného zvýšenia makroprudenciálnych rezerv, za predpokladu, že nedôjde k procyklickým účinkom. V neposlednom rade ECB vydala stanoviská, v ktorých vysvetľuje, prečo by mimoriadne zdanenie úverových inštitúcií v niektorých krajinách mohlo mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu.^[37]

ECB venovala jedno vydanie svojho makroprudenciálneho bulletinu diskusii o možnom zavedení kladnej neutrálnej miery proticyklických kapitálových rezerv. Zo skúseností z pandémie vyplýva potreba posilnenia úlohy použiteľných makroprudenciálnych kapitálových rezerv v záujme účinnej neutralizácie nepriaznivých systémových šokov, ku ktorým môže dôjsť nezávisle od pozície krajiny vo finančnom alebo ekonomickom cykle. Do konca roka 2023 už zaviedlo alebo oznámilo zavedenie rámca na určenie kladnej neutrálnej miery šesť krajín.^[38] Rámce pritom nevychádzali z rovnakého základu, čo viedlo k rozdielom medzi jednotlivými mierami. V strednodobom horizonte by bol vhodný harmonizovanejší prístup k určovaniu kladných neutrálnych mier v jednotlivých krajinách bankovej únie. Výsledkom by bola vyššia konzistentnosť a efektívnejšia tvorba politík pri rešpektovaní dostatočnej miery vnútroštátnej flexibility. Pokiaľ ide o sektor NBFI, ECB naďalej vyzývala na prijatie komplexného súboru politických opatrení na holistické riešenie slabín v tomto sektore. Tieto opatrenia by mali prihliadať na existujúce rámce a vychádzať z dôkladnej medzinárodnej koordinácie.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

V roku 2023 ECB sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu. Spolupredsedala pracovnej skupine ESRB pre nástroje (Instruments Working Group – IWG), pracovnej skupine pre analýzy (Analysis Working Group – AWG) a pracovnej skupine pre záťažové testovanie, ako aj projektovému tímu ECB/ESRB pre monitorovanie klimatických rizík. Spolupredsedala tiež akčným tímom vytvoreným v rámci skupiny AWG/skupiny pre makroprudenciálne analýzy (Macroprudential Analysis Group – MPAG) a skupiny IWG/skupiny pre makroprudenciálnu politiku (Macroprudential Policy Group – MPPG) zaoberajúcim sa vplyvom vyššej inflácie a rastúcich úrokových sadzieb na finančnú stabilitu, ako aj akčnému tímu AWG/MPAG zaoberajúcemu sa systémovou likviditou.

ECB okrem toho podporovala prácu ESRB v týchto oblastiach: i) makroprudenciálne nástroje na zabezpečenie kybernetickej odolnosti,^[39] ii) systémové dôsledky a strategické možnosti v súvislosti s kryptoaktívami a decentralizovanými financiami,^[40] iii) monitorovanie slabín v sektore NBFI,^[41] iv) strategické možnosti riešenia rizík v investičných fondoch podnikových dlhopisov a realitných investičných fondoch,^[42] v) slabiny v sektore komerčných nehnuteľností, ku ktorým ESRB vydal odporúčanie,^[43] a vi) makroprudenciálne rámce riadenia klimatického rizika.^[44] Podrobnejšie informácie sú na internetovej stránke ESRB a v jeho výročných správach.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zaistenie bezpečnosti a dobrého stavu jednotlivých bánk

Napriek náročnému makroekonomickému prostrediu boli európske banky počas celého roka 2023 odolné, i voči dôsledkom marcových turbulencií spôsobených zlyhaním niektorých regionálnych bánk v Spojených štátoch, ktoré v Európe vyvrcholili prevzatím Credit Suisse spoločnosťou UBS pod dohľadom švajčiarskych orgánov. V rámci osobitného zberu údajov pod vedením ECB a EBA vykázali banky čisté nerealizované straty z dlhových cenných papierov v účtovnej hodnote 73 mld. €. V porovnaní s údajom zaznamenaným v Spojených štátoch sa táto suma považovala za umiernenú. Vyššia kvalita aktív a ziskovosť pomohla bankám vyrovnať sa s prudkým hospodárskym poklesom v nepriaznivom scenári záťažového testu, ktorý ECB uskutočnila v roku 2023. Túto celkovú odolnosť možno pripísať úsiliu bánk vynaloženému v priebehu rokov, ich diverzifikovanému financovaniu a dobrému prostrediu likvidity, ako aj nepretržitej angažovanosti dohľadu ECB, napr. snahám v oblasti úrokového rizika v bankovej knihe od roku 2021. V rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) 2023 zostalo celkové skóre SREP na viac-menej nezmenenej úrovni. Požiadavky druhého piliera na kapitál CET1 boli stanovené na priemernej úrovni 1,2 %, v porovnaní s 1,1 % v roku 2022.

Výsledky SREP ani rekordná ziskovosť európskych bánk v roku 2023 však podľa ECB nie sú dôvodom poľaviť. Čoraz výraznejšie premietanie menovopolitických sadzieb ECB do úrokových sadzieb bankových vkladov a rozsiahlejší nárast nákladov na financovanie bánk, ako aj zhoršenie kvality aktív v sektore nehnuteľností a v ďalších sektoroch citlivých na úrokové sadzby by mohli udržateľnosť vysokých ziskov ohroziť. Činnosť dohľadu ECB sa naďalej zameriava na pretrvávajúce nedostatky v riadení rizík, internom riadení a vnútorných kontrolných mechanizmoch a na vznikajúce riziká.

V priebehu roka 2023 sa bankový dohľad ECB začal viac orientovať na riziká a efektívnosť. ECB na základe svojej internej práce a odporúčaní expertnej skupiny zaviedla nový rámec tolerancie rizík, ktorý pracovníkom dohľadu umožňuje prispôsobiť svoje činnosti a stanoviť si priority podľa konkrétnej situácie banky pod ich dohľadom namiesto uplatňovania univerzálneho prístupu. V podobnom duchu zaviedla nový viacročný rámec hodnotenia SREP, na základe ktorého môžu pracovníci dohľadu lepšie kalibrovať intenzitu a frekvenciu svojich analýz. Zároveň začala vyvíjať včasnejšie a účinnejšie eskalačné procesy, pri ktorých využíva celý rad nástrojov dohľadu vrátane pravidelných sankčných platieb, napríklad v oblasti klimatických a environmentálnych rizík.^[45]

V roku 2023 ECB uložila sankcie trom bankám.^[46]

V decembri 2023 ECB zverejnila priority dohľadu na obdobie 2024 – 2026, ktoré sa zameriavajú na i) zvyšovanie odolnosti voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom, ii) urýchlenie účinnej nápravy nedostatkov v oblasti riadenia, ako aj v riadení klimatických a environmentálnych rizík, a iii) dosiahnutie pokroku v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti.

V rámci nepretržitej snahy o zvyšovanie transparentnosti ECB v roku 2023 zverejnila: i) svoj štvorkrokový postup určovania požiadaviek druhého piliera na základe rizík, ii) metodiku hodnotenia kreditného rizika a trhového rizika v rámci SREP, ktorá sa má uplatňovať v cykle 2024, a iii) všeobecné zásady ku konaniam týkajúcim sa kvalifikovaných účastí. V januári 2024 vydala aktualizovanú verziu Príručky dohľadu, ktorá bola naposledy zverejnená v roku 2018.

V apríli 2023 ECB spolu s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií privítala súbor legislatívnych zmien európskeho rámca krízového riadenia a ochrany vkladov, ktoré navrhla Európska komisia.

V októbri 2023 bola na základe platného inštitucionálneho výberového postupu za novú predsedníčku Rady pre dohľad ECB vymenovaná Claudia Buchová.

Podrobnejšie informácie sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2023.

3.4 Príspevok ECB k európskym a medzinárodným politickým iniciatívam

V roku 2023 sa v rámci zdokonaľovania regulačného rámca pre finančný sektor podarilo dosiahnuť ďalší pokrok. Hlavnými úspechmi boli i) dohoda o implementácii finálnych reforiem rámca Bazilej III v EÚ, ii) iniciatívy na riešenie klimatických rizík a iii) návrh na posilnenie rámca EÚ pre krízové riadenie a ochranu vkladov. Dôležité kroky tiež boli prijaté v oblasti regulácie kryptoaktív a zdokonaľovania regulácie trhových infraštruktúr, napríklad v súvislosti s centrálnym zúčtovaním.

Zdokonaľovanie regulačného rámca pre banky

V roku 2023 ECB naďalej podporovala rokovania o balíku bankových predpisov EÚ, ktorý zahŕňa súbor zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách^[47] (Capital Requirements Regulation – CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách^[48] (Capital Requirements Directive – CRD) týkajúcich sa implementácie finálnych reforiem rámca Bazilej III v EÚ. V decembri prípravné orgány Európskeho parlamentu a Rady EÚ schválili balík bankových predpisov EÚ. Prijatie konečného znenia nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách sa očakáva do konca apríla 2024, po ukončení právnej revízie. Cieľom reforiem je zvýšenie odolnosti bankového systému EÚ, najmä navýšením kapitálových požiadaviek na krytie expozícií voči kreditnému, operačnému a trhovému riziku. Reformy zároveň zdokonalia súbor nástrojov dohľadu vrátane nástrojov riešenia klimatických a ďalších rizík ohrozujúcich udržateľnosť.^[49] ECB sa tiež podieľala na agende EÚ v oblasti udržateľného financovania, predovšetkým zverejnením stanovísk k smernici o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a k nariadeniu o činnostiach poskytovania environmentálnych, sociálnych a správnych ratingov.^[50]

Rokovania o dobudovaní bankovej únie sa zameriavali na zdokonalenie rámca EÚ pre krízové riadenie a ochranu vkladov. Európska komisia 18. apríla 2023 zverejnila legislatívny návrh zameraný na posilnenie krízového riadenia bánk v EÚ a najmä na rozšírenie možností príslušných orgánov pri riešení zlyhaní menších a stredných bánk. ECB vo svojom stanovisku legislatívny balík jednoznačne privítala,^[51] pričom zdôraznila potrebu lepších nástrojov a možností financovania krízového riadenia. Popri navrhovanom legislatívnom balíku ECB vyzvala na prijatie ďalších krokov na dobudovanie bankovej únie. Vyžaduje sa najmä zriadenie európskeho systému ochrany vkladov a vytvorenie európskeho rámca pre likviditu pri riešení krízových situácií.

Finalizácia regulačného rámca pre kryptoaktíva a boj proti praniu špinavých peňazí

ECB v roku 2023 naďalej podporovala finalizáciu a implementáciu regulačného rámca pre kryptoaktíva, a to na európskej i medzinárodnej úrovni. Po júnovom nadobudnutí účinnosti nariadenia o trhoch s kryptoaktívami^[52] v EÚ poskytla ECB príspevky k viacerým technickým normám pod koordináciou Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy týkajúcim sa implementácie nariadenia. Na medzinárodnej úrovni prispievala k činnosti medzinárodných fór, ako je Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) a Výbor pre platobný styk a trhovú infraštruktúru (Committee on Payments and Market Infrastructures – CPMI). Rada pre finančnú stabilitu napríklad dokončila svoj globálny regulačný rámec pre činnosti spojené s kryptoaktívami, v ktorom uvádza základné odporúčania týkajúce sa regulácie činností spojených s kryptoaktívami a trhov s kryptoaktívami, ako aj odporúčania pre globálne stablecoiny. Tieto odporúčania boli začlenené do širšej stratégie G20 pre kryptoaktíva, ktorá bola prijatá v októbri a vychádzala aj z podkladov ECB. Okrem toho ECB podporila prácu BCBS zameranú na sprísnenie a objasnenie určitých aspektov jeho štandardu týkajúceho sa expozícií bánk voči kryptoaktívam. Došlo predovšetkým k sprísneniu kritérií preferenčného regulačného zaobchádzania so stablecoinmi.

ECB sa tiež naďalej aktívne podieľala na finalizácii navrhovaného legislatívneho balíka Európskej komisie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorého súčasťou je vytvorenie úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí na úrovni EÚ. Ako sa uvádza v jej stanoviskách,^[53] ECB podporuje úzku spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a európskym bankovým dohľadom, ako aj, na všeobecnejšej úrovni, účinný režim EÚ na boj proti zneužívaniu finančného systému EÚ na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu.

Podpora rozvoja únie kapitálových trhov a posilňovania rámca regulácie nebankového finančného sektora

V roku 2023 pokračovala legislatívna práca na iniciatívach na prehĺbenie integrácie kapitálových trhov EÚ v rámci akčného plánu Európskej komisie pre úniu kapitálových trhov z roku 2020. V priebehu roka ECB prispievala k verejnej politickej diskusii o budúcnosti únie kapitálových trhov vo viacerých publikáciách a prejavoch.^[54] Prezidentka ECB spolu s predsedom Euroskupiny, prezidentom Európskej investičnej banky, predsedom Európskej rady a predsedníčkou Európskej komisie zverejnili blogový príspevok o význame únie kapitálových trhov z hľadiska presmerovania úspor Európy do rastu. ECB sa tiež aktívne zúčastňovala na diskusiách Euroskupiny o budúcnosti európskych kapitálových a finančných trhov a podieľala sa na legislatívnom procese týkajúcom sa revízie nariadenia o európskej trhovej infraštruktúre.^[55]

ECB naďalej zdôrazňovala dôležitosť odstraňovania štrukturálnych nedostatkov v sektore NBFI a zdokonaľovania príslušného politického rámca z makroprudenciálneho hľadiska. Hodnotenie nedávnych epizód napätia v sektore NBFI, vplyv politík na likviditnú pripravenosť a pákový efekt v tomto sektore boli témami správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) a makroprudenciálneho bulletinu (Macroprudential Bulletin).^[56] ECB sa tiež podieľala na práci FSB zameranej na hodnotenie vplyvu finančnej páky v sektore NBFI na finančnú stabilitu a aktívne prispievala k prebiehajúcej politickej práci s cieľom zvýšiť odolnosť tohto sektora.^[57] Pokiaľ ide o otvorené fondy, ECB prispela k revízii odporúčaní FSB týkajúcich sa odstraňovania štrukturálneho nesúladu likvidity v týchto fondoch.^[58]

4 Hladké fungovanie trhovej infraštruktúry a platieb

Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri vývoji, prevádzke a dohľade nad trhovými infraštruktúrami a platbami. V roku 2023 úspešne obnovil svoj systém veľkoobchodných platieb a pokračoval vo vývoji služieb TARGET. V záujme ďalšieho zvýšenia miery integrácie a inovácií na európskych platobných trhoch a trhoch s cennými papiermi Eurosystém aktualizoval svoju stratégiu retailových platieb a začal analyzovať potenciálny vplyv nových technológií na zúčtovanie veľkoobchodných finančných transakcií. V rámci práce na skúmaní potenciálneho digitálneho eura Eurosystém prešiel z výskumnej fázy do prípravnej fázy.

4.1 Služby TARGET

Eurosystém 20. marca 2023 úspešne spustil svoj nový systém zúčtovania veľkých platieb T2, ktorý nahradil systém TARGET2 používaný od novembra 2007. Systém T2 zavádza systém hrubého vyrovnania v reálnom čase (RTGS), funkciu centrálneho riadenia likvidity, ktorá optimalizuje riadenie likvidity vo všetkých službách TARGET Services, a zároveň ponúka súbor spoločných komponentov zdieľaných v rámci TARGET Services a predĺžené prevádzkové hodiny. Migrácia sa uskutočnila od 17. do 20. marca 2023, pričom všetky banky začali vyrovnanie v novom systéme spôsobom „veľkého tresku“ v pondelok 20. marca 2023. Nový systém spĺňa medzinárodný štandard na výmenu správ finančných inštitúcií (ISO 20022) a prináša významné zvýšenie efektívnosti. Nové nastavenie T2 okrem toho umožňuje účastníkom trhu zefektívniť riadenie peňažnej likvidity centrálnych bánk pre ich transakcie v eurách v rámci veľkoobchodných a retailových platieb, ako aj pri vyrovnaní obchodov s cennými papiermi.

Systém T2 využíva približne 1 000 bánk na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez T2 je prístupných viac ako 40 000 bánk po celom svete. V roku 2023 sa prostredníctvom systému T2 a jeho predchodcu TARGET2 spracovalo v priemere 409 444 platieb denne s priemernou dennou hodnotou 2,2 bil. €. V porovnaní s platbami realizovanými prostredníctvom systému TARGET2 v roku 2022 to predstavuje nárast denného objemu platieb o 2,9 %.

