Prehľad

Hoci rast reálneho HDP bol v prvom štvrťroku 2019 výraznejší, než sa očakávalo, z najnovších ukazovateľov vyplýva slabší rast v druhom štvrťroku a mierny nárast počas zvyšku roka 2019. Ukazovatele ekonomického sentimentu sa počas posledných mesiacov vo všetkých krajinách eurozóny aj naďalej zhoršovali, najmä v odvetviach závislých od svetového obchodu. Je to odrazom pretrvávajúceho slabého vývoja svetového obchodu v prostredí neustálej globálnej neistoty (napríklad v dôsledku hrozby eskalácie protekcionizmu a možnosti neriadeného brexitu). Tieto faktory majú negatívny vplyv na stav vývozných objednávok a výrobné očakávania v sektore priemyselnej výroby, a v krátkodobom horizonte budú pravdepodobne brzdiť hospodársku aktivitu v eurozóne. Sentiment v tuzemsky orientovanom sektore služieb a sektore stavebníctva bol zároveň v posledných mesiacoch odolnejší a situácia na trhu práce sa naďalej zlepšovala. Vo všeobecnosti základné domáce faktory, ktoré by mali podporovať hospodársku expanziu v eurozóne, konkrétne výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky, zvyšujúce sa mzdy a určité uvoľňovanie rozpočtovej politiky, celkovo pôsobia aj naďalej. Okrem toho sa očakáva, že zahraničný dopyt v priebehu roka 2019 postupne zaznamená oživenie a výraznejšie podporí hospodársky rast počas zvyšku sledovaného obdobia. Celkovo sa predpokladá pokles rastu reálneho HDP z 1,8 % v roku 2018 na 1,2 % v roku 2019 a následné zvýšenie na 1,4 % v rokoch 2020 a 2021. V porovnaní s projekciami z marca 2019 bol rast reálneho HDP v roku 2019 upravený mierne nahor, a to vzhľadom na kladný vplyv priaznivejších údajov za prvý štvrťrok, než sa očakávalo, ktorý prevažuje zníženie projekcií rastu v nasledujúcich štvrťrokoch, prevažne z dôvodu naďalej slabého vývoja svetového obchodu. Z toho vyplýva slabší účinok prenosu do roku 2020. Okrem toho boli strednodobé projekcie marginálne upravené nadol.

Očakáva sa, že inflácia HICP sa v tomto roku zmierni, následne sa však má oživiť a v roku 2021 dosiahnuť úroveň 1,6 %. Inflácia cien energií sa v krátkodobom horizonte bude naďalej znižovať v dôsledku záporných bázických efektov a mierne klesajúcich predpokladaných cien ropy a následne sa stabilizuje. Inflácia HICP bez energií a potravín sa bude vzhľadom na predpokladanú hospodársku expanziu postupne zvyšovať. Rast mzdových nákladov v minulých obdobiach sa zároveň premietne do cien a dôjde k oživeniu ziskových marží. V porovnaní s projekciami z marca 2019 bola inflácia HICP v roku 2019 upravená marginálne nahor vzhľadom na vyššie ceny ropy a v roku 2020 marginálne nadol v dôsledku prudšie klesajúceho profilu predpokladaných cien ropy. Inflácia HICP bez energií a potravín na najbližšie obdobie bola v dôsledku slabších údajov mierne upravená nadol.^[1]

1 Reálna ekonomika

Reálny HDP eurozóny zaznamenal v prvom štvrťroku 2019 oživenie, čiastočne v dôsledku niektorých dočasných pozitívnych faktorov (graf 1). Zvýšenie rastu reálneho HDP z 0,2 % v štvrtom štvrťroku 2018 na 0,4 % v prvom štvrťroku 2019 čiastočne súviselo s konkrétnymi faktormi, ktoré viedli k dočasnej stimulácii rastu. Niektoré krajiny profitovali z výrazného rastu zahraničného dopytu súvisiaceho s mimoriadne silným dopytom po dovoze v Spojenom kráľovstve v očakávaní pôvodného dátumu brexitu. Okrem toho v Nemecku došlo k výraznému oživeniu súkromnej spotreby v dôsledku prudkého zvýšenia prihlasovania nových súkromných vozidiel po výpadkoch v automobilovej produkcii v druhej polovici roka 2018. Súkromnú spotrebu podporili aj fiškálne opatrenia, ktoré nadobudli účinnosť v prvom štvrťroku, keď mali podľa očakávaní aj najväčší vplyv. Sektor stavebníctva v niektorých krajinách profitoval z priaznivých poveternostných podmienok. Taliansko po výraznom poklese rastu koncom roka 2018 spôsobenom politickou neistotou zaznamenalo určité oživenie priemyselnej výroby, ktoré sa prejavilo vo výraznejšom hospodárskom raste.

