Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Prehľad

Výhľad vývoja hospodárskej aktivity a inflácie v eurozóne je momentálne veľmi neistý a v zásadnej miere závisí od priebehu ruskej vojny na Ukrajine, dosahu zavedených sankcií a možných ďalších opatrení.[1] Základný scenár zahŕňa počiatočné hodnotenie dosahu vojny na hospodárstvo eurozóny na základe informácií dostupných do 2. marca 2022. Z prudkého rastu cien energií a nepriaznivých účinkov na dôveru vyplýva v najbližšom období výrazne negatívny vplyv na domáci dopyt, zatiaľ čo oznámené sankcie a prudké zhoršenie výhľadu vývoja ruskej ekonomiky oslabia rast obchodnej výmeny eurozóny. Projekcie v základnom scenári vychádzajú z predpokladu, že súčasné narušenie dodávok energií a nepriaznivé účinky na dôveru spojené s konfliktom budú dočasné a že globálne ponukové reťazce nebudú výrazne zasiahnuté. Na základe týchto predpokladov základný scenár vývoja počíta s výrazne negatívnym dosahom konfliktu na hospodársky rast v eurozóne v roku 2022. Vzhľadom na východiskovú pozíciu hospodárstva eurozóny so silným trhom práce a predpokladaným odznievaním negatívnych účinkov pandémie a ponukových obmedzení sa v projekciách aj naďalej očakáva pomerne výrazné tempo expanzie hospodárskej aktivity v nadchádzajúcich štvrťrokoch. V strednodobom horizonte by sa mal rast približovať k priemerným historickým mieram i napriek menej podpornému nastaveniu rozpočtovej politiky a rastu úrokových mier v súlade s technickými predpokladmi vychádzajúcimi z očakávaní finančného trhu. Celkovo by mal rast reálneho HDP podľa projekcií dosiahnuť v priemere 3,7 % v roku 2022, 2,8 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 bol výhľad hospodárskeho rastu na rok 2022 upravený o 0,5 percentuálneho bodu nadol, predovšetkým vzhľadom na vplyv ukrajinskej krízy na ceny energií, dôveru a obchod. Túto úpravu nadol čiastočne kompenzuje kladný účinok revízie údajov za rok 2021 nahor. Na rok 2023 bol rast znížený o 0,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v roku 2024 zostáva bez zmeny.

Po sérii výnimočných šokov cien energií z konfliktu na Ukrajine vyplýva, že celková inflácia v nasledujúcich mesiacoch podľa základného scenára projekcií zostane na veľmi vysokej úrovni, kým sa znova nezačne pomaly približovať k cieľovej úrovni. V priemere by mala dosiahnuť 5,1 % v roku 2022, 2,1 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Tlaky na rast cien v krátkodobom horizonte sa podstatne zvýšili, predovšetkým v prípade ropy a plynových komodít. Podľa aktuálneho hodnotenia budú tieto tlaky trvať dlhšie, než sa očakávalo v minulosti, a budú len čiastočne kompenzované tlmiacimi účinkami na rast prameniacimi zo slabšej dôvery a slabším rastom obchodnej výmeny v dôsledku konfliktu. Za predpokladu absencie ďalších rastových šokov cien komodít však projekcie počítajú s výrazným poklesom inflácie energetickej zložky počas sledovaného obdobia. V krátkodobom horizonte tento pokles súvisí s bázickými efektmi, zatiaľ čo z technických predpokladov vychádzajúcich z cien futures vyplýva