Od 1. januára 2023, po pristúpení Chorvátska k eurozóne, chorvátske finančné spoločnosti prešli zo svojho národného systému RTGS na TARGET2/T2. Vstup chorvátskeho trhu do systému TARGET Services pokračoval v júni migráciou na systém TARGET Instant Payment Settlement (TIPS) a v septembri pripojením chorvátskeho centrálneho depozitára cenných papierov (CDCP) k TARGET2-Securities (T2S).

Chorvátsky CDCP bol pridaný vo vlne, v ktorej sa do platformy T2S úspešne zapojilo päť CDCP, vrátane Euroclear Bank, jedného z najväčších CDCP na svete, Systému vyrovnania obchodov so štátnymi cennými papiermi Bulharskej národnej banky a centrálneho depozitára AD, druhého CDCP pôsobiaceho v Bulharsku, ako aj Središnje klirinško depozitarno društvo d.d. (SKDD) v Chorvátsku a Euroclear Finland. Platforma T2S v súčasnosti spája 24 centrálnych depozitárov cenných papierov z 23 európskych trhov, pričom umožňuje vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v eurách a v dánskej korune. Táto vlna migrácie bola pre T2S a Eurosystém dôležitým krokom z prevádzkového, obchodného aj strategického hľadiska. Predovšetkým úspešné začlenenie centrálneho depozitára (Euroclear Finland), ktorý vedie účty konečných investorov, opätovne potvrdzuje, že trhové infraštruktúry Eurosystému môžu podporovať všetky trhy a jurisdikcie EÚ. Okrem toho, z obchodného hľadiska migrácia Euroclear Bank prináša nástroje Eurobond priamo do T2S a od roku 2024 do Európskeho systému riadenia kolaterálu (Eurosystem Collateral Management System – ECMS). V roku 2023 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 699 868 transakcií v priemernej dennej hodnote 790,3 mld. €.

Dôležitú úlohu v rozvoji okamžitých platieb v eurách naďalej zohrával systém TIPS, pričom v roku 2023 sa doň zapojilo viac bánk a národných komunít. Rast počtu účastníkov systému TIPS viedol k nárastu objemu transakcií o viac ako 127 % v porovnaní s rokom 2022, pričom v decembri 2023 sa zúčtoval najväčší počet okamžitých platieb, 28 miliónov, v porovnaní s 18,7 milióna v decembri 2022. Úspešne sa dokončilo aj testovanie pripojenia Sveriges Riksbank a švédskej koruny s TIPS pre okamžité platby v roku 2024. Hladko pokračovala tiež spolupráca medzi Eurosystémom a Danmarks Nationalbank zameraná na pripojenie dánskej koruny s TIPS (a T2) v roku 2025.

V júli 2023 Eurosystém zverejnil novú cenovú štruktúru TIPS, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024. Zabezpečuje, aby služba fungovala na princípe návratnosti nákladov bez dosahovania zisku. Cieľom stanovenia cien TIPS je zároveň podporiť zavádzanie okamžitých platieb v Európe, ktoré by sa malo urýchliť aj vzhľadom na legislatívny návrh predložený Európskou komisiou so zámerom, aby sa okamžité platby v eurách sprístupnili všetkým občanom a podnikom, ktoré majú bankový účet v EÚ a v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

Okrem troch zúčtovacích služieb (T2, T2S a TIPS) Eurosystém vyvíja novú službu v rámci TARGET Service, systém riadenia kolaterálu (ECMS), ktorý bude jednotným systémom správy aktív používaných ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. Spustenie ECMS sa presunulo z apríla 2024 na november 2024 s cieľom poskytnúť používateľom viac času na dokončenie testovania funkcionalít ECMS v stabilnom prostredí.

4.2 Projekt digitálneho eura

Dvojročná výskumná fáza projektu digitálneho eura sa skončila v októbri 2023. Informácie o prácach vykonaných počas výskumnej fázy boli východiskom pre rozhodnutie Rady guvernérov ECB o začatí prípravnej fázy. Začiatok tejto novej fázy neznamená rozhodnutie o tom, či vydať digitálne euro. Také rozhodnutie môže zvážiť len Rada guvernérov až po prijatí legislatívneho rámca pre digitálne euro na úrovni EÚ.

Počas výskumnej fázy sa Eurosystém dohodol na návrhu digitálneho eura na vysokej úrovni a jeho technických požiadavkách. Práca bola podporená prototypovou skúškou zameranou na validáciu navrhovanej koncepcie z technického hľadiska a prostredníctvom výskumu záujmových skupín^[59] s cieľom získať informácie o preferenciách a očakávaniach potenciálnych používateľov. Úzka a transparentná spolupráca s účastníkmi trhu, inými inštitúciami EÚ a tvorcami politík zabezpečila, že všetky zainteresované strany mohli poskytnúť spätnú väzbu k možnostiam návrhu a distribúcie. Prieskum trhu zameraný na technické aspekty ukázal, že existuje dostatočne veľký počet európskych poskytovateľov schopných vyvinúť riešenia digitálneho eura a že sú k dispozícii rôzne architektonické a technologické možnosti návrhu.

Prvá etapa prípravnej fázy, ktorá sa začala 1. novembra 2023, bude trvať dva roky a položí základy potenciálnej emisie digitálneho eura. V tomto časovom rámci sa bude klásť dôraz na finalizáciu súboru pravidiel pre digitálne euro a výber poskytovateľov, ktorí by prípadne mohli vyvinúť platformu a infraštruktúru digitálneho eura. Eurosystém tiež uskutoční ďalšie testovanie a skúšky a bude pokračovať v konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami – vrátane verejnosti – s cieľom zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo najvyššie štandardy kvality, bezpečnosti, ochrany súkromia a použiteľnosti.

Na základe výsledkov prvej etapy prípravnej fázy a vývoja legislatívneho procesu Rada guvernérov rozhodne o ďalších krokoch.

4.3 Inovácie a integrácia v oblasti infraštruktúry trhu a platieb

Eurosystém v novembri 2023 zverejnil aktualizáciu svojej stratégie retailových platieb vzhľadom na významné zmeny v oblasti platieb za štyri roky od jej zavedenia. Napríklad, spoločnosti Big Tech rozšírili aktivity v oblasti platobných služieb, ktoré môžu potenciálne negatívne vplývať na strategickú autonómiu Európy v platbách. Vojna Ruska proti Ukrajine okrem toho zdôraznila relevantnosť (kybernetických) rizík pre kritické infraštruktúry v Európe vrátane platobných služieb. Dosiahol sa tiež značný pokrok v projekte digitálneho eura.

Aktualizovaná stratégia zachováva svoje hlavné ciele, a to vývoj celoeurópskych riešení platieb v mieste interakcie (t. j. na fyzickom mieste predaja a v mobilnom a elektronickom priestore) a ďalšie posilnenie jednotnej oblasti platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA), najmä prostredníctvom úplného zavedenia okamžitých platieb. Obsahuje tiež nový cieľ zvýšiť odolnosť retailových platieb, aj pomocou dostupných alternatívnych platobných riešení v prípade núdzovej situácie. Dôležitá je tiež komplementárnosť stratégie Eurosystému v oblasti retailových platieb a projektu digitálneho eura, najmä pokiaľ ide o rôzne spôsoby, akými by digitálne euro mohlo prispieť k plneniu cieľov tejto stratégie. Digitálne euro samotné by napríklad ponúkalo celoeurópske platobné riešenie a pomohlo by aj súkromným retailovým platobným riešeniam dosiahnuť celoeurópsky dosah.

V súlade so svojím cieľom prehĺbiť integráciu európskeho finančného trhu v oblasti poobchodných služieb a prispieť k vytvoreniu únie kapitálových trhov poradná skupina Eurosystému pre trhové infraštruktúry pre cenné papiere a kolaterál (AMI-SeCo) pokračovala v podávaní správ o pokroku, ktorý dosiahli trhy AMI-SeCo (Európsky hospodársky priestor a trhy Spojeného kráľovstva a Švajčiarska), pokiaľ ide o dodržiavanie štandardov v rámci programu harmonizácie T2S, jednotného súboru pravidiel riadenia kolaterálu pre Európu (SCoRE) (potrebného na interakciu s ECMS) a noriem na úrovni podnikov (vrátane noriem na identifikáciu akcionárov). Celková miera súladu so štandardmi harmonizácie T2S zostala na úrovni okolo 90 %. Päť nových CDCP, ktoré sa v septembri 2023 pripojili k T2S, bolo vyhodnotených na vysokej úrovni súladu s harmonizačnými normami T2S. Správa o dodržiavaní predpisov na úrovni podniku za rok 2023 poskytla dôkazy o tom, že pokrok sa dosiahol aj v dodržiavaní noriem týkajúcich sa udalostí na úrovni organizácie. V správe SCoREBoard (o jednotnom súbore pravidiel riadenia kolaterálu pre Európu) za druhý polrok 2023 skupina AMI-SeCo konštatovala isté meškanie zainteresovaných strán v dodržiavaní platných noriem SCoRE. Vzhľadom na zmenu harmonogramu zavedenia ECMS na november 2024, AMI-SeCo súhlasila s posunutím termínu na splnenie príslušných štandardov SCoRE.

S cieľom identifikovať zostávajúce prekážky integrácie trhu s poobchodnými operáciami s cennými papiermi v EÚ začala AMI-SeCo v novembri 2023 prieskum medzi svojimi členmi a členmi národných skupín zainteresovaných strán. Skupina AMI-SeCo tiež poskytla Európskej komisii a Európskej rade podklady týkajúce sa poobchodných aspektov k návrhu Komisie o efektívnejších cezhraničných postupoch týkajúcich sa zrážkovej dane a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložila svoje stanovisko k možnému skráteniu štandardného cyklu vyrovnania transakcií s cennými papiermi v čase T+2.

V neposlednom rade Eurosystém začal analyzovať potenciálny vplyv nových technológií, vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT), na vyrovnanie veľkoobchodných finančných transakcií (box 4).

4.4 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

Trvalou prioritou Eurosystému v rámci jeho kontrolnej funkcie je bezpečné a efektívne fungovanie infraštruktúr finančného trhu a platieb v eurozóne. Okrem toho sa Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro podieľa na spolupráci týkajúcej sa infraštruktúr finančného trhu mimo eurozóny s významnými aktivitami denominovanými v eurách.

Pokiaľ ide o dohľad nad službami Eurosystému TARGET Services (časť 4.1), medzi hlavné priority patrilo monitorovanie konsolidačného projektu T2/T2S pred jeho spustením v marci 2023 a integrácia nových trhov. V októbri 2023 sa okrem toho začalo komplexné hodnotenie T2/TIPS, podľa nariadenia o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (SIPS), a T2S, podľa zásad CPMI-IOSCO.

Eurosystém vykonáva tiež dohľad nad inými SIPS vrátane EURO1, STEP2-T a MasterCard Clearing Management System (MCMS). V roku 2023 sa zameral na dokončenie prvého komplexného hodnotenia MCMS podľa nariadenia o SIPS, na začatie nového komplexného hodnotenia EURO1 a STEP2-T podľa nariadenia o SIPS, na hodnotenie MCMS podľa očakávaní dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu (CROE) a na monitorovanie migrácie EURO1 na normu ISO 20022.

Pokiaľ ide o platobné nástroje, schémy a mechanizmy, Eurosystém v roku 2023 dosiahol významný míľnik v určovaní platobných mechanizmov, ktoré sa majú kontrolovať alebo monitorovať podľa rámca Eurosystému pre dohľad nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami (rámec PISA). Eurosystém okrem zaradenia nových dohliadaných subjektov do rámca PISA vykonal komplexné hodnotenie prvej skupiny celoeurópskych schém a pokračoval aj v práci na monitorovaní kartových podvodov.

Eurosystém ako centrálna banka vydávajúca euro sa aj naďalej zúčastňoval na spoločných opatreniach dohľadu a krízového riadenia pre infraštruktúry finančného trhu s významnými aktivitami denominovanými v eurách. Pokiaľ ide o centrálne protistrany (CCP), Eurosystém sa podieľal na hodnotení zmien riadenia rizík, na návrhoch rozšírenia služieb, na plánoch ozdravenia a plánoch riešenia krízových situácií. Pokiaľ ide o vyrovnanie cenných papierov, Eurosystém naďalej poskytoval vstupy k pravidelnému hodnoteniu centrálnych depozitárov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov a pripravil sa na budúce povoľovanie subjektov prevádzkujúcich trhové infraštruktúry založené na DLT podľa nariadenia (EÚ) 2022/858 (nariadenie o pilotnom režime DLT).

Čo sa týka kybernetickej odolnosti, dokončila sa revízia stratégie Eurosystému v oblasti kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu, pričom podrobné informácie o jej zlepšení a revíziách boli oznámené začiatkom roka 2024. ESCB okrem toho uskutočnil svoj pravidelný prieskum kybernetickej odolnosti v 80 infraštruktúrach finančného trhu v EÚ a inicioval následné opatrenia s príslušnými orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi.

ECB podporovala rôzne globálne pracovné aktivity súvisiace s dohľadom (napríklad v oblasti maržových postupov centrálnych protistrán, záruk infraštruktúr finančného trhu pre finančné riziká, ktoré nesúvisia so zlyhaním účastníkov, a stablecoinov), ako aj celoúnijný záťažový test dohľadu pre centrálne protistrany, ktorý koordinoval orgán ESMA. ECB uverejnila aj prehľad modelov počiatočnej marže centrálnych protistrán z EÚ, priebežne monitorovala vplyv zvýšenej trhovej volatility na centrálne protistrany a ich členov a spolu s bankami Deutsche Bundesbank a Federal Reserve Bank of Chicago zorganizovala spoločnú konferenciu za rok 2023 o riadení rizika centrálnych protistrán s cieľom uľahčiť diskusiu medzi odvetvím, regulačnými orgánmi a akademickou obcou.

Eurosystém sa pravidelne podieľa na tvorbe nových nariadení EÚ o infraštruktúrach finančného trhu a platbách. Konkrétne v roku 2023 poskytol podklady k stanovisku ECB k revízii nariadenia o infraštruktúre európskych trhov. ECB tiež aktívne prispievala k príprave sekundárnych právnych predpisov k zákonu o digitálnej prevádzkovej odolnosti, najmä v oblasti penetračného testovania na základe konkrétnej hrozby, ktoré sa vyvíja v súlade s európskym rámcom testovania založeného na spravodajských informáciách o hrozbách pre etický red-teaming (červený tím) (TIBER-EU).

Box 4
Nové technológie na zúčtovanie veľkých platieb v peniazoch centrálnej banky

Eurosystém začal analyzovať potenciálny vplyv nových technológií vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT) na zúčtovanie veľkých finančných transakcií. Táto práca je súčasťou úsilia Eurosystému zabezpečiť, aby centrálne banky držali krok a prispievali k digitálnym inováciám v oblasti platieb a zúčtovania obchodov s cennými papiermi.

Finančný sektor má čoraz väčší záujem o potenciálne používanie DLT aj v prípade transakcií, ktoré sa v súčasnosti zúčtovávajú v peniazoch centrálnej banky. V prípade významného prijatia DLT v tomto odvetví môže byť potrebné, aby centrálne banky podnikli kroky na zabezpečenie plynulého fungovania platobných systémov a úlohy peňazí centrálnej banky ako menovej kotvy, ktorá podporuje stabilitu, integráciu a efektívnosť európskeho finančného systému.

Eurosystém identifikoval štyri koncepčné riešenia, ktoré by mohli umožniť zúčtovanie veľkých transakcií v peniazoch centrálnej banky, napríklad zúčtovať časť transakcií týkajúcu sa cenných papierov pomocou infraštruktúry založenej na technológii DLT (schéma A).