Po relatívne silnom raste počas prvého štvrťroka z aktuálnych ukazovateľov vyplýva oslabenie rastu v krátkodobom horizonte. Ukazovateľ ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Európska komisia, v posledných mesiacoch celkovo naďalej klesal, pričom jeho pád bol celoplošný v rámci krajín eurozóny, a približoval sa k svojmu dlhodobejšiemu priemeru. Tento pokles bol prevažne dôsledkom ďalšieho zhoršovania sentimentu v sektore priemyselnej výroby, na ktorom sa podieľalo nepriaznivejšie hodnotenie súčasného stavu objednávok a menej optimistické očakávania týkajúce sa produkcie. Tento stav je podľa všetkého odrazom naďalej slabého vývoja svetového obchodu, ako aj vplyvu neistoty – predovšetkým v súvislosti s globálnymi obchodnými spormi a brexitom. Naproti tomu sentiment vo viac tuzemsky orientovanom sektore služieb a sektore stavebníctva v posledných mesiacoch zostal zhruba nezmenený, rovnako ako spotrebiteľská dôvera. Najnovší vývoj indexov nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Indices – PMI) potvrdzuje tento odlišný vývoj jednotlivých sektorov: údaje za výrobný sektor zostávajú hlboko pod limitom nulového rastu (50), zatiaľ čo indexy súvisiace so sektorom služieb a sektorom stavebníctva vykazovali hodnoty vysoko nad 50. Celkovo z najnovších ukazovateľov vyplýva oslabenie rastu v druhom štvrťroku, predovšetkým v Nemecku a Taliansku, čiastočne v dôsledku ústupu dočasných podporných faktorov v prvom štvrťroku.

V strednodobom horizonte základná projekcia vychádza z predpokladu postupného odznievania globálnych negatívnych faktorov, čo prispeje k posilneniu základných faktorov, ktoré podporujú expanziu v eurozóne (tabuľka 1). Základná projekcia vychádza z predpokladu riadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a postupnej normalizácie súčasnej úrovne neistoty týkajúcej sa budúcnosti svetového obchodu – najmä že nebudú prijaté žiadne ďalšie protekcionistické opatrenia nad rámec tých, ktoré už boli oznámené. S ústupom týchto negatívnych faktorov budú môcť začať pôsobiť viaceré priaznivé základné faktory. Predpokladá sa stále výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky ECB, ktoré sa bude naďalej premietať do ekonomiky. Poskytovanie úverov nefinančnému súkromnému sektoru by sa ku koncu sledovaného obdobia malo mierne posilniť vďaka nízkym úrokovým mieram a priaznivým podmienkam poskytovania bankových úverov domácnostiam ako aj nefinančným korporáciám. K dynamike súkromných výdavkov bude prispievať aj nižšia potreba znižovania miery zadlženosti v jednotlivých sektoroch. Na rast súkromnej spotreby a rezidenčných investícií by malo tiež pozitívne vplývať zrýchľovanie rastu miezd a čistého majetku, ako aj klesajúca nezamestnanosť. Vývoz z eurozóny by mal ťažiť z projektovaného oživenia zahraničného dopytu. Napokon sa očakáva, že fiškálna pozícia bude počas celého sledovaného obdobia mierne expanzívna (časť 3).

Doznievanie niektorých pozitívnych faktorov však má ku koncu sledovaného obdobia viesť k pomalšiemu rastu. Z technických predpokladov vyplýva, že nominálne úrokové sadzby zostanú naďalej nízke, ale počas sledovaného obdobia sa mierne zvýšia. Podnikové investície by sa počas sledovaného obdobia mali výrazne oslabiť v dôsledku dlhého obdobia nízkej dôvery podnikateľského sektora a ukončenia platnosti niektorých daňových stimulov. V strednodobom horizonte sa má zároveň podľa očakávaní spomaliť rast zamestnanosti, a to v dôsledku čoraz akútnejšieho nedostatku pracovných síl v niektorých krajinách, ako aj vyšších mzdových nákladov.

Rast reálneho disponibilného príjmu sa má v roku 2019 zrýchľovať, zatiaľ čo v rokoch 2020 a 2021 sa má oslabiť. Posilnenie v roku 2019 je odrazom zrýchlenia rastu nominálneho disponibilného príjmu a poklesu inflácie spotrebiteľských cien. Očakáva sa, že slabnúci rast nominálneho príjmu ako aj postupne sa zvyšujúca inflácia budú v rokoch 2020 a 2021 rast reálneho príjmu tlmiť. Podiel hrubých miezd a platov na raste nominálneho disponibilného príjmu by sa mal v rokoch 2019 a 2020 podľa projekcií o niečo znížiť (v dôsledku vplyvu slabšieho rastu zamestnanosti) a v roku 2021 by mal zostať zhruba nezmenený. Ostatné osobné príjmy majú počas sledovaného obdobia mierne rásť, zhruba v súlade s rastom ziskov (meraných ako hrubý prevádzkový prebytok). V dôsledku kombinácie znižovania priamych daní a rastu transferov domácnostiam by mal byť príspevok čistých rozpočtových transferov v roku 2019 po prvýkrát od roku 2010 kladný; v rokoch 2020 a 2021 má byť vzhľadom na nižšie transfery domácnostiam a postupné zvyšovanie príjmov z priamych daní celkovo neutrálny.

Očakáva sa, že súkromná spotreba v priebehu sledovaného obdobia zostane stabilná. Podľa odhadov sa v prvom štvrťroku 2019 zrýchlila vďaka výraznému rastu reálneho disponibilného príjmu. V budúcnosti naďalej pomerne priaznivá spotrebiteľská dôvera, očakávanie zlepšovania podmienok na trhu práce a zvyšujúca sa reálna mzda na zamestnanca naznačujú výrazný rast spotreby v nasledujúcich štvrťrokoch, v niektorých krajinách znásobený kladným účinkom rozpočtového uvoľňovania. Predpokladá sa, že následne sa na súkromnej spotrebe prejaví očakávané postupné spomalenie rastu zamestnanosti a neutrálnejšie rozpočtové transfery.

Rast súkromnej spotreby by mal ťažiť z priaznivých podmienok financovania a rastúceho čistého majetku. Nominálne sadzby bankových úverov by sa mali v sledovanom období podľa projekcií mierne zvyšovať, naďalej však zostanú na nízkej úrovni. Vplyv rastúcich sadzieb bankových úverov na hrubé úrokové náklady by mal byť len obmedzený vzhľadom na dlhú splatnosť úverov domácností a pomerne nízky podiel úverov domácností s premenlivou sadzbou. Hrubé úrokové náklady by preto mali zostať na nízkej úrovni a naďalej tak podporovať súkromnú spotrebu. Zároveň sa očakáva, že hrubé úrokové výnosy sa mierne zvýšia, predovšetkým vďaka pokračujúcej akumulácii úročených aktív. Okrem toho by vďaka pokračujúcemu výraznému zhodnocovaniu nehnuteľného majetku malo dochádzať k ďalšiemu rastu čistého majetku. Spolu s výsledkami dosiahnutými v procese oddlžovania by mal spotrebu podporiť aj rastúci čistý majetok.

Rast rezidenčných investícií by mal podľa očakávaní pokračovať, hoci o niečo miernejším tempom. Odolnosť dôvery v sektore stavebníctva a stúpajúci počet stavebných povolení svedčia o pokračujúcej expanzii investícií do nehnuteľností na bývanie v nasledujúcich štvrťrokoch. Napriek tomu sa očakáva, že táto dynamika sa spomalí. Na spomalenie poukazujú výsledky najnovších prieskumov, z ktorých vyplýva pokles podielu domácností, ktoré v priebehu budúceho roka plánujú modernizáciu bývania. Spomalenie môže byť dôsledkom čoraz akútnejších kapacitných obmedzení v sektore stavebníctva a nepriaznivých demografických trendov v niektorých krajinách.