Schéma A

Koncepčné riešenia pre zúčtovanie veľkých transakcií registrovaných na platformách DLT v peniazoch centrálnej banky

Eurosystém plánuje uskutočniť prieskumnú prácu v oblasti DLT vo forme skúšok so zúčtovaním v peniazoch centrálnej banky v reálnom prostredí a experimentov s modelovým zúčtovaním v testovacom prostredí. Budú sa vykonávať pomocou troch riešení Eurosystému, ktoré umožňujú zúčtovanie veľkých finančných transakcií zaznamenaných na platformách DLT v peniazoch centrálnej banky: Trigger Solution, ktoré poskytuje Deutsche Bundesbank, TIPS Hash-Link od Banca d'Italia (obe sú príkladom koncepčného riešenia 1) a riešenie Full-DLT Interoperability, ktoré poskytuje Banque de France (koncepčné riešenie 2). Trhoví hráči boli vyzvaní, aby vyjadrili záujem o účasť na skúškach a experimentoch naplánovaných v období od mája do novembra 2024. Zároveň budú interne v Eurosystéme ďalej analyzované dve iné koncepčné riešenia.

Na podporu prieskumných prác Eurosystému bola zriadená špecializovaná trhová kontaktná skupina pre DLT. Táto skupina prispieva svojimi odbornými vstupmi a pomáha Eurosystému držať krok s najnovším vývojom v oblasti využívania DLT a ďalších nových technológií na veľkoobchodných finančných trhoch.

5 Operácie na trhu a finančné služby poskytované iným inštitúciám

V auguste 2023 Eurosystém schválil nový rámec na poskytovanie eurových likviditných liniek centrálnym bankám krajín nepatriacich do eurozóny a ponechal niekoľko likviditných liniek s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny, čím zabezpečil podporu pre trhové financovanie. ECB naďalej pravidelne ponúkala zmluvným stranám v eurozóne operácie v amerických dolároch. Na devízovom trhu sa neuskutočnili žiadne intervencie ECB. ECB naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene Európskej únie a zohrávala koordinačnú úlohu vo vzťahu k rámcu služieb správy rezerv Eurosystému.

5.1 Vývoj trhových operácií

Likviditné linky v eurách a cudzej mene

Swapové linky a repo linky Eurosystému sú nástrojmi menovej politiky. Pomáhajú zabrániť tomu, aby napätie na medzinárodných finančných trhoch narúšalo účinnosť transmisie menovej politiky eurozóny. V tabuľke 5.1 sú uvedené likviditné linky využívané k 31. decembru 2023.

V roku 2023 ECB pokračovala v poskytovaní likvidity v amerických dolároch na týždennej báze so sedemdňovou splatnosťou v koordinácii s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Swiss National Bank (sieť swapových liniek). Od 20. marca do 30. apríla 2023 sa v koordinácii s centrálnymi bankami siete swapových liniek zvýšila frekvencia operácií na poskytovanie dolárov zo sedemdňovej na dennú. Zámerom zvýšenia frekvencie bolo zlepšiť efektívnosť a posilniť podpornú úlohu tejto operácie v období zvýšeného tlaku na podmienky financovania v amerických dolároch. Vypožičiavanie zmluvnými stranami v eurozóne zostalo počas celého roka obmedzené.

Po hĺbkovom preskúmaní predchádzajúceho rámca a na základe skúseností z posledných rokov Rada guvernérov 3. augusta 2023 schválila nový rámec pre poskytovanie eurových likviditných liniek centrálnym bankám krajín nepatriacich do eurozóny. Nový rámec nadobudol účinnosť 16. januára 2024. Podporuje úlohu likviditných liniek ako nástroja menovej politiky, zachováva zavedené základné prvky rámca a zároveň ho zjednodušuje a začleňuje existujúce repo nástroje do jednotného trvalého rámca nazývaného EUREP. Swapové linky sú k dispozícii krajinám s najvyššou úverovou bonitou alebo so systémovým významom z hľadiska eurozóny. Prístup k eurovej likviditnej linke sa za normálnych okolností môže líšiť od období akútnych celoplošných ťažkostí na finančných trhoch, keď by mohlo byť potrebné zriadiť preventívne linky so širším súborom krajín. Rada guvernérov bude aj naďalej individuálne posudzovať každú žiadosť o likviditnú linku.

Vykazovanie devízových intervencií

V roku 2023 ECB na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura ECB pristúpila k intervenciám na devízovom trhu dvakrát, v rokoch 2000 a 2011. Údaje o devízových intervenciách sa zverejňujú štvrťročne s oneskorením jedného štvrťroka na internetovej stránke ECB a v databáze Statistical Data Warehouse. Rekapitulácia informácií uverejnených v štvrťročnej tabuľke sa nachádza aj v tabuľke 5.2. Ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnili žiadne devízové intervencie, je to tiež výslovne uvedené.

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočňované ECB jednostranne alebo v koordinácii s inými medzinárodnými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

5.2 Správa úverových operácií EÚ

ECB zodpovedá za správu účtov a spracovanie platieb súvisiacich s úverovými operáciami EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA),^[60] európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM),^[61] európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE),^[62] programu Next Generation EU (NGEU)^[63] a makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu (MFA+)^[64]. ECB zodpovedá aj za správu niektorých platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)^[65] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM),^[66] ako aj za spracovanie všetkých platieb v súvislosti s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko^[67]. V roku 2023 ECB dokončila prípravy na poskytovanie služieb platobného agenta pre Európsku komisiu, čím rozšírila svoje súčasné služby finančného agenta.

K 31. decembru 2023 predstavovala celková nesplatená nominálna suma v rámci nástroja MTFA 200 mil. €, v rámci mechanizmu EFSM 42,8 mld. €, v rámci nástroja SURE 98,4 mld. € a v rámci dohody o úverovom mechanizme pre Grécko 39,54 mld. €. V roku 2023 ECB spracovala úhrady a úrokové platby z úverov a grantov NGEU poskytnutých členským štátom a pochádzajúcich od členských štátov, a tiež z úverov MFA+ poskytnutých Ukrajine.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

V rámci služieb správy rezerv Eurosystému (ERMS) zavedeného v roku 2005 na správu rezervných aktív denominovaných v eurách mali klienti aj v roku 2023 k dispozícii komplexný balík finančných služieb. Niekoľko národných centrálnych bánk Eurosystému poskytuje v tomto rámci za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi finančné služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu všeobecného koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre rozhodovacie orgány ECB.

Na konci roka 2023 bolo v rámci ERMS evidovaných 273 zákazníckych účtov, v porovnaní s 270 na konci roka 2022. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v ERMS sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 znížila približne o 20 %.

6 Hotovosť je naďalej najčastejšie používaným platobným prostriedkom európskych občanov a vykazuje nízku mieru falšovania

Obeh eurobankoviek ovplyvnilo zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB, keďže sa znížila držba hotovosti ako uchovávateľa hodnoty. Jednoznačná väčšina európskych občanov považuje za dôležité mať možnosť platiť v hotovosti. ECB sa preto snaží zabezpečiť efektívny prístup k hotovosti a jej akceptáciu v eurozóne.

Eurosystém sa tiež zaviazal zabezpečiť, aby bola hotovosť naďalej čo najudržateľnejšia a najšetrnejšia k životnému prostrediu, a posudzuje environmentálnu stopu bankoviek ako platobného prostriedku. Prípravy na vývoj novej série eurobankoviek sú príležitosťou na to, aby boli bankovky bližšie všetkým Európanom. Počas celého procesu ich navrhovania preto prebiehajú konzultácie s verejnosťou.

6.1 Obeh eurobankoviek a zabezpečenie prístupu k hotovosti a jej akceptácie

Na konci roka 2023 bolo v obehu 29,8 miliardy kusov eurobankoviek v celkovej hodnote 1,57 bil. €. Zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB od júla 2022 malo tlmiaci účinok na držbu hotovosti ako uchovávateľa hodnoty, keďže bankovky neprinášajú žiadny úrok. Rok 2023 bol preto poznačený veľmi nízkymi ročnými mierami rastu počtu bankoviek (1,2 %) a ich hodnoty (‑0,3 %).

Graf 6.1

Počet a hodnota eurobankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v mld. kusov)

Na zachovanie kvality eurobankoviek v obehu, ako aj dôvery v tieto bankovky, národné centrálne banky Eurosystému spracovali 25,3 miliardy eurobankoviek, pričom 3,3 miliardy opotrebovaných bankoviek nahradili novými.

Hodnota euromincí v obehu sa zvýšila o 3,2 % ročne a na konci roka 2023 dosiahla 33,5 mld. €, čo predstavuje 148,2 miliardy euromincí.

V roku 2022 ECB uskutočnila štúdiu o postoji spotrebiteľov v eurozóne k platbám, z ktorej vyplynulo, že 60 % občanov považuje za dôležité mať možnosť platiť v hotovosti. S cieľom zabezpečiť efektívny prístup k hotovosti a jej akceptáciu prijala Európska komisia 28. júna 2023 návrh nariadenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle. ECB vo svojom stanovisku k návrhu Komisie vyjadrila silnú podporu zavedeniu jasných pravidiel týkajúcich sa povinnej akceptácie eurovej hotovosti a odmietania prijímať hotovosť maloobchodníkmi (napríklad označení „bez hotovosti“ na vchodoch do obchodov). Dobrý prístup k hotovosti a jej akceptácia sú kľúčovými prvkami hotovostnej stratégie Eurosystému do roku 2030 s cieľom zabezpečiť, aby bola hotovosť v eurách naďalej široko dostupná ako atraktívny, spoľahlivý a konkurencieschopný spôsob platby a uchovávania hodnoty.

6.2 Štúdia o environmentálnej stope eurobankoviek

ECB uskutočnila štúdiu o environmentálnej stope eurobankoviek zameranú na posúdenie environmentálnej stopy ročných hotovostných platieb eurovými bankovkami na osobu s cieľom zabezpečiť, aby hotovosť zostala čo najudržateľnejšia a najšetrnejšia k životnému prostrediu.

Zistenia ukázali, že stopa ročného používania eurobankoviek jednou osobou zodpovedá jazde autom na vzdialenosť 8 kilometrov a predstavuje len 0,01 % ich celkového ročného vplyvu na životné prostredie súvisiaceho so spotrebnými činnosťami.

Bankovky sa po ich uvedení do obehu používajú opakovane. Fáza distribúcie vrátane spotreby energie a dopravy je hlavným prispievateľom k ich environmentálnej stope. Používanie udržateľnej bavlny v bankovkovom papieri v porovnaní s konvenčnou bavlnou z neudržateľných zdrojov znížilo vplyv eurobankoviek na životné prostredie takmer o 50 % a celkovú stopu platieb eurobankovkami o 3,6 %. Ďalšie zníženie stopy sa predpokladá po uskutočnení prechodu na ekologickejšiu bavlnu. Prebieha rozsiahly výskum a vývoj zameraný na identifikáciu alternatívnych metód ničenia bankoviek, ako je napríklad recyklácia a opätovné použitie odpadového materiálu.

6.3 Vývoj v oblasti falšovania eurobankoviek

V roku 2023 bolo z obehu stiahnutých približne 467 000 kusov falošných eurobankoviek, čo je jedna z najnižších úrovní v pomere k celkovému počtu bankoviek v obehu (graf 6.2). V roku 2023 bolo na milión pravých bankoviek v obehu odhalených 16 falzifikátov. Napriek tomuto veľmi malému podielu sa počet falošných bankoviek zvýšil v porovnaní s rokom 2022, keď bol po pandémii COVID‑19 zaznamenaný výnimočne nízky počet falzifikátov. Pravdepodobnosť prijatia falošnej bankovky je malá. Väčšina falzifikátov je nekvalitná a nemá žiadne ochranné prvky alebo len ich veľmi zlé napodobenie. Pravosť bankoviek sa dá overiť jednoduchou kontrolou hmatom, pohľadom a naklonením, ktorá je opísaná na internetovej stránke ECB o ochranných prvkoch bankoviek a na stránkach národných centrálnych bánk krajín eurozóny.

Graf 6.2

Počet odhalených falzifikátov ročne na 1 milión pravých bankoviek v obehu

6.4 Prípravy na budúce eurobankovky

ECB sa pripravuje na vývoj novej série eurobankoviek s cieľom zachovať ich vysokú odolnosť voči falšovaniu a zabezpečiť, aby boli čo najšetrnejšie k životnému prostrediu. Tento proces je odrazom záväzku Eurosystému zachovať hotovosť a príležitosťou na priblíženie eurobankoviek všetkým Európanom.

Na základe príspevkov verejnosti navrhla multidisciplinárna poradná skupina zložená z členov zo všetkých krajín eurozóny užší zoznam tém. Rada guvernérov následne vybrala sedem tém, pričom verejnosť bola vyzvaná, aby vyjadrila svoje preferencie. Na základe výsledkov dvoch verejných prieskumov, ktoré sa uskutočnili v lete 2023, Rada guvernérov vybrala za dve možné témy budúcich eurobankoviek „Európsku kultúru“ a „Rieky a vtáky“.

Rada guvernérov okrem toho rozhodla o zriadení poradnej skupiny, ktorej úlohou bude do konca roka 2024 navrhnúť motívy ilustrujúce vybrané témy. Následne sa uskutoční výberové konanie na výtvarné návrhy nových bankoviek. Európski občania budú mať opäť možnosť vyjadriť, ktoré z niekoľkých dizajnov preferujú. Očakáva sa, že ECB o konečnom výtvarnom návrhu a o čase výroby a emisie nových bankoviek rozhodne v roku 2026. Od prijatia rozhodnutia o výrobe nových bankoviek uplynie ešte niekoľko rokov, kým budú vydané prvé nové bankovky.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky ECB, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky, ktoré využívajú aj inštitúcie verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, zároveň pomáhajú zvyšovať transparentnosť práce ECB.

V roku 2023 sa ECB zamerala na nové štatistiky eurozóny, konkrétne na podrobné vykazovanie externej štatistiky a členenie dlhu verejnej správy podľa úverov, meny a vkladov. ECB sa tiež rozhodla rozšíriť vykazovaciu skupinu o štatistické vykazovanie peňažného trhu a zverejnila novú štatistiku finančných účtov s členením životného poistenia a nárokov na dôchodok podľa investičného rizika. ECB v rámci svojho klimatického akčného plánu zverejnila na svojej internetovej stránke ukazovatele súvisiace s klímou. Eurosystém okrem toho začal prieskum s cieľom posúdiť, ktoré témy by mohli byť zahrnuté do Integrovaného vykazovacieho rámca.

7.1 Nové a rozšírené štatistiky eurozóny a ďalší vývoj

V apríli 2023 začala ECB uverejňovať dodatočné podrobnosti o externej štatistike v súlade s doplneným usmernením ECB o externej štatistike, čím reagovala na potreby používateľov týkajúce sa podrobnejších cezhraničných štatistík. Nové série rozdeľujú údaje za investičné fondy, poisťovne a penzijné fondy, ostatné finančné inštitúcie, nefinančné spoločnosti a kombinovane za domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam. Identifikuje sa v nich aj druh dlhového nástroja použitého na priame investície. Ďalšie podrobné údaje sú k dispozícii za dlhové cenné papiere, pôžičky, obchodné úvery a preddavky a ďalšie geografické protistrany.

ECB okrem toho začala zverejňovať nové členenie štátneho dlhu členských štátov EÚ podľa úverov, meny a vkladov, čo umožňuje dôkladnejšie hodnotenie financovania verejnej správy. Zatiaľ čo dlhové cenné papiere zvyčajne tvoria najväčší podiel verejného dlhu, významnou zložkou sú aj úvery a vklady, ktoré v roku 2022 predstavovali približne 16 % HDP eurozóny a 17,5 % celkového verejného dlhu. Údaje predstavujú rôzne zdroje financovania a poskytujú rozdelenie podľa kategórie veriteľov vrátane komerčných bánk, multilaterálnych inštitúcií (ako je Medzinárodný menový fond) a inštitúcií Európskej únie (napríklad Európskej investičnej banky).

V apríli 2023 ECB rozhodla o rozšírení vykazovacej populácie o vykazovanie štatistiky peňažného trhu (Money Market Statistical Reporting – MMSR), pričom k 46 bankám, ktoré už vykazujú, pribudlo 24 nových. Nové banky v rámci MMSR začnú podávať výkazy 1. júla 2024. Údaje, ktoré poskytnú, pomôžu zvýšiť reprezentatívnosť údajov MMSR zverejňovaných zo strany ECB. Údaje od nových spravodajských jednotiek budú zahrnuté do výpočtu krátkodobej eurovej sadzby (€STR) v neskoršej etape, keď bude zabezpečená ich dostatočne vysoká kvalita. Rozšírená vykazovacia skupina podporí reprezentatívnosť, rozsah a spoľahlivosť referenčnej hodnoty.