Počas sledovaného obdobia sa očakáva rast podnikových investícií, aj keď pomerne nevýrazným tempom. Podľa odhadov rast podnikových investícií v prvom štvrťroku 2019 spomalil, pričom sa očakáva, že v priebehu roka bude ich vývoj naďalej pomerne nevýrazný, a to vzhľadom na relatívne slabý vývoj svetového obchodu a pretrvávajúce obavy súvisiace s globálnymi obchodnými politikami, brexitom bez dohody a „tvrdým pristátím v Číne“. Očakáva sa však, že vo všeobecnosti budú podnikové investície v eurozóne naďalej ťažiť z viacerých priaznivých základných faktorov. Po prvé, miera využitia kapacít zostáva nad dlhodobým priemerom a neobvykle vysoký počet výrobných podnikov uvádza nedostatok vybavenia ako faktor obmedzujúci produkciu vo výrobe. Po druhé, podmienky financovania by mali počas sledovaného obdobia zostať priaznivé. Po tretie, očakáva sa rast ziskov, ktorý u podnikov prispeje k ďalšiemu zvýšeniu značného objemu likvidných aktív nadobudnutých v posledných rokoch. V neposlednom rade sa s cieľom kompenzovať ponukové obmedzenia súvisiace s nedostatkom pracovných síl podniky môžu rozhodnúť zvýšiť investičnú aktivitu.

Vývoz z eurozóny by mal v priebehu roka 2019 podľa projekcií rásť nevýrazným tempom, pričom počas zvyšku sledovaného obdobia sa očakáva jeho oživenie, zhruba v súlade so zahraničným dopytom. Po nízkych mierach rastu a stratách trhových podielov v prvých troch štvrťrokoch 2018 sa vývoz z eurozóny v poslednom štvrťroku 2018 nečakane zrýchlil a predstihol zahraničný dopyt. Keďže v silnom vývoze v poslednom štvrťroku minulého roka sa do určitej miery odrážali idiosynkratické faktory, a keďže krátkodobé ukazovatele sú aj naďalej nevýrazné, predpokladá sa, že vývoz z eurozóny sa v prvej polovici roku 2019 v kontexte nepriaznivého medzinárodného prostredia s pretrvávajúcou globálnou neistotou oslabí a klesne pod tempo zahraničného dopytu. V strednodobom horizonte by sa mal vývoz z eurozóny podľa projekcií oživiť a rásť zhruba v súlade so zahraničným dopytom. Zatiaľ čo určité zlepšenie cenovej konkurencieschopnosti by mohlo viesť k rýchlejšiemu rastu podielov na vývozných trhoch, jeho účinok je neutralizovaný vplyvom obchodnej neistoty. Zloženie vývozu z eurozóny totiž inklinuje k investičným produktom, ktoré sú obzvlášť náchylné na negatívne vplyvy neistoty súvisiacej s obchodnou politikou. V najbližšom období sa zároveň očakáva oslabenie dovozu z krajín mimo eurozóny, ktoré je odrazom tak vývoja samotného vývozu, ako aj slabej dynamiky investičnej činnosti a hospodárskej aktivity v niektorých krajinách eurozóny. Neskôr má dovoz z krajín mimo eurozóny rásť zhruba v súlade s celkovým dopytom (domáci dopyt plus vývoz). Celkovo sa očakáva, že príspevok čistého obchodu k rastu reálneho HDP sa počas zvyšku roka 2019 zmení na záporný, pričom od roku 2020 bude neutrálny.

Očakáva sa len nevýrazný rast zamestnanosti, a to tak v krátkodobom horizonte – čiastočne vzhľadom na dočasné faktory – ako aj v neskoršej časti sledovaného obdobia, keď sa prejaví nedostatok pracovnej sily. Rast zamestnanosti má v roku 2019 zaznamenať pokles a v roku 2020 by sa mal opäť mierne zvýšiť. Pokles miery rastu zamestnanosti očakávaný v priebehu roka 2019 je prevažne oneskorenou reakciou na slabý vývoj hospodárskej aktivity v niektorých krajinách. V roku 2020 sa očakáva určité zvýšenie rastu zamestnanosti vzhľadom na silnejšiu hospodársku aktivitu. V roku 2021 by podľa projekcií rast zamestnanosti mal opäť klesnúť, keďže sa očakáva, že ďalší rast zamestnanosti bude obmedzovať ponuka pracovnej sily, zatiaľ čo so spomalením hospodárskej aktivity by sa mal podľa projekcií zmierniť aj dopyt po pracovnej sile.

Expanzia pracovnej sily sa má počas sledovaného obdobia zmierniť. Vzhľadom na projektovanú čistú imigráciu pracovných síl, očakávanú integráciu utečencov a pokračujúce zvyšovanie miery účasti na pracovnom trhu sa očakáva ďalšia expanzia pracovných síl. Tieto faktory však počas sledovaného obdobia slabnú, preto sa očakáva prehĺbenie nepriaznivého vplyvu starnutia obyvateľstva na rast pracovných síl, keďže počet starších ľudí odchádzajúcich z trhu práce prevyšuje počet mladších ľudí, ktorí naň vstupujú.

V roku 2021 sa očakáva pokles miery nezamestnanosti na 7,3 %. Miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2019 klesla na 7,8 %, čo je najnižšia úroveň zaznamenaná od tretieho štvrťroka 2008. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, miera nezamestnanosti by mala počas roka 2019 zostať v podstate nezmenená na súčasnej úrovni a následne by mala klesnúť. Počet nezamestnaných by sa mal do konca sledovaného obdobia znížiť o približne 0,8 milióna na 12,9 milióna osôb, no aj naďalej by mal zostať mierne nad úrovňou predkrízového minima (12,2 milióna osôb). Zatiaľ čo k zodpovedajúcemu poklesu miery nezamestnanosti by malo dôjsť plošne vo všetkých krajinách, očakáva sa, že miery nezamestnanosti sa budú medzi jednotlivými krajinami stále značne líšiť.

Očakáva sa, že produktivita práce v priebehu sledovaného obdobia zaznamená oživenie. Po výraznom tempe rastu v roku 2017 sa rast produktivity práce na zamestnanca v roku 2018 spomalil v dôsledku nečakaného oslabenia hospodárskej aktivity. V neskoršej časti roka 2019 sa vzhľadom na zvýšenie dynamiky hospodárskej aktivity očakáva mierne medzištvrťročné zrýchlenie rastu produktivity. V strednodobom horizonte by mal rast produktivity práce zostať mierne pod predkrízovou priemernou úrovňou (1,0 %^[4]).

V porovnaní s projekciami z marca 2019 bol rast reálneho HDP na rok 2019 upravený nahor a na roky 2020 a 2021 nadol. V roku 2019 nečakané zrýchlenie rastu v prvom štvrťroku viac než kompenzuje zníženie projekcií na zvyšok roka. Zníženie projekcií je odrazom: a) ustupovania dočasných faktorov, ktoré podporovali rast v prvom štvrťroku, b) slabšieho sentimentu a redukcie zahraničného dopytu, prevažne v dôsledku dlhodobých globálnych politických neistôt (napr. v súvislosti s brexitom a obchodnými spormi), a c) pretrvávajúcej politickej neistoty v Taliansku. Z revízie výhľadu krátkodobého vývoja nadol vyplýva slabší účinok prenosu do roku 2020. Strednodobý výhľad bol upravený nadol len mierne.

2 Ceny a náklady

Podľa projekcií by mala inflácia HICP v roku 2019 dosiahnuť v priemere 1,3 % a potom vzrásť na 1,6 % v roku 2021 (graf 2). Za poklesom celkovej inflácie v roku 2019 stojí najmä výrazné zníženie inflácie energetickej zložky HICP v dôsledku záporných bázických efektov a mierne klesajúcich cien ropy v eurách. V rokoch 2020 a 2021 majú ceny energií v rámci HICP rásť miernym tempom, čiastočne v dôsledku mierne klesajúcej krivky cien ropných futures. Predpokladá sa, že inflácia potravinovej zložky HICP sa bude po poklese v krátkodobom horizonte v dôsledku spomalenia tempa rastu cien potravinových komodít pohybovať v blízkosti úrovne 2 %. Inflácia HICP bez energií a potravín sa má od konca tohto roka postupne zvyšovať a v roku 2021 má dosiahnuť 1,6 %. Očakáva sa, že k jej rastu bude prispievať síce miernejšie, no nepretržité hospodárske oživenie. Rastúci nedostatok pracovných síl bude navyše naďalej prispievať k rastu miezd, zatiaľ čo zlepšovanie hospodárskej aktivity a premietanie predchádzajúceho zvyšovania mzdových nákladov do cien povedie k zvýšeniu jednotkových ziskov. Výsledkom bude zintenzívnenie domácich cenových tlakov. K rastu inflácie HICP bez energií a potravín majú prispieť aj rastúce ceny neenergetických komodít.