V nadväznosti na zmenu svojho usmernenia o požiadavkách na štatistické vykazovanie v oblasti štvrťročných finančných účtov začala ECB v októbri 2023 uverejňovať nové členenia týkajúce sa životného poistenia, nárokov na anuitu a nárokov na dôchodok podľa rozdelenia investičného rizika za všetky členské štáty EÚ a eurozónu. Tieto nároky sú podstatnými zložkami finančných aktív domácností a zaznamenávajú sa na finančných účtoch ako pasíva poisťovní a penzijných fondov (a v oveľa menšej miere aj ostatných sektorov). Nové údaje ukazujú, do akej miery domácnosti nesú investičné riziko poistného a príspevkov investovaných v ich mene.

7.2 Zverejnenie nových štatistických ukazovateľov súvisiacich s klímou

V januári 2023 ECB zverejnila na svojej internetovej stránke prvý súbor experimentálnych a analytických štatistických ukazovateľov súvisiacich so zmenou klímy. Tieto ukazovatele boli zhromaždené v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami ESCB a sú súčasťou širšieho akčného plánu ECB v oblasti klímy.

Experimentálne ukazovatele udržateľného financovania poskytujú prehľad o dlhových nástrojoch s charakteristikami udržateľnosti, ktoré sú vydané v eurozóne alebo v držbe rezidentov eurozóny. Poskytujú informácie o výnosoch získaných na financovanie udržateľných projektov a v širšom zmysle aj o prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka.

Analytické ukazovatele emisií uhlíka za finančné inštitúcie poskytujú informácie o uhlíkovej intenzite portfólií cenných papierov a úverov finančných inštitúcií, a tým pomáhajú posúdiť úlohu tohto sektora pri financovaní prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka a súvisiace riziká. Ukazovatele poskytujú informácie o expozícii bánk voči protistranám s veľkou závislosťou od obchodných modelov s vysokými emisiami uhlíka.

V analytických ukazovateľoch týkajúcich sa fyzických rizík v portfóliách úverov a cenných papierov sa posudzujú riziká súvisiace s vplyvom prírodných hrozieb spôsobených zmenou klímy, ako sú povodne a lesné požiare, na výkonnosť úverov, dlhopisov a akcií. Ukazovatele možno použiť na porovnanie fyzického rizika medzi krajinami, odvetviami a hrozbami.

Pokračovali práce na všetkých troch súboroch údajov s cieľom ďalej zvyšovať kvalitu dostupných údajov a členenia vrátane geografických, sektorových a iných detailov.

7.3 Zefektívnenie vykazovania údajov bánk

Integrovaný vykazovací rámec (Integrated Reporting Framework – IReF) sa snaží čo najviac integrovať existujúce požiadavky ESCB na štatistické údaje za banky do jednotného štandardizovaného vykazovacieho rámca platného v celej eurozóne.

Rámec IReF je prvým krokom k širšej iniciatíve zameranej na vytvorenie integrovaného systému vykazovania štatistických údajov, prudenciálnych údajov a údajov o riešení krízových situácií v Európskej únii, ako to požaduje európsky bankový sektor a Európsky parlament s Radou. Európsky orgán pre bankovníctvo, ECB, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií a Európska komisia spolupracujú v neformálnej koordinačnej skupine na ďalšej podpore takejto integrácie. V roku 2023 rokovali o pracovných možnostiach týkajúcich sa spoločného výboru pre vykazovanie bánk (Joint Bank Reporting Committee – JBRC), do ktorého majú byť zapojené príslušné európske a vnútroštátne orgány, ako aj bankový sektor. Očakáva sa, že JBRC bude zriadený v roku 2024.

ESCB tiež úzko spolupracuje s bankovým sektorom na optimalizácii vykazovania a znížení celkovej vykazovacej záťaže prostredníctvom Integrovaného slovníka pre vykazovanie bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary – BIRD). Ide o dobrovoľnú iniciatívu na báze spolupráce, ktorá spája národné centrálne banky ESCB a komerčné banky. BIRD – ktorý je dostupný bezplatne – pomáha bankám generovať výstupy štatistického, dohľadového a rezolučného výkazníctva, ktoré sú v súlade s vykazovacími požiadavkami ustanovenými v európskej legislatíve. BIRD je integrovaný slovník s jednoznačným obsahom: koncepcia vykazovacích povinností je jasne identifikovaná a opísaná len raz, čo bankám pomáha určiť, ktoré údaje zo svojich interných systémov majú použiť a ako ich majú spracovať.

Jeden z prvých výstupov BIRD bude uľahčovať bankám súlad s rámcom IReF – novým rámcom zberu údajov, ktorý bude platiť konzistentne vo všetkých krajinách eurozóny. Spravodajské jednotky budú môcť využiť BIRD pri vykazovaní v rámci IReF alebo pri iných vykazovacích povinnostiach. BIRD pomôže znížiť vykazovaciu záťaž bánk a zlepšiť kvalitu údajov vykazovaných pre príslušné orgány.

Box 5
Prvé vydanie nových účtov distribúcie majetku domácností

Nové experimentálne štatistiky poskytujú štvrťročné informácie o distribúcii majetku domácností v eurozóne v súlade s národnými účtami.

Nové účty distribúcie majetku (Distributional Wealth Accounts – DWA), ktoré zverejňuje ECB, poskytujú informácie o rozdelení majetku medzi domácnosťami v eurozóne a krajinami eurozóny, v súlade s agregovanými štvrťročnými sektorovými účtami (quarterly sector accounts – QSA). Nová štatistika pomáha ECB pri jej ekonomických a menových analýzach a analýzach finančnej stability. Účty DWA sú prepojené s revíziou stratégie menovej politiky ECB na rok 2021, ktorej cieľom je zahrnúť systematické hodnotenie obojsmerného vzájomného pôsobenia medzi distribúciou príjmov a bohatstva a menovou politikou. DWA umožnia nový pohľad na proces transmisie menovej politiky. Vydanie nadväzuje na odporúčania iniciatívy G20 Data Gaps (iniciatíva proti chýbajúcim údajom), ktorej cieľom je vypracovať distribučné informácie o príjmoch, spotrebe, úsporách a bohatstve domácností v súlade s národnými účtami.

Metódu a výsledky vypracoval a zostavil Európsky systém centrálnych bánk. Spoločný prístup môže byť na národnej úrovni rozšírený o dodatočné lokálne dostupné zdroje údajov. Niektoré národné centrálne banky takéto zlepšenia už implementovali. Údaje kombinujú agregované štvrťročné sektorové účty s informáciami na úrovni domácností pochádzajúcimi z prieskumu finančnej situácie a spotreby domácností (HFCS) rokov 2010 až 2021 a z iných zdrojov. Štvrťročné výsledky po roku 2021 sa odhadujú na základe údajov z najnovších sektorových účtov a z poslednej dostupnej vlny HFCS alebo údajov NSI zbieraných v niektorých krajinách. Údaje sa zostavujú štvrťročne a uverejňujú sa päť mesiacov po skončení každého obdobia. Výsledky sú k dispozícii za eurozónu, 19 jednotlivých krajín eurozóny (všetky krajiny eurozóny okrem Chorvátska) a za Maďarsko.

Účty DWA poskytujú údaje o čistom majetku a celkových aktívach a pasívach, ako aj o ich zložkách. Domácnosti sú rozdelené do piatich vrchných decilov čistého majetku a dolných 50 %, ako aj podľa zamestnanosti a situácie v oblasti bývania. Súbor údajov DWA obsahuje aj Giniho koeficient pre čistý majetok, údaje o mediáne a priemernom čistom majetku, podiel čistého majetku v držbe dolných 50 %, horných 10 % a horných 5 % domácností, ako aj pomer dlhu k aktívam podľa decilov čistého majetku domácností.

Graf A

Zmeny majetku v nehnuteľnostiach na bývanie podľa decilu čistého majetku a podielu na čistom majetku horných 5 % v eurozóne

a) Majetok v nehnuteľnostiach na bývanie	b) Podiel na čistom majetku horných 5 %
(v bil. EUR)	(v %)

Box 6
Štatistika platieb – širší rozsah a vyššia frekvencia

Dňa 1. januára 2022 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie ECB o štatistike platieb. Zlepšenia v porovnaní s predchádzajúcim právnym rámcom odrážajú vývoj v platobnom prostredí a príslušné zmeny právnych predpisov EÚ. Zvýšila sa tiež frekvencia zberu údajov z ročnej na polročnú a štvrťročnú. Prvé zverejnenie údajov zo štatistiky platieb zozbieraných podľa zmeneného rámca sa uskutočnilo 9. novembra 2023 prostredníctvom dátového portálu ECB. Údaje boli zverejnené za všetky štvrťroky 2022, za prvé dva štvrťroky 2023 a za dva polroky 2022.

Platobná štatistika sprístupnená na polročnej báze aktuálne zahŕňa informácie o inovatívnych retailových platobných službách, ako sú platby pomocou mobilných zariadení, bezkontaktné platby, elektronický obchod a nové druhy platobných služieb v zmysle revidovanej smernice o platobných službách (PSD2). Súčasne s každým polročným zverejnením sa publikuje aj tlačová správa. V rámci rozšíreného zberu údajov je z dátového portálu ECB okrem iného evidentný výrazný dopyt po bezkontaktných kartových platbách, ktoré v prvom polroku 2023 predstavovali 57 % všetkých kartových platieb v eurozóne (graf A).

Graf A

Percentuálny podiel bezkontaktných kartových platieb na všetkých kartových platbách v eurozóne v prvom polroku 2023

Okrem toho sa zhromažďujú údaje o podvodných platobných transakciách, metódach autentifikácie platobných transakcií a o platobných schémach. Na štvrťročnej báze a na účely monitorovania cezhraničného obchodu sa zbierajú údaje o kartových platobných transakciách v členení podľa jednotlivých krajín sveta, ktoré sa ďalej členia podľa kódov kategórií obchodníkov.

8 Výskumné činnosti ECB

V roku 2023 sa výskum ECB okrem iného zameral na hodnotenie vývoja inflácie, transmisie menovej politiky či klimatických a štrukturálnych zmien. Vrchní predstavitelia výskumu v Európskom systéme centrálnych bánk (ESCB) zriadili výskumnú skupinu Výzvy pre transmisiu menovej politiky v meniacom sa svete (Challenges for Monetary Policy Transmission in a Changing World – ChaMP) zameranú na využitie súborov granulárnych údajov na analyzovanie sily, rýchlosti a heterogenity transmisných kanálov menovej politiky v eurozóne v prostredí bezprecedentných šokov, štrukturálnych zmien a zmenenej inflačnej dynamiky. Sieť pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network – HFCN) naďalej prinášala nové poznatky o vplyve inflácie na heterogénne domácnosti v celej eurozóne. Prieskum spotrebiteľských očakávaní (Consumer Expectations Survey – CES) realizovaný ECB je v súčasnosti pevne etablovaným zdrojom cenných politických a výskumných poznatkov o formovaní očakávaní domácností. Dôležitou témou výskumných činností ECB bola aj naďalej klimatická zmena. ECB úzko spolupracovala aj s národnými centrálnymi bankami v rámci výskumných skupín ESCB a zorganizovala každoročné workshopy s cieľom prediskutovať najnaliehavejšie otázky v rôznych oblastiach špecializácie.

8.1 Aktuálne informácie o iniciatívach ESCB v oblasti výskumu

V máji 2023 začala pracovať sieť ChaMP. Predpokladá sa, že jej práca bude trvať dva roky s možnosťou predĺženia o jeden rok. Táto sieť je rozdelená do dvoch pracovných oblastí: transmisia menovej politiky prostredníctvom finančného systému (WS1) a transmisia menovej politiky prostredníctvom reálnej ekonomiky (WS2). Sieť ChaMP začala počiatočným pracovným programom, ktorý zahŕňa 180 výskumných projektov od viac ako 250 autorov z viacerých centrálnych bánk ESCB. Prvé workshopy sa konali v Bruseli 25. októbra 2023 (WS2) a v Lisabone 31. októbra 2023 (WS1). Workshop WS1 zahŕňal prezentácie o transmisii menovej politiky prostredníctvom bánk do podnikov a domácností a o úlohe nebankových finančných sprostredkovateľov, kým workshop WS2 sa zameral na význam výrobných sietí medzi podnikmi (napríklad prekážky v dodávkach a iné šoky) a štrukturálnych zmien (napr. digitalizácia, (de)globalizácia a klimatické zmeny) pre transmisiu menovej politiky. Prvé fyzické stretnutie vedúceho tímu sa konalo v Lisabone 30. októbra 2023.

Sieť HFCN zverejnila v júli 2023 výsledky štvrtej vlny (z roku 2021) prieskumu financovania a spotreby domácností (HFCS). Prieskum HFCS je užitočným zdrojom informácií o financiách a spotrebe domácností pre viaceré výskumné projekty, ktoré uskutočňujú členovia siete HFCN, výskumná pracovná skupina ECB pre heterogénnosť a externí výskumní pracovníci. Tieto projekty zahŕňajú prácu v oblasti distribučných účinkov inflačných šokov na bilancie domácností,^[68] rozdielov v držbe majetku mužmi a ženami (rodový rozdiel v bohatstve), merania príjmovej neistoty pomocou údajov o očakávaniach, rôznorodosti účinkov pandémie na financie domácností a nových účtov distribúcie majetku (box 5).

8.2 Aktuálne informácie o iniciatívach ECB v oblasti výskumu

Prieskum spotrebiteľských očakávaní (CES) sa v roku 2023 ďalej rozvíjal a poskytoval najnovšie informácie o sektore domácností pre analýzy a výskum menovej politiky. ECB rozšírila rozsah prieskumu nad rámec pôvodných šiestich krajín v pilotnej fáze (Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Španielsko) o ďalších päť krajín eurozóny (Rakúsko, Fínsko, Grécko, Írsko a Portugalsko). CES sa ukázal ako neoceniteľný nástroj menovej politiky a výskumu na analýzu inflačných očakávaní domácností. Poukázal, že reštriktívna menová politika spolu s aktívnou komunikáciou o úlohe menovej politiky pri stabilizácii budúcej inflácie podporili dôveru verejnosti a zabránili tomu, aby sa nedávne cenové a nákladové šoky premietli do inflačných očakávaní spotrebiteľov.^[69] Prieskum CES sa tiež využil na zdôraznenie heterogénneho vplyvu inflácie na očakávania domácností. Jedným z dôležitých zistení je, že inflácia najviac ovplyvnila domácnosti s nízkymi príjmami vzhľadom na ich expozíciu voči rastúcim cenám potrieb, ako sú energie a potraviny.

Témy výskumu súvisiace s klímou zostali v popredí aj v roku 2023. Prieskum poskytol dôkazy o nesúlade, keď banky s rozsiahlejším zverejňovaním environmentálnych informácií poskytli viac úverov pre znečisťujúcich dlžníkov bez toho, aby účtovali vyššie úrokové sadzby alebo skrátili splatnosť dlhu.^[70] Ďalšia práca sa zamerala na nezamýšľané dôsledky uhlíkových daní. Z analýzy rizika „zelenej inflácie“ (trvalé odchýlky inflácie od nášho cieľa súvisiace s uhlíkovými daňami alebo systémami stanovovania cien uhlíka) vyplýva, že ak sa dane z uhlíka zvyšujú veľmi pomaly, dekarbonizáciu možno dosiahnuť bez ohrozenia mandátu ECB.^[71] Z inej práce vyplynulo, že mechanizmy stanovovania cien uhlíka znižujú emisie uhlíka firiem, ale zároveň odkláňajú ich investičný mix od ekologických inovácií ku krátkodobému znižovaniu znečistenia.^[72] Účinky klimatickej zmeny na naše pochopenie makroekonomickej a finančnej stability boli tiež predmetom panelovej diskusie, ktorá sa uskutočnila počas konferencie WE_ARE_IN organizovanej spoločne s Centrom pre výskum hospodárskej politiky.

V roku 2023 pracovníci ECB uverejnili 120 výskumných prác v rámci ECB Working Paper Series. Okrem toho boli vo vydaniach Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series uverejnené ďalšie štúdie zamerané na politiky alebo metodické štúdie. Mnohé výskumné aktivity ECB vyústili do publikovania príspevkov v renomovaných vedeckých časopisoch a 12 článkov bolo uverejnených v publikácii ECB Research Bulletin určenej pre širšie publikum. Výsledky aktuálnej práce ECB na hospodárskej dynamike po extrémnych udalostiach – veľmi dôležitej téme z hľadiska cenovej aj finančnej stability – sa podrobne uvádzajú v boxe 7.

8.3 Aktuálne informácie o činnosti výskumných skupín ESCB

Pravidelné výskumné siete pokračovali v koordinácii výskumného úsilia v rámci ESCB a v udržiavaní vzťahov s akademickými výskumnými pracovníkmi. Výskumné skupiny ESCB pre „monetárnu ekonomiku“ (skupina 1), „medzinárodnú makroekonomiku, fiškálnu politiku, ekonomiku práce, konkurencieschopnosť a riadenie HMÚ“ (skupina 2), „finančnú stabilitu, makroprudenciálnu reguláciu a mikroprudenciálny dohľad“ (skupina 3) a „klimatické zmeny“ (skupina 4) usporiadali workshopy týkajúce sa najnaliehavejších otázok v ich oblastiach záujmu. Každoročný workshop skupiny 1 bol v roku 2023 presunutý a konal sa 21. – 22. marca 2024 v Narodowy Bank Polski vo Varšave. Skupina 2 sa na svojom každoročnom workshope stretla v Bank of England 16. – 17. novembra 2023. Jeho súčasťou bolo päť sekcií zameraných na produktivitu, trhy práce, medzinárodnú makroekonomiku, energetické šoky, ako aj klimatickú politiku a fiškálnu politiku. Skupina 3 usporiadala svoj výročný workshop v Saariselkä vo Fínsku 23. – 25. novembra 2023 so zameraním na finančnú stabilitu a finančné sprostredkovanie. Druhý výročný workshop skupiny 4 sa uskutočnil v hybridnom formáte v ECB 13. – 14. novembra 2023. Diskutovalo sa o rozmanitých témach, od vplyvu teplotných šokov na infláciu po dynamiku biodiverzity.

9 Činnosti a povinnosti ECB v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB a poskytuje informácie o stanoviskách ECB a o prípadoch nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti. Informuje tiež o jej monitorovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

V septembri 2023 Súdny dvor zamietol odvolanie v posledných prebiehajúcich žalobách o náhradu škody podaných proti ECB a Európskej únii (EÚ) držiteľmi gréckych štátnych dlhopisov. Žalobcovia boli v roku 2012 predmetom reštrukturalizácie gréckeho verejného dlhu prostredníctvom aktivácie dodatočných ustanovení o spoločnom postupe.^[75] Žalobcovia v prvostupňovom konaní tvrdili, že ich nútenú účasť na reštrukturalizácii gréckeho verejného dlhu možno pripísať ECB a EÚ okrem iného z dôvodu participácie ECB a EÚ na zasadnutiach Euroskupiny a ich úlohy v konzultačnom procese, ktorý viedol k aktivácii dodatočných doložiek o spoločnom postupe.^[76] Všeobecný súd konštatoval, že ECB a EÚ nekonali ultra vires a nedopustili sa žiadneho porušenia, pokiaľ ide o vlastnícke právo, voľný pohybu kapitálu a zásadu rovnakého zaobchádzania. Všeobecný súd tiež rozhodol, že viaceré ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia (vrátane článkov 123 a 127), nepredstavujú právne normy, ktoré priznávajú práva jednotlivcom, a preto nemôžu zakladať mimozmluvnú zodpovednosť EÚ ani ECB. Odvolanie, ktoré sa týkalo nesprávneho posúdenia niektorých žalobných dôvodov Všeobecným súdom, Súdny dvor v celom rozsahu zamietol, čím ukončil viac ako desať rokov trvajúce spory, ktoré ECB vždy vyhrala, pretože preukázala, že konala zákonným spôsobom.

Súdny dvor Európskej únie (piata komora) vydal v apríli 2023 rozsudok v prejudiciálnom konaní, ktoré predložil Najvyšší správny súd Litvy (vec C-772/21). Súdny dvor Európskej únie uviedol, že minimálne štandardy ECB pre automatickú kontrolu upotrebiteľnosti eurobankoviek prostredníctvom zariadení na spracovanie bankoviek, uvedené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia ECB (ECB/2010/14) o kontrole upotrebiteľnosti eurobankoviek, sa nevzťahujú na spracovateľov peňazí, ako je napríklad spoločnosť Brink’s Lithuania. V hlavnom konaní spoločnosť Brink’s napadla rozhodnutie centrálnej banky Lietuvos bankas, podľa ktorého spoločnosť Brink’s porušila minimálne štandardy ECB, keďže dve z jej zariadení na spracovanie bankoviek neprešli skúškou spôsobilosti (ktorá bola založená na týchto štandardoch). Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že minimálne štandardy ECB sa vzťahujú na výrobcov zariadení na spracovanie bankoviek. Hoci spracovatelia peňazí nie sú viazaní týmito štandardmi, sú povinní napraviť situáciu, keď previerka vykonaná národnou centrálnou bankou odhalí, že zariadenia na spracovanie bankoviek nespĺňajú minimálne štandardy ECB. Súdny dvor Európskej únie tiež dospel k záveru, že členské štáty nemôžu uložiť spracovateľom peňazí povinnosť dodržiavať minimálne štandardy ECB, keďže zavedenie takejto povinnosti podľa vnútroštátneho práva by nerešpektovalo výlučnú právomoc Európskej únie v oblasti menovej politiky zahŕňajúcu kontrolu pravosti a upotrebiteľnosti bankoviek.

V máji 2023 Súdny dvor Európskej únie objasnil rozsah súdneho preskúmania súdmi Európskej únie, pokiaľ ide o rozhodnutia ECB prijaté v oblasti bankového dohľadu na základe diskrečnej právomoci zahŕňajúcej komplexné technické, hospodárske a finančné posúdenia. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nasledoval po odvolaní ECB proti rozsudku Všeobecného súdu z apríla 2021, ktorým sa zrušuje rozhodnutie ECB o zamietnutí povolenia banke Crédit Lyonnais na vylúčenie z výpočtu jej ukazovateľa finančnej páky určité expozície vyplývajúce zo súm zhromaždených na regulovaných sporiacich účtoch. Všeobecný súd sa domnieval, že rozhodnutie bolo podložené zjavne nesprávnym posúdením, pretože ECB nezohľadnila, že tieto účty neboli vystavené riziku masívnych výberov a v dôsledku toho nevystavovali banku riziku núdzového odpredaja. Súdny dvor Európskej únie, ktorý potvrdil tvrdenia ECB, zrušil rozsudok Všeobecného súdu a rozhodol, že rozsah súdneho preskúmania súdmi Únie rozhodnutí ECB prijatých na základe diskrečnej právomoci musí byť obmedzený a nesmie viesť k tomu, že Všeobecný súd svojím posúdením nahradí posúdenie ECB. Cieľom preskúmania musí byť iba vyhodnotenie, či rozhodnutie nie je založené na vecne nesprávnych skutočnostiach, alebo nevychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia alebo zo zneužitia právomoci. V prejednávanej veci sa Súdny dvor Európskej únie domnieval, že Všeobecný súd nahradil posúdenie ECB svojím vlastným posúdením týkajúcim sa rizika núdzového predaja aktív, ktorému bola banka vystavená, a v dôsledku toho prekročil medze súdneho preskúmania. Súdny dvor Európskej únie, ktorý vydal konečný rozsudok v tejto veci, zamietol žalobu banky Crédit Lyonnais v prvostupňovom konaní o zrušení napadnutého rozhodnutia, pričom rozhodol, že banka nepreukázala, že rozhodnutie ECB bolo podložené zjavne nesprávnym posúdením.

V septembri 2023 Súdny dvor^[77] zamietol odvolanie banky Versobank AS proti rozsudku Všeobecného súdu zo 6. októbra 2021, ktorým sa zamietla žaloba o neplatnosť rozhodnutia ECB odobrať bankové povolenie na činnosť úverovej inštitúcie. Vo svojom rozsudku Súdny dvor potvrdil, že ECB má výlučnú právomoc odoberať bankové povolenia všetkých úverových inštitúcií zriadených v zúčastnených členských štátoch, bez ohľadu na to, či sú klasifikované ako významné alebo menej významné inštitúcie, a to aj z dôvodov súvisiacich so závažným porušením vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica AML.

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka konzultovať s ECB všetky navrhované právne akty Európskej únie v oblasti pôsobnosti ECB aj návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v takýchto oblastiach. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na stránke EURLex. V roku 2023 ECB prijala 12 stanovísk k návrhom právnych aktov Únie a 35 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov.

Zaznamenalo sa dvanásť prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov: dva prípady sa týkali právnych aktov Únie a desať vnútroštátneho práva. K siedmim z týchto dvanástich prípadov ECB prijala stanoviská z vlastnej iniciatívy.

Prvý prípad EÚ sa týkal návrhu nariadenia EÚ o harmonizovaných pravidlách spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch). Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože sa okrem iného týka rozsahu prístupu ECB a národných centrálnych bánk k údajom v súkromnej držbe a ich používania na viacero vymedzených účelov verejného záujmu. Druhý prípad EÚ sa týkal legislatívneho balíka EÚ, ktorým sa navrhuje vytvorenie jednotného európskeho miesta prístupu (European Single Access Point – ESAP) poskytujúceho centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám relevantným pre finančné služby, kapitálové trhy a udržateľnosť. Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože vytvorenie jednotného európskeho miesta prístupu je dôležitým míľnikom pri dobudovaní únie kapitálových trhov, čo by malo umožniť efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu v celej Únii a prispieť k ďalšiemu rozvoju a integrácii kapitálových trhov.

Dva maďarské prípady nedodržania povinnosti sa týkali nezávislosti centrálnej banky a zákazu menového financovania. Prvý prípad Maďarska súvisel s maďarským zákonom o hospodárskych a finančných opatreniach, ktorý určitým inštitúciám zakazoval do 30. júna 2023 nakúpiť dlhový nástroj denominovaný v maďarských forintoch, vydaný národnou centrálnou bankou ESCB. Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože bráni Magyar Nemzeti Bank v nezávislom výbere prostriedkov a nástrojov potrebných na výkon účinnej menovej politiky a na nezávislé dosahovanie jej hlavného cieľa, ktorým je cenová stabilita. Druhý prípad Maďarska sa týkal zmien a doplnení zákona o Magyar Nemzeti Bank, ktorými sa zaviedli štátne pokladničné účty v jednotlivých cudzích menách, ktoré bude spravovať Magyar Nemzeti Bank, s cieľom doplniť už existujúci štátny pokladničný účet v maďarských forintoch. Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože sa týka súladu úročenia štátnych pokladničných účtov národnej centrálnej banky so zákazom menového financovania.

Dva slovenské prípady nedodržania súladu sa týkali hotovosti. Prvý prípad súvisel so slovenským zákonom o sociálnom poistení, ktorým sa obmedzujú hotovostné platby príspevkov na verejné sociálne poistenie. Tento prípad sa považoval za jasný a významný vzhľadom na obmedzenie používania hotovosti ako platobného prostriedku a neexistenciu posúdenia primeranosti tohto obmedzenia zohľadniac kritériá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku vo veci Hessischer Rundfunk (C-422/19 a C-423/19). Druhý slovenský prípad sa týkal slovenského zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý zaručuje vydávanie hotovosti ako zákonného platidla, ustanovuje, že každý má právo platiť za nákup tovaru a poskytovanie služieb v hotovosti ako zákonnom platidle, zaručuje, že prijatie takejto platby možno odmietnuť len z opodstatnených alebo všeobecne platných dôvodov, a zaručuje právo na vykonanie hotovostných operácií v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože tento ústavný zákon zaručuje vydávanie hotovosti ako zákonného platidla a v tejto súvislosti stanovuje všeobecnú zásadu povinného prijímania hotovosti a rámec výnimiek v členskom štáte, ktorého menou je euro, čo patrí do výlučnej pôsobnosti ECB a Únie.

Päť prípadov nedodržania pravidiel na vnútroštátnej úrovni (štyri prípady nekonzultovania a jedna oneskorená konzultácia) súviselo s účelovou bankovou daňou a odvodmi zavedenými v reakcii na zvýšenú infláciu a úrokové sadzby. Tieto prípady sa týkali: 1) poľského zákona o crowdfundingu pre nové podniky a pomoc dlžníkom, ktorý zaviedol koncepciu „hypotekárnych prázdnin“ s cieľom zmierniť záťaž dlžníkov súvisiacu s nesplatenými hypotekárnymi úvermi po nedávnom zvýšení úrokových sadzieb centrálnou bankou Narodowy Bank Polski, 2) portugalského zákona o opatrení na dočasné zníženie referenčných sadzieb Euribor o 30 % pre hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ktorého cieľom je zmierniť vplyv rastúcich úrokových sadzieb na trh hypoték na bývanie a zabezpečiť väčšiu predvídateľnosť pre rodiny s hypotékami s variabilnou úrokovou sadzbou, 3) rumunského zákona o určitých fiškálno-rozpočtových opatreniach na zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti Rumunska, ktorý sa okrem iného týka zavedenia dane z obratu pre úverové inštitúcie, ktoré sú rumunskými právnickými osobami alebo rumunskými pobočkami zahraničných právnických osôb, 4) slovenského zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, a to tým, že a) rozširuje okruh regulovaných osôb podliehajúcich osobitnému odvodu o úverové inštitúcie podnikajúce na Slovensku a b) ukladá týmto úverovým inštitúciám osobitnú sadzbu odvodu, 5) lotyšského zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľov a ktorý stanovuje, že v roku 2024 budú mať úverové inštitúcie povinnosť platiť poplatok na ochranu hypotekárnych dlžníkov v prospech dlžníkov spĺňajúcich určité podmienky. Tieto prípady sa považovali za jasné a významné, pretože príslušné zákony vyvolávajú úvahy v oblasti finančnej stability, prudenciálneho dohľadu a v prípade Lotyšska, Portugalska a Slovenska aj v oblasti menovej politiky.

Posledným prípadom nedodržania súladu na vnútroštátnej úrovni je španielsky prípad týkajúci sa zákona, ktorým sa od Banco de España vyžaduje, aby prijala potrebné opatrenia, ktoré investičným spoločnostiam umožnia otvoriť účty v centrálnej banke na účely deponovania finančných prostriedkov získaných od klientov. Tento prípad sa považoval za jasný a významný, pretože okrem jeho priameho vplyvu na fungovanie platobných systémov by mohol vyvolať otázky týkajúce sa menovej politiky a finančnej stability.

ECB prijala 12 stanovísk k legislatívnym návrhom EÚ, ktoré sa týkali tém, ako sú digitálne euro, eurobankovky a mince ako zákonné platidlo, reforma správy hospodárskych záležitostí v Únii, rámec Únie pre krízové riadenie a ochranu vkladov, opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín, s cieľom zlepšiť efektívnosť zúčtovacích trhov Únie a riešiť riziko koncentrácie voči centrálnym protistranám a riziko protistrany pri centrálne zúčtovaných derivátových transakciách, okamžité platby v eurách, otázky súvisiace s klímou vrátane energetickej hospodárnosti budov, náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov a transparentnosti a integrity činností v oblasti environmentálneho a sociálneho hodnotenia a hodnotenia riadenia, štatistika Európskej únie v oblasti trhu práce týkajúca sa podnikov či vymenovanie nového člena Výkonnej rady ECB.

Pokiaľ ide o stanoviská k vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré sa často týkajú viacerých tém, ECB prijala 19 stanovísk týkajúcich sa národných centrálnych bánk, 15 stanovísk súvisiacich so stabilitou finančného systému, 13 stanovísk týkajúcich sa obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami, 7 stanovísk súvisiacich s menou a platobnými prostriedkami, 5 stanovísk týkajúcich sa nástrojov a operácií menovej politiky a vykonávania menovej politiky a 3 stanoviská v oblasti platobných systémov a/alebo systémov zúčtovania cenných papierov. Téma osobitných bankových daní a odvodov zavedených v reakcii na zvýšenú infláciu a úrokové sadzby bola v priebehu roka 2023 predmetom 7 stanovísk.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov stanovených v článkoch 123 a 124 Zmluvy a nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi monitoruje popri Rade guvernérov ECB aj Európska komisia.