Podľa projekcií sa má rast kompenzácií na zamestnanca v dôsledku rastúceho nedostatku pracovných síl zrýchliť z 2,2 % v roku 2018 na 2,5 % v roku 2021. Zároveň sa očakáva, že po prudkom náraste jednotkových nákladov práce v roku 2018 v súvislosti s cyklickým spomalením produktivity a jednorazovými faktormi vplývajúcimi na kompenzácie na zamestnanca dôjde počas sledovaného obdobia v dôsledku zvýšenia rastu produktivity práce k miernemu spomaleniu ich rastu, budú sa však pohybovať na úrovni vyššej ako za posledné roky. Hlavnou príčinou mzdového rastu je predpokladané prehlbovanie nedostatku pracovných síl v niektorých častiach eurozóny. Možno očakávať, že k zrýchleniu rastu nominálnej mzdy v tých krajinách eurozóny, v ktorých systém tvorby miezd zahŕňa retrospektívne prvky, prispeje popri cyklickej dynamike aj rast celkovej inflácie za posledné dva roky. Niektoré krajiny zároveň prijali opatrenia na zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré sa môžu premietnuť do distribúcie miezd.

Ziskové marže sa majú počas horizontu projekcií vyvíjať priaznivejšie než v roku 2018. Ziskové marže boli v niekoľkých posledných štvrťrokoch v dôsledku výrazného rastu jednotkových nákladov práce a zhoršenia obchodných podmienok v súvislosti s predchádzajúcim rastom cien ropy obmedzené. Tieto negatívne faktory by mali v dôsledku opätovného zvyšovania dynamiky hospodárskej aktivity a očakávaného zlepšovania obchodných podmienok postupne odznievať (box 3).

Vonkajšie cenové tlaky sa majú v roku 2019 oslabiť a počas zvyšku sledovaného obdobia majú mierne rásť. V porovnaní s rokom 2018 má ročná miera rastu deflátora dovozu v roku 2019 podľa očakávaní klesnúť a následne mierne stúpnuť. Tento vývoj výrazne ovplyvňujú pohyby cien ropy, ktoré v roku 2018 spôsobili rast dovozných cien a v roku 2019 ich zasa budú tlmiť. K inflácii dovozných cien má zároveň, hoci v o niečo nižšej miere, prispieť rast cien neropných komodít a základné globálne cenové tlaky.

V porovnaní s projekciami z marca 2019 bola inflácia HICP na rok 2019 upravená nahor a na rok 2020 nadol. Tieto zmeny možno pripísať najmä výraznej úprave energetického komponentu na rok 2019 nahor v dôsledku výraznejšieho rastu cien ropy a na rok 2020 nadol v dôsledku výraznejšie klesajúceho profilu cien ropných futures. Inflácia HICP bez energií a potravín na najbližšie obdobie bola navyše mierne upravená nadol, a to najmä v dôsledku slabších aktuálnych údajov.

3 Výhľad rozpočtového vývoja

Agregovaná fiškálna pozícia eurozóny má byť počas celého sledovaného obdobia mierne expanzívna. Fiškálna pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od vládnej podpory finančnému sektoru. Očakáva sa, že po neutrálnej fiškálnej pozícii v roku 2018 bude v roku 2019 mierne expanzívna, predovšetkým v dôsledku zníženia priamych daní, ako aj nárastu výdavkov verejnej správy v niektorých krajinách. V roku 2020 sú hlavnými faktormi očakávaného dodatočného uvoľňovania fiškálnej pozície ďalšie zníženia priamych daní a odvodov sociálneho zabezpečenia, ako aj vyššie transfery. V roku 2021 je ďalšie mierne uvoľňovanie spojené najmä s rastom výdavkov a znížením priamych daní v niektorých krajinách.

Rozpočtové saldo eurozóny sa má v roku 2019 zhoršiť a počas nasledujúcich rokov zostať celkovo nezmenené, pričom pomer zadlženosti má aj naďalej klesať. Prehlbovanie deficitu verejnej správy je zapríčinené zhoršením cyklicky upraveného primárneho salda v dôsledku očakávanej expanzívnej fiškálnej pozície. Tento vplyv je čiastočne neutralizovaný miernym poklesom úrokových výdavkov vďaka výmene nákladných starších dlhových nástrojov za nové s nižšími úrokovými sadzbami. K trendu znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP prispieva čoraz priaznivejší diferenciál rastu a úrokovej miery a naďalej kladné primárne saldá, ktoré však postupne klesajú.

Výhľad deficitu eurozóny sa v porovnaní s projekciami z marca 2019 mierne zlepšil. O niečo nižší rozpočtový deficit je dôsledkom o čosi menej expanzívneho nastavenia fiškálnej pozície v porovnaní s projekciami z marca 2019, ktoré však nemá vplyv na celkový charakter mierne expanzívnej fiškálnej pozície. Pomer zadlženosti má zostať celkovo nezmenený, keďže došlo len k okrajovým úpravám deficitu.