ECB monitoruje aj nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2023 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

ECB bude naďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v roku 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Central Bank of Ireland konečným zlikvidovaním aktív súvisiacich s Irish Bank Resolution Corporation v priebehu roka 2023 prostredníctvom predaja dlhopisov s pohyblivou úrokovou sadzbou ukončila vážne obavy z menového financovania, ktoré pretrvávali od roku 2013.

Financovanie záväzkov verejného sektora voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) národnými centrálnymi bankami sa nepovažuje za menové financovanie za predpokladu, že jeho výsledkom sú zahraničné pohľadávky, ktoré majú povahu rezervných aktív. Finančné dary, ktoré v predchádzajúcich rokoch poskytli Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique a Banque de France prostredníctvom MMF na odpustenie dlhu vysoko zadlžených chudobných krajín, neviedli k vzniku zahraničných pohľadávok, preto si vyžadujú nápravné opatrenia.

10 Pôsobenie ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

ECB v roku 2023 pokračovala v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými partnermi. Vzťah medzi ECB a Európskym parlamentom je dôležitou súčasťou rámca zodpovednosti ECB. ECB sa zúčastnila na pravidelných vypočutiach a korešpondencii s Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON). Okrem toho ECB spolupracovala s výborom ECON aj v rámci prebiehajúcej práce na digitálnom eure. Na medzinárodnej úrovni sa ECB konštruktívne zapojila do dialógu so svojimi partnermi zo skupiny G20. Okrem iného podporila iniciatívy indického predsedníctva v oblasti regulácie finančného sektora, cezhraničných platieb a kryptoaktív. ECB sa naďalej zapájala do diskusií týkajúcich sa centrálnej banky o rôznych otázkach súvisiacich s fungovaním Medzinárodného menového fondu (MMF), vrátane revízie kvót MMF, úprav úverových politík a súboru nástrojov MMF a záležitostí týkajúcich sa zvláštnych práv čerpania (SDR) a ich smerovania.

10.1 Zodpovednosť ECB

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ECB priznáva nezávislosť. Nezávislosť znamená, že ECB môže prijímať rozhodnutia v záujme plnenia svojho hlavného cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability bez akéhokoľvek politického vplyvu. Základným kameňom nezávislosti je však zodpovednosť. ECB sa za svoju činnosť zodpovedá Európskemu parlamentu, ktorý reprezentuje občanov EÚ. Plnenie týchto povinností zodpovedať sa je kľúčovou súčasťou povinností ECB. Dvojstranný dialóg medzi ECB a Európskym parlamentom umožňuje ECB vysvetliť svoje kroky a politiky zástupcom občanov EÚ a vypočuť si ich názory. Časom sa tento dialóg vyvíjal nad rámec požiadaviek stanovených v článku 284 ods. 3 ZFEÚ. Na podporu pokračujúceho spoločného porozumenia a účinnej spolupráce podpísali prezidentka ECB a predsedníčka Európskeho parlamentu v júni 2023 výmenu listov objasňujúcich zodpovednosti v oblasti centrálneho bankovníctva medzi ECB a Európskym parlamentom.

Prezidentka ECB sa v roku 2023 zúčastnila na štyroch pravidelných vypočutiach vo výbore ECON a vo februári sa zapojila do rozpravy v pléne k Výročnej správe ECB za rok 2021, po ktorej Európsky parlament vydal uznesenie. V máji viceprezident predložil výboru ECON Výročnú správu ECB za rok 2022. V ten istý deň ECB zverejnila svoju odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe za rok 2021. Okrem toho bola ECB v máji hostiteľom výročnej návštevy delegácie členov výboru ECON v ECB. V priebehu roka ECB okrem toho odpovedala na 27 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu.

ECB tiež úzko spolupracovala s výborom ECON v kontexte svojej práce v oblasti digitálneho eura. V roku 2023 sa vtedajší člen Výkonnej rady pán Panetta zúčastnil na troch ad hoc vypočutiach vo výbore ECON, na ktorých sa diskutovalo o pokroku dosiahnutom počas výskumnej fázy projektu digitálneho eura vrátane tém súvisiacich so skúsenosťami používateľov, zákonným platidlom a legislatívnym procesom digitálneho eura.^[78] ECB navyše usporiadala technické semináre s Európskym parlamentom na úrovni odborníkov a zúčastnila sa na podujatiach organizovaných poslancami Európskeho parlamentu s cieľom diskutovať o digitálnom eure.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra z októbra a novembra 2023 podporuje euro 79 % respondentov z eurozóny a 43 % má tendenciu dôverovať ECB. Vysoká miera podpory eura je veľmi pozitívnym znakom, zatiaľ čo relatívne nižšia úroveň dôvery v ECB ukazuje, že táto inštitúcia musí pokračovať vo svojom úsilí o komunikáciu s verejnosťou a volenými zástupcami občanov. Budovanie dôvery verejnosti bude aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou budúceho vývoja ECB. ECB je preto naďalej odhodlaná aktívne sa zapájať do konštruktívneho dialógu s Európskym parlamentom a občanmi eurozóny.

10.2 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Svetové hospodárstvo počas indického predsedníctva G20 v roku 2023 naďalej negatívne ovplyvňovala ruská vojna proti Ukrajine a v poslednom štvrťroku zvýšená neistota spôsobená konfliktom na Blízkom východe. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 sa museli vyrovnávať s pomalším globálnym rastom, vysokým inflačným tlakom a volatilnými cenami energií. Hoci nezhody medzi členmi v geopolitických otázkach bránili prijatiu komuniké na zasadnutiach vo februári a júli 2023, spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20 v Naí Dillí, ako aj rozhodnutie o prijatí Africkej únie za budúceho stáleho člena skupiny G20 poukázali na úsilie členstva o zachovanie účinnosti a inkluzívnosti fóra. ECB privítala a podporila iniciatívy indického predsedníctva zamerané na zlepšenie regulačného rámca v bankovom a nebankovom sektore, uľahčenie cezhraničných platieb a dosiahnutie dohody o pláne skupiny G20 na obmedzenie rizík vyplývajúcich z ekosystémov kryptoaktív. ECB tiež podporila úsilie skupiny G20 o zvýšenie udržateľného financovania zo súkromných a verejných zdrojov pre globálny prechod na hospodárstvo s nulovou čistou hodnotou emisií skleníkových plynov. Z hľadiska projektu digitálneho eura boli pre ECB jednou z hlavných priorít diskusie G20 o výbere koncepcie a o ochranných opatreniach pre digitálne meny centrálnych bánk.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a na iných fórach, pričom presadzovala pohľad centrálnej banky v spoločných európskych stanoviskách prijímaných na týchto fórach.^[79] V roku 2023 patrili medzi kľúčové témy revízia kvót MMF, úpravy úverových politík a súboru nástrojov MMF a záležitosti týkajúce sa zvláštnych práv čerpania (Special Drawing Rights – SDR) a ich smerovania.

Rada guvernérov MMF 15. decembra 2023 ukončila 16. všeobecnú revíziu kvót a schválila zvýšenie členských kvót o 50 %, čím sa celkové kvóty MMF zvýšia na 715,7 miliardy SDR.^[80] Zvýšené kvóty sa členom rozdelia v pomere k ich existujúcim podielom na kvótach. Pristúpilo sa k úpravám súboru nástrojov MMF, ktoré fondu umožnili naďalej podporovať Ukrajinu.^[81] Koncom marca 2023 bola v rámci rozšíreného finančného nástroja pre Ukrajinu (Extended Fund Facility for Ukraine) schválená 48‑mesačná dohoda.^[82] MMF tiež ďalej posilnil preventívnu úlohu a flexibilitu svojho súboru nástrojov tým, že v októbri 2023 ukončil revíziu preventívnych nástrojov. Úvery MMF zostali ku koncu roka 2023 blízko svojich historických maxím: celkové nesplatené úvery na účte všeobecných zdrojov sa pohybovali okolo 92 mld. SDR, pričom expozícia voči najväčšiemu dlžníkovi MMF predstavovala jednu tretinu tohto objemu.

V nadväznosti na pridelenie 650 mld. USD zo zvláštnych práv čerpania v roku 2021, s cieľom naplniť dlhodobú globálnu potrebu na doplnenie existujúcich rezerv (čo krajinám tiež pomohlo pri riešení pandémie), úsilie o nasmerovanie zvláštnych práv čerpania alebo rovnocenných zdrojov do ďalšej pomoci rozvíjajúcim sa trhovým ekonomikám a krajinám s nízkymi príjmami dosiahlo svoj míľnik v júni 2023, keď bola splnená globálna ambícia mobilizovať 100 mld. USD. K tomuto úsiliu významne prispeli členské štáty EÚ, ktoré sa podieľali na viac ako 31 % záväzkov. Väčšina globálneho cieľa je určená pre fondy MMF: Trust pre odolnosť a udržateľnosť a Trust pre znižovanie chudoby a rast. ECB tiež naďalej podporovala medzinárodné iniciatívy na pomoc zraniteľným krajinám pri riešení rastúcej dlhovej zraniteľnosti, najmä implementáciu spoločného rámca G20 pre znižovanie dlhu.

11 Podpora dobrej správy a riadenia a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti

ECB vykonáva kľúčovú prácu v otázkach životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG). V prípade verejnej inštitúcie, akou je ECB, sem patrí aj jej zodpovednosť voči občanom Európskej únie (EÚ) a ich voleným zástupcom, komunikácia a spolupráca s rôznymi cieľovými skupinami, dodržiavanie najvyšších etických noriem a transparentnosti, posilňovanie postavenia zamestnancov a podpora ich prosperity, ako aj sledovanie vplyvov a rizík v oblasti klímy a životného prostredia.

11.1 Aktuálne informácie o environmentálnych, sociálnych a správnych záležitostiach

Tento prehľad hlavných zmien vo vývoji ESG v roku 2023 dopĺňajú ďalšie časti tejto výročnej správy a ďalšie informácie dostupné na internetovej stránke ECB (tabuľka 11.1).

V častiach 11.2 a 11.3 sa uvádza, ako ECB ako európska inštitúcia v roku 2023 pracovala na neustálom posilňovaní svojich rámcov riadenia, ako aj na posilňovaní transparentnosti a približovaní sa občanom. V časti 11.2 sa načrtáva úsilie ECB o posilnenie európskej a medzinárodnej spolupráce v oblasti etiky, integrity a správania, čo tiež reaguje na zvýšený záujem verejnosti v tejto oblasti.^[90] V časti 11.3 je opísaná spoločná snaha ECB jasne vysvetliť svoju politiku v období vysokej inflácie zameraná na rôzne skupiny príjemcov a reagujúca na obavy ľudí o budúcnosť našej meny. Časť 11.4 uvádza kľúčové udalosti v roku 2023, ktoré ovplyvnili riadenie ľudských zdrojov ECB, a poskytuje aktuálne informácie o menovaní pracovníka pre rozmanitosť a inklúziu či mediátora. A nakoniec, časť 11.5 sa zaoberá činnosťou ECB v oblasti klimatických a environmentálnych otázok a prináša podrobnejšie informácie o špecializovanejších publikáciách v tejto oblasti.

ECB rieši riziká ESG ako súčasť svojich rámcov riadenia rizík určených pre finančné a nefinančné riziká, ako sa uvádza v kapitole o riadení rizík v ročnej účtovnej závierke ECB za rok 2023.

Záťažové testovanie v oblasti klímy sa začalo v roku 2022 a odvtedy sa stalo pravidelným procesom. Je súčasťou opatrení na postupné začleňovanie klimatických rizík do celkového rámca rizík. ECB v rámci svojho prvého záťažového testu klimatických rizík v súvahe Eurosystému hodnotila citlivosť profilu finančných rizík Eurosystému na klimatické zmeny, čím rozšírila spôsobilosti Eurosystému v oblasti hodnotenia klimatických rizík. Výsledky poskytli prvý odhad vplyvu klimatických rizík na súvahu ECB.

11.2 Posilňovanie etiky a integrity

Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) je v ECB poverená stanovením príslušných pravidiel etiky a riadenia a monitorovaním ich dodržiavania. V roku 2023 sa nové iniciatívy zamerali na poskytovanie lepšej odbornej prípravy zamestnancom, od úvodných kurzov a e‑learningových programov pre nováčikov po doškoľovacie kurzy pre zamestnancov s dlhšou praxou či odbornú prípravu prispôsobenú potrebám konkrétnych obchodných funkcií. V nadväznosti na Globálny deň etiky sa počas šiestich až ôsmich týždňov organizovali tiež rôzne podporné projekty, ktorých cieľom bolo upriamiť pozornosť zamestnancov ECB na potrebu dodržiavať etické pravidlá, ako aj informovať verejnosť o pozornosti, ktorú ECB týmto oblastiam venuje. Kancelária pokračovala v zdokonaľovaní a zefektívňovaní svojich procesov, uľahčovaní prístupu zamestnancov k etickému poradenstvu a dodržiavaní etických štandardov ECB.

Vyššia informovanosť v oblasti etiky a integrity a jednoduchý prístup k etickému poradenstvu viedli k výraznému nárastu počtu žiadostí z 1 690 v roku 2022 na 2 767 v roku 2023 (graf 11.1).

Kontroly dodržiavania pravidiel, ktoré sa uskutočnili s podporou externej audítorskej spoločnosti, potvrdili, že zamestnanci ECB a členovia najvyšších orgánov ECB celkovo dodržiavajú pravidlá týkajúce sa súkromných finančných transakcií.

Graf 11.1

Prehľad žiadostí zamestnancov ECB v roku 2023

Štruktúru riadenia ECB dopĺňa nezávislý etický výbor ECB. Poskytuje poradenstvo vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach etiky, najmä pokiaľ ide o súkromné aktivity a zárobkovú činnosť po skončení mandátu, a posudzuje ich vyhlásenia o záujmoch. Výbor pre etiku okrem toho monitoruje európsky a medzinárodný vývoj v oblasti etiky a správania sa. Poskytuje tiež poradenstvo v otázkach vhodných aktualizácií etického rámca ECB pre vysokopostavených úradníkov ECB, napríklad k nedávnemu rozšíreniu pravidiel týkajúcich sa súkromných finančných transakcií.

Výbor pre etiku a právny súlad naďalej poskytoval podporu národným centrálnym bankám a príslušným vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní usmernenia o zásadách etického rámca z roku 2021, ako aj rady týkajúce sa jednotného a konzistentného výkladu etických noriem v rámci celého Eurosystému. Okrem toho, aby čo najviac vyťažil z rôznorodosti názorov, výbor zorganizoval zasadnutia na témy spoločného záujmu, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 50 rôznych verejných inštitúcií a organizácií.

Na európskej úrovni zohrávala ECB v roku 2023 naďalej aktívnu úlohu v prebiehajúcich medziinštitucionálnych rokovaniach o zriadení nezávislého etického orgánu EÚ.

Na medzinárodnej úrovni sa ECB aktívne podieľala na výmene poznatkov a stanovovaní štandardov v rámci Etickej siete multilaterálnych organizácií, a to tak v pozícii podpredsedu siete, ako aj prostredníctvom príspevkov na zasadnutiach a výročnej konferencii. ECB sa podieľala aj na prvom hodnotení implementácie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii v EÚ.

11.3 Komunikácia a transparentnosť politiky ECB

Klesajúca, ale stále príliš vysoká inflácia a čoraz hmatateľnejšie hospodárske účinky sprísnenia politiky ECB vytvorili pre ECB v roku 2023 náročné komunikačné prostredie. V čase mimoriadnej neistoty a krízy životných nákladov sa ECB v komunikácii musela zamerať na ubezpečenie občanov a podnikov o svojom záväzku vrátiť infláciu späť na cieľovú úroveň a presvedčiť ich, že bude schopná dosiahnuť to pomocou kľúčových politických nástrojov, ktoré má k dispozícii.

ECB preto zintenzívnila komunikáciu o svojej menovej politike. Vzhľadom na to, že sprísňovanie menovej politiky začalo prinášať zamýšľaný účinok tlmenia dopytu, bolo dôležité vysvetľovať rozhodnutia ECB a opätovne zdôrazňovať, že jej hlavným mandátom je boj proti inflácii. Popri viacerých verejných vystúpeniach rozhodujúcich činiteľov ECB sa aj v niekoľkých postoch na Blogu ECB vysvetľoval vplyv inflácie na reálne príjmy a význam štrukturálnych politík vlád v boji proti inflácii a poskytli sa analytické poznatky o rekordne vysokej úrovni participácie pracovnej sily. V podcastoch ECB sa opisovali faktory inflácie a v špeciálnej podcastovej letnej škole sa rozoberala úloha ECB pri udržiavaní cenovej stability.

Bolo tiež potrebné odpovedať na oprávnené otázky, prečo ECB nepredvídala prudký nárast inflácie a prečo boli jej makroekonomické prognózy nesprávne. Jednoznačnosť a presnosť projekcií Eurosystému sú osobitne dôležité na ukotvenie očakávaní a posilnenie dôveryhodnosti politiky ECB. Rovnako bolo nevyhnutné vysvetliť rôzne zdroje neistoty a komunikovať s pokorou ako prostriedkom na posilnenie dôvery.

V dôsledku predchádzajúcich menovopolitických rozhodnutí, najmä rozsiahlych nákupov aktív, boli ECB a iné centrálne banky v Eurosystéme v roku 2023 konfrontované so stratami vo svojich súvahách. ECB sa osobitne usilovala objasniť, odkiaľ pochádzajú zisky a straty centrálnej banky, napríklad prostredníctvom špecializovaného vysvetlenia. To zároveň umožnilo ECB zasadiť tieto straty do kontextu dlhoročných výrazných ziskov a zdôrazniť, že jej úlohou je prijímať menovopolitické rozhodnutia, ktoré podporujú cieľ cenovej stability, nie dosahovať zisky.

Ďalšie mimoriadne komunikačné úsilie sa v roku 2023 sústredilo na budúcnosť našej meny, tak vo forme hotovosti, ako v digitálnej forme.

ECB sa rozhodla, že súčasťou tvorby návrhu tretej série eurobankoviek by mal byť participatívny proces za účasti širšej verejnosti. Na tento účel boli Európania z celej eurozóny vyzvaní, aby sa zúčastnili na online prieskume o témach ďalšej série bankoviek, pričom mali možnosť vybrať si preferovanú tému výtvarného návrhu zo siedmich možností. Do prieskumu sa zapojilo viac ako 365 000 ľudí z celej eurozóny a ich preferencie boli zohľadnené v rozhodnutí Rady guvernérov vybrať ako témy budúcich eurových bankoviek „Európsku kultúru“ a „Rieky a vtáky“. Komunikácia a informovanie v súvislosti s ďalšou sériou bankoviek posilnili posolstvo, že ECB a Eurosystém zostávajú verní zachovaniu hotovosti.

Vyjadrenie záväzku k hotovosti v roku 2023 bolo mimoriadne dôležité, pretože ECB sa pripravuje na možné zavedenie digitálneho eura.

V októbri 2023 Rada guvernérov rozhodla o ukončení výskumnej fázy projektu digitálneho eura a posunutí do prípravnej fázy. Súčasťou tohto kroku bola mnohostranná a viacjazyčná komunikačná kampaň, ktorá zahŕňala rôzne komunikačné kanály a produkty vo všetkých krajinách eurozóny vrátane oficiálnej stránky LinkedIn o projekte digitálneho eura a samostatnej internetovej stránky o projekte digitálneho eura. Kampaň bola zameraná na výhody a význam zavedenia digitálneho eura, na obavy o súkromie a na úlohu hotovosti i novej digitálnej meny ako zákonného platidla. Okrem komunikácie so zainteresovanými stranami z odvetvia, tvorcami politík a organizáciami občianskej spoločnosti sa ECB inovatívnym spôsobom obrátila aj na príslušných tvorcov online obsahu. Cieľom bolo povzbudiť podnikateľov v oblasti digitálnych technológií pôsobiacich na poli peňazí a financií, aby zdôvodnili potrebu digitálneho eura a vysvetlili jeho vlastnosti svojim online sledovateľom a odberateľom.

Celkovo sa týmto spoločným úsilím a následnou širokou medializáciou podarilo spropagovať projekt digitálneho eura a dosiahnuť jeho širšie pochopenie. Z analýzy vyplýva, že hoci na začiatku sa o digitálne euro zaujímala najmä mladšia generácia Európanov, informovanosť a porozumenie sa teraz rozšírili na všetky vekové skupiny.

Rok 2023 bol tiež rokom, v ktorom ECB oslávila 25. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti ECB zorganizovala podujatie, na ktorom sa zúčastnili najvyšší predstavitelia inštitúcií Európskej únie a Nemecka ako hostiteľskej krajiny ECB i ďalších krajín eurozóny, ako aj bývalí prezidenti ECB Jean-Claude Trichet a Mario Draghi. Na konci roku 2023 a na začiatku roka 2024 si ECB spoločne s ďalšími inštitúciami EÚ pripomenula 25 rokov eura. Tieto historické míľniky umožnili ECB zdôrazniť úspech jednotnej meny, jej výhody pre obyvateľov Európy ako piliera stability na celom svete a symbolu európskej jednoty.

S cieľom nadviazať kontakt najmä s mladšími ľuďmi viedla ECB v roku 2023 na sociálnych sieťach kampaň „Ide nám o stabilitu“. Cieľom bolo interaktívnym a osobným spôsobom vysvetliť základné aspekty ECB a jej práce: cieľ cenovej stability, úlohu bankového dohľadu a vplyv rozhodnutí ECB na každodenný život. Príspevky kampane zaznamenali 166 miliónov pozretí a oslovili 43 miliónov mladých ľudí.

Verejný prístup k dokumentom ECB je neoddeliteľnou súčasťou politiky transparentnosti ECB. Podporuje otvorenosť ECB a zvyšuje jej demokratickú legitímnosť.

V roku 2023 prijala ECB viac žiadostí o prístup k dokumentom (73 žiadostí) ako v roku 2022 (63 žiadostí). Zatiaľ čo žiadosti naďalej pokrývali široké spektrum tém vrátane otázok dohľadu alebo iniciatív s vysokým profilom, ako je projekt digitálneho eura, zvýšil sa počet žiadostí o prístup k dokumentom týkajúcim sa inštitucionálnych tém a riadenia, čo odrážalo väčší záujem verejnosti o takéto záležitosti.

V súlade so záväzkom transparentnosti ECB boli dokumenty, ktoré vydala na základe žiadostí verejnosti o prístup, vo všeobecnosti sprístupnené prostredníctvom verejného registra dokumentov ECB. V záujme zvýšenia transparentnosti ECB pripravila aj prehľad tém žiadostí o prístup k dokumentom prijatých v ECB od roku 2004.

Európsky ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu ECB v súvislosti so spracúvaním žiadostí o verejný prístup k dokumentom.

Iniciatívam ECB na podporu transparentnosti, otvorenosti a blízkosti k občanom sa dostalo uznania prostredníctvom jej nominácie do užšieho výberu na cenu európskeho ombudsmana za dobrú správu vecí verejných v roku 2023, pretože „pomohla občanom EÚ pochopiť menovú politiku v časoch vysokej inflácie“.

11.4 Posilňujeme postavenie našich ľudí, aby Európe prinášali to najlepšie

V kontexte postupného návratu do kancelárií od roku 2022 sa ECB zamerala na politiky a programy na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, rozvoj zamestnancov a organizačnú odolnosť. V januári 2023 bola zavedená nová politika práce z domu, ktorá podporuje flexibilitu zamestnancov a stážistov. V roku 2023 bola pre inštitúcie v rámci Európskeho systému centrálnych bánk a jednotného mechanizmu dohľadu sprístupnená nová platforma virtuálneho vzdelávania EUREKA, ktorá poskytuje ešte viac príležitostí na vzdelávanie a mobilitu. ECB v súlade so svojím cieľom vytvoriť kultúru živej inklúzie vymenovala mediátora aj poradcu pre diverzitu a inklúziu v oblasti ľudských zdrojov.

Pracovná kultúra

Po prechodnej fáze v roku 2022 nadobudla 1. januára 2023 účinnosť nová politika práce z domu. Na základe celkovo pozitívnych skúseností z obdobia práce na diaľku poskytuje nová politika zamestnancom flexibilné možnosti práce z domu. Umožňuje všetkým zamestnancom a stážistom ECB pracovať z domu až do 110 dní ročne, ak je to v súlade s prevádzkovými potrebami.

Schéma 11.1

Práca z domu zamestnancov ECB v roku 2023

ECB načúva svojim zamestnancom a začiatkom roka 2023 uskutočnila bleskový prieskum názorov. Výsledky prieskumu ukázali, že zamestnanci boli aj naďalej angažovaní, odhodlaní a zapojení do práce ECB. Stále je však potrebné vynakladať úsilie na posilnenie pracovnej kultúry. V nadväznosti na prieskum Výkonná rada presadila iniciatívu na podporu organizačnej kultúry, v rámci ktorej sa zamestnanci učia účinne reagovať na nevhodné správanie. Zaviedli sa interaktívne semináre, ktorých cieľom bolo posilniť kultúru otvoreného prejavu a vzájomnej spolupráce.

Rozvoj talentov

Rok 2023 bol dôležitým rokom mobility zamestnancov v ESCB a SSM. Nová vzdelávacia platforma ECB, EUREKA, po prvýkrát ponúkla centralizovaný prehľad možností vzdelávania a mobility v iných inštitúciách ESCB a SSM. EUREKA podporuje výmenu poznatkov a spoluprácu a je k dispozícii zamestnancom ECB, ako aj všetkým zamestnancom ESCB a SSM. V rámci piateho ročníka Schumanovho programu spusteného v roku 2023 bolo ponúknutých 41 projektov ako príležitostí pre stáže, ktoré umožňujú výmenu zamestnancov medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a národnými centrálnymi bankami. ECB tiež pokračovala vo výmene zamestnancov s niekoľkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a európskymi inštitúciami v rámci špecializovaného výmenného programu SSM. Do konca roka 2023 sa uskutočnilo deväť výmen s dvomi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (Banco de España a Francúzskym orgánom pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácií) a s jednou agentúrou (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

ECB pokračovala vo svojom programe rastu líderských schopností s cieľom rozvíjať kompetencie v oblasti vedenia a zvyšovať jeho účinnosť. Okrem toho zorganizovala posledných sedem skupín programu ženského líderstva, úspešného programu, ktorý sa začal v roku 2014 a ktorého cieľom bolo dosiahnuť vyššie zastúpenie žien v ECB. Ďalšiu významnú príležitosť na rozvoj priniesol portál Mentoring, ktorý zamestnancom a stážistom umožňuje ponúkať mentorstvo a vyhľadávať mentorov. Do konca roka 2023 zaznamenal takmer 100 mentorských vzťahov.

V rámci stratégie ESCB a SSM v oblasti vzdelávania a rozvoja boli spustené ďalšie kľúčové iniciatívy. Príslušné vnútroštátne orgány a národné centrálne banky boli zapojené do siete EUREKA, ktorá poskytuje prístup k širokej škále príležitostí na vzdelávanie a rozvoj v ESCB a SSM. Dôležitý program vzdelávania výkonných pracovníkov centrálnych bánk a bankového dohľadu sa začal v októbri 2023. V priebehu roka sa uskutočnili dva úspešné „hackatóny“, do ktorých sa zapojili účastníci z celého ESCB a SSM. Prvý sa konal vo februári na tému decentralizovaných financií a druhý, o klimatických zmenách, v novembri v priestoroch ECB.

ECB ponúka program stáží, čím podporuje európsku integráciu mladých absolventov a poskytuje im príležitosť získať praktické skúsenosti a využiť v praxi vedomosti, ktoré si osvojili počas štúdia. ECB zároveň profituje z poznatkov stážistov o súčasnom akademickom výskume, ako aj z ich nadšenia a nových nápadov. Od 1. decembra 2023 sa grant na stáže zvýšil na 1 170 € mesačne a na 2 120 € pre doktorandov, ktorí ukončili aspoň dva roky doktorandského štúdia na stážistické miesta danej úrovne. Stážisti dostávajú aj príspevky na ubytovanie.

Rozmanitosť a inklúzia

ECB sa dlhodobo usiluje o vytvorenie kultúry živej inklúzie, ktorá odzrkadľuje európsku spoločnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa ECB posilnila svoju inštitucionálnu základňu prostredníctvom svojich šiestich základných sietí pre rozmanitosť a inklúziu (D&I) a zavedením vzdelávacieho programu v oblasti inklúzie pre zamestnancov, tímy a vedúcich pracovníkov. S cieľom vytvoriť kultúru založenú na inklúzii, vzájomnom rešpekte a psychologickej bezpečnosti boli zriadené dve nové roly: nový mediátor, ktorý od roku 2023 zabezpečuje prevenciu a riešenie problémov na pracovisku prostredníctvom asistovaného dialógu, a nový poradca ľudských zdrojov pre D&I, ktorý zabezpečuje uplatňovanie optiky D&I na všetky témy týkajúce sa pracovníkov a kultúry.

Počas roka 2023 ECB medzi svoje priority zaradila rodovú diverzitu, pričom zohľadnila všetky aspekty rozmanitosti a podporovala inkluzívnu kultúru. Odráža sa to v certifikácii EDGE Move & EDGEplus, v pokroku ECB pri plnení cieľov rodovej rovnosti na roky 2020 – 2026, v zavedení platenej rodičovskej dovolenky pre partnera rodiča, v pilotovaní stáží pre talenty v rámci spektra autizmu, v informačných stretnutiach a podujatiach týkajúcich sa rasovej a etnickej príslušnosti či inklúzie marginalizovaných skupín, zdravotne znevýhodnených a príslušníkov LGBT+.

So zámerom získať najväčšie talenty v Európe sa ECB zapojila do viacerých kariérnych veľtrhov pre málo zastúpené skupiny, napríklad do najväčšieho európskeho veľtrhu pre ľudí tmavej a farebnej pleti organizovaného sieťou ADAN (Afro Deutsches Akademiker Netzwerk), do veľtrhu Sticks & Stones pre talenty LGBTIQ+ a ich podporovateľov a do veľtrhu herCAREER pre kariérny postup žien. S cieľom prilákať uchádzačov so zdravotným znevýhodnením ECB propagovala voľné pracovné miesta na platforme myAbility. ECB pokračovala v ponuke štipendií pre ženy, aby posilnila svoje ženské portfólio a začlenila doň ženy z rôznych sociálno-ekonomických vrstiev. Okrem toho ECB v rámci pokračujúceho prejavu solidarity a podpory spustila štipendium pre 15 ukrajinských študentov, ktorí sú zapísaní na magisterské štúdium na Ukrajine.

Schéma 11.2

Zamestnanci ECB v číslach

11.5 Pokrok v práci na environmentálnych a klimatických výzvach

Zmena klímy pokračuje a čím dlhšie čakáme na zníženie emisií a prechod na ekologickejšie hospodárstvo, tým vyššie sú náklady.^[91],[92] Napriek dosiahnutému pokroku svet stále nie je na dobrej ceste obmedziť zvyšovanie globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.^[93] To znamená, že riziká súvisiace so zmenou klímy a s náhlym prechodom sa zvyšujú, čo má vplyv na menovú politiku a stabilitu finančných a bankových systémov. Aby ECB mohla plniť svoj mandát je nevyhnutné, aby chápala dôsledky klimatických zmien pre hospodárstvo a finančný sektor.

Preto ECB v koordinácii s centrom pre klimatické zmeny pokračovala v práci na svojej klimatickej agende, pričom spolupracovala s internými účastníkmi a s Eurosystémom prostredníctvom príslušných výborov a špecializovaných fór v oblasti klímy. V roku 2023 ECB pokračovala v začleňovaní cieľov a environmentálnych aspektov európskeho klimatického zákona do svojej stratégie, projektov a procesov tvorby politík.

ECB v roku 2023 pracovala na svojom pláne v oblasti klimatických zmien a prírody na roky 2024 – 2025 obsahujúcom náčrt činností, na ktoré sa sústredí v záujme dosiahnutia svojich strategických klimatických cieľov. Určila tiež tri oblasti, na ktoré sa treba zamerať: prechod na ekologické hospodárstvo, pochopenie zvýšeného fyzického vplyvu zmeny klímy a pokrok v oblasti rizík súvisiacich s prírodou.

Hlavné body práce súvisiacej s klimatickými zmenami

Na viacerých frontoch sa dosiahol konkrétny pokrok, ktorý pokrýval celý rad úloh ECB (schéma 11.3).

V rámci implementácie menovej politiky zverejnila ECB v marci 2023 prvé finančné informácie súvisiace s klímou o držbe podnikových cenných papierov Eurosystémom. Uhlíková náročnosť reinvestícií sa v priebehu 12 mesiacov po zmene smerovania reinvestícií v októbri 2022 znížila o viac ako 65 %. Rada guvernérov vo februári posilnila tento parameter, keď sa rozhodla znížiť objem cenných papierov v držbe Eurosystému. Od ukončenia reinvestícií v programe nákupu aktív v júli pokračuje zmena orientácie aj v podnikových aktívach v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív. V prvom preskúmaní metodiky klimatického skóre v októbri 2023 sa dospelo k záveru, že rámec splnil svoje plánované ciele a že jeho hlavné prvky sa zachovajú. Očakáva sa, že dekarbonizácia portfólií podnikového sektora bude v roku 2024 pokračovať spôsobom, ktorý podporuje splnenie cieľov Parížskej dohody. Eurosystém okrem toho pokračoval v príprave na začlenenie klimatických aspektov do svojho kolaterálového rámca a na zdokonalenie hodnotenia a riadenia rizík.

Schéma 11.3

Prehľad kľúčových opatrení v oblasti klímy

Rozsiahla analytická práca podporila úlohu informovať tvorcov politík, finančný sektor a verejnosť o hospodárskom a finančnom dosahu klimatických zmien a o ich dôsledkoch pre úlohy ECB.^[94] V roku 2023 ECB pokračovala v posudzovaní makroekonomických dôsledkov klimatickej zmeny a zmierňujúcich politík a najmä vplyvu zelených fiškálnych opatrení na projekcie odborníkov Eurosystému/ECB. V modelovej analýze hospodárskeho vplyvu oceňovania uhlíka sa zistili mierne nepriaznivé účinky na hospodárstvo. Zistenia prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu a prieskumu poskytovania bankových úverov naznačujú, že firmy eurozóny investujú do transformácie a že podmienky poskytovania bankových úverov sú prísnejšie pre firmy s vysokými emisiami bez dôveryhodných plánov transformácie. Pokiaľ ide o vplyv na menovú politiku, nedávna analýza skúmala účinky klimatickej zmeny na mechanizmus transmisie menovej politiky a zistila, že zatiaľ čo transformácia zvyšuje náklady na úvery a znižuje poskytovanie úverov všetkým firmám, jej kontrakčný účinok je miernejší pre firmy s nízkymi emisiami a pre tie, ktoré sa zaviazali k dekarbonizácii. Vo viacerých výskumných prácach sa skúmal súvis medzi meniacou sa klímou a infláciou, pričom sa zistilo, že vyššie teploty môžu zvýšiť infláciu cien potravín, ale účinky horúcejších liet na strane dopytu môžu z dlhodobého hľadiska infláciu tlmiť, a že tieto vplyvy sú v jednotlivých ekonomikách eurozóny asymetrické (box 1). ECB tiež rozšírila svoje poznatky o vplyve klimatickej zmeny na potenciálnu produkciu.

V snahe zlepšiť dostupnosť údajov o klíme Európsky systém centrálnych bánk zverejnil klimatické ukazovatele týkajúce sa udržateľného financovania, emisií skleníkových plynov a fyzického rizika (časť 7.2).

ECB ďalej rozvíjala svoju metodiku záťažového testovania s cieľom preskúmať odolnosť širšej ekonomiky voči rôznym scenárom transformácie aj pripravenosť dohliadaných bánk vyrovnať sa s finančnými a hospodárskymi šokmi vyplývajúcimi z klimatického rizika. V roku 2023 ECB viedla pracovnú skupinu pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS) zameranú na vytvorenie a analýzu scenárov a zverejnila štvrtú fázu svojich dlhodobých makrofinančných klimatických scenárov. Scenáre fungujú ako východisková spoločná referencia pre analýzu klimatických rizík vplývajúcich na hospodárstvo a finančný systém. Rámec priznáva neistotu a obmedzenia klimatického a ekonomického modelovania, napríklad pokiaľ ide o body zlomu. ECB v spolupráci s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vypracovala politické možnosti na redukciu medzier v poistnej ochrane v prípade klimatických zmien vzhľadom na skutočnosť, že v EÚ je v súčasnosti poistená len štvrtina strát z katastrof súvisiacich s klímou. ECB tiež analyzovala riziká spojené so zmenou klímy pre štáty, ktoré môžu mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu a fiškálne výdavky. ECB a Európsky výbor pre systémové riziká uverejnili správu, v ktorej zhromaždili dôkazy o najdôležitejších ukazovateľoch finančnej stability a vypracovali makroprudenciálny rámec na riešenie klimatických rizík. V správe sa takisto naznačuje, že vysoká hospodárska závislosť od prírodných ekosystémov by mohla zhoršiť klimatické riziká pre finančnú stabilitu.

Pokiaľ ide o bankový dohľad ECB, hoci úverové inštitúcie podliehajúce dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu dosiahli významný pokrok vo svojich postupoch riadenia klimatických a environmentálnych rizík, viaceré inštitúcie nedosiahli pokrok očakávaný v marci 2023. ECB bude ďalej pozorne monitorovať pokrok bánk a v prípade potreby prijme donucovacie opatrenia.^[95]

V priebehu rokov ECB neustále zlepšovala bezpečnosť a udržateľnosť eurobankoviek počas celého hotovostného cyklu.^[96] V roku 2023 uverejnila štúdiu o environmentálnej stope eurobankoviek ako platobného nástroja. Budúce eurobankovky sa vyvíjajú v súlade so zásadami ekodizajnu, čo znamená, že aspekty ochrany životného prostredia sa posudzujú vo všetkých fázach procesu vývoja bankoviek (časť 6.2).

Od roku 2021 sa zamestnanci ECB podieľajú na školeniach a multilaterálnych odborných workshopoch s partnermi z centrálnych bánk a so zainteresovanými stranami mimo Európskej únie. ECB sa zúčastnila aj na mnohých pracovných skupinách a podujatiach s centrálnymi bankami a inými inštitúciami a na fórach, kde podporila klimatickú agendu a profitovala z pravidelnej výmeny. Patrí sem NGFS, Rada pre finančnú stabilitu, Bazilejský výbor pre bankový dohľad, európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká, ako aj Banka pre medzinárodné zúčtovanie, skupiny G7 a G20 a Medzinárodný menový fond.

Inovatívny výskum rizík súvisiacich s prírodou ukázal, že degradácia ekosystémov bude predstavovať výzvu pre podniky a potenciálne sa rozšíri na banky, keďže takmer 75 % podnikových úverov v eurozóne (takmer 3,24 bil. €) sa poskytuje dlžníkom s vysokou mierou závislosti od ekosystémových služieb. Okrem toho ECB prvýkrát preskúmala transformačné riziká a vzťah klímy a prírody. Ak uvažujeme o zmene klímy a zmene využívania pôdy ako o hlavných príčinách straty biodiverzity, vplyv podnikov v eurozóne na prírodu sa rovná strate 582 miliónov hektárov „panenských“ biotopov na celom svete. Výskum zdôrazňuje význam začlenenia zmeny klímy a straty prírody do rámcov hodnotenia rizík, keďže sú neoddeliteľne spojené.

V marci 2023 začala ECB zverejňovať ročné finančné informácie o nemenovopolitických portfóliách súvisiace s klímou ako doplnok k jej ročnému environmentálnemu vyhláseniu, ktoré spolu poskytujú prehľad o vplyve prevádzky ECB na životné prostredie a o uhlíkovej stope ňou financovaných emisií, ako aj o súvisiacich cieľoch.^[97] Aktualizované údaje o výsledkoch ECB v oblasti životného prostredia v roku 2023 budú k dispozícii v priebehu roka 2024.

12 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

Európska centrálna banka začala 1. júna 1998 pôsobiť ako centrálna banka eurozóny s jasným mandátom udržiavať cenovú stabilitu. V roku 2023 bolo 25. výročie založenia ECB príležitosťou na oslavu mnohých úspechov, ktoré inštitúcia dosiahla v tomto období. Kolegovia z ECB, ktorí začínali v Európskom menovom inštitúte, predchodcovi ECB, a pokračujú v práci pre túto inštitúciu doteraz, sa s nami podelili o svoje osobné skúsenosti. Popisujú najmä to, aké to bolo pracovať v novej inštitúcii s atmosférou startupu a ako prispeli k mnohým dôležitým míľnikom, keď sa ECB bezprostredne etablovala medzi svojimi partnermi a postupom času sa ďalej vyvíjala.

Rita Choudhury, staršia vedúca ekonómka – štatistička, generálne riaditeľstvo pre štatistiku

Moja kariérna dráha v ECB bola pozoruhodne formujúca. Začala sa skokom do neznáma, novým zamestnaním v novej krajine. Do ECB som prišla v čase jej prechodu, ako mladá analytička, do stále sa formujúceho útvaru štatistiky. ECB mala vtedy len niekoľko stoviek zamestnancov a potrebovala „všetky ruky“. Snažili sme sa preto zvládať viaceré úlohy. Môj typický deň bol rozmanitý: diskutovala som o požiadavkách s politickými oblasťami, navrhovala som štatistické rámce, programovala kód a pripravovala som príležitostné príhovory. Vzhľadom na to, že inštitucionálne politiky boli len v začiatkoch, so vzrušením som sledovala, ako sa moje kreatívne riešenia často veľmi rýchlo uplatnili.

S dozrievaním ECB sa otvárali možnosti profesijného rastu. Pracovala som vo viacerých rôznych oblastiach útvaru štatistiky, kde som si mohla prehĺbiť odborné znalosti a získať prax. K osobitne nezabudnuteľným povinnostiam patrilo vedenie návštev do našich národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov v členských krajinách s cieľom podporiť vzájomné vzťahy a poradiť im pri príprave výkazníctva ako novým členom eurozóny.

Dnes pôsobím v novovytvorenej dátovej kancelárii, ktorej cieľom je optimalizovať správu inštitucionálnych údajov (vrátane oblastí ako umelá inteligencia) a ktorá podlieha hlavnému dátovému manažérovi. Prispievam tiež k práci Fóra pre rozmanitosť a inklúziu. Ide o prierezové úlohy a napĺňa ma, že môžem spolupracovať s rôznymi skupinami a pomáhať pri formovaní a usmerňovaní širších politík ECB.

Máme za sebou aj prekážky, spomínam si napríklad na brexit, ktorý vyvolal neistotu, pokiaľ ide o ďalšiu prácu v tejto inštitúcii, ale nakoniec vďaka dynamickému prostrediu, motivovaným kolegom a neustálym vyhliadkam na rozvoj si spomínam hlavne na víťazstvá.

Dimitrios Koukidis, hlavný špecialista pre riadenie dodávateľov, generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Veľmi dobre si spomínam na prípravu slávnostného ceremoniálu pri príležitosti inaugurácie ECB v júni 1998. Bol som jedným z malého tímu organizátorov tohto významného podujatia. Panovalo tam veľké nadšenie a kolegiálnosť. Boli sme konfrontovaní so všetkými organizačnými výzvami, aké so sebou prinášalo založenie novej inštitúcie, ktorá sa musela rýchlo postaviť na vlastné nohy. Niekoľko nasledujúcich rokov som pomáhal organizovať verejné aj zamestnanecké podujatia v ECB, pričom ich rozsah a veľkosť sa postupne rozširovali a vyvíjali.

No a dnes: teraz pracujem na odbore jazykových služieb po tom, ako som v roku 2016 využil príležitosť na internú mobilitu. Mám na starosti rozpočet, obstarávanie a riadenie dodávateľov v oblasti prekladateľských a redakčných služieb, aby bolo zabezpečené primerané pokrytie v 24 úradných jazykoch Európskej únie. Tieto podporné funkcie zohrávajú kľúčovú úlohu pomáhajúcu ECB jasne a účinne komunikovať s odbornou aj laickou verejnosťou. Rovnako ako v celej ECB, aj v tejto oblasti využívame najnovšie technológie. Na zvýšenie efektívnosti našich procesov s kolegami napríklad využívame techniky umelej inteligencie.

Keď sa zamyslím nad touto dlhou a vzrušujúcou cestou, som hrdý na to, že som sa podieľal na vytvorení ECB ako inštitúcie svetovej úrovne, ktorá udržiava stabilné ceny a bezpečný finančný systém približne pre 350 miliónov ľudí v eurozóne. Zároveň som vďačný za to, že som počas svojej kariéry v ECB mal možnosť rozvíjať sa a rásť odborne aj osobne.

Francesco Mazzaferro, riaditeľ, sekretariát Európskeho výboru pre systémové riziká

Dobre si spomínam, ako som ako mladší úradník pracoval vo „Výbore pre prechod na euro“, ktorý pod vedením Tommasa Padou-Schioppu dohliadal na prechod trhov z desiatich národných mien na euro o polnoci 31. decembra 1998. V ten deň, ktorý bol vyvrcholením všetkého, čím som prispel od svojho nástupu do Európskeho menového inštitútu v polovici roku 1995, som si naivne myslel, že práca je hotová. Obával som sa, že po rokoch vzrušenia zrazu uviaznem v rutine. Nasledujúce desaťročie, ktoré som strávil na novozriadenom generálnom riaditeľstve pre európske a medzinárodné vzťahy, však ukázalo, že som sa mýlil. Vďaka širšiemu záujmu o našu menovú integráciu som dostal príležitosť vytvoriť inovatívne spoločné programy technickej pomoci Eurosystému v prospech centrálnych bánk a orgánov dohľadu v susedstve Európskej únie.

O desať rokov neskôr, keď ECB v čase finančnej krízy poskytla priestory nezávislému Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB), som mal možnosť znovu si vyskúšať niečo nové. Začiatkom roka 2010 ma požiadali, aby som sa stal projektovým manažérom na vytvorenie ESRB. O rok neskôr som bol vymenovaný za vedúceho sekretariátu ESRB. Odvtedy som sa každý deň skutočne tešil z práce na zachovaní odolnosti finančného sektora v širokom inštitucionálnom prostredí spolu s centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu na európskej a národnej úrovni, ako aj z práce s výnimočnou skupinou kolegov z ECB a členských inštitúcií ESRB.

Emily Witt, riaditeľka odboru, generálne riaditeľstvo pre operácie na trhu

Keď som v roku 1995 nastúpila do Európskeho menového inštitútu, patrila som medzi prvých sto kolegov poverených prípravami na zavedenie eura ako jednotnej európskej meny. V roku 1998 som sa rýchlo oboznámila s tým, ako ECB spolupracuje s národnými centrálnymi bankami. S nadšením som pomáhala koordinovať celkové testovanie a bola som svedkom toho, ako novozavedené systémy dobre fungovali, či už pri vykonávaní operácií menovej politiky, realizácii platieb alebo zbere štatistických údajov v celej Európe.

Vďaka cieľu ECB podporovať internú mobilitu som pracovala na šiestich rôznych odboroch (platobnom, IT, ľudských zdrojoch, sekretariáte, štatistike a trhových operáciách). To mi umožnilo rozšíriť si vedomosti o hlavných aspektoch centrálneho bankovníctva a zdokonaliť sa v oblasti riadenia projektov, riadenia ľudí a líderstva. Povzbudilo ma to spoznávať rôzne perspektívy a štýly myslenia a mala som možnosť vybudovať si trvalé kontakty a priateľstvá v celej Európe.

Poslanie ECB ma inšpiruje a som hrdá na to, že som mohla prispieť k úspechu iniciatív v oblasti riadenia zmien v prospech Európy. Jedným z príkladov je zavedenie nášho systému správy dokumentov a záznamov, ktorý je kľúčom k efektívnemu zdieľaniu a distribúcii informácií medzi kolegami v národných centrálnych bankách a k zachovaniu inštitucionálnej pamäte ECB.

V súčasnosti som veľmi rada, že mám na starosti oddelenie služieb finančných operácií. Som blízko k trhom a mám možnosť kombinovať bežnú prácu s prácou na zaujímavých projektoch, čo zahŕňa spoluprácu s mnohými rôznymi odbornými útvarmi ECB, centrálnymi bankami a externými partnermi. Len nedávno sme pre Európsku komisiu zriadili služby daňovej a platobnej agentúry.

Vo svojom voľnom čase veľmi rada číta, varím a chodím na túry. Som aktívnou členkou turistického klubu ECB, vďaka čomu mám skvelú príležitosť stretať sa s kolegami mimo práce a dostať sa do prírody na rôznych miestach Európy.

Ročná účtovná závierka

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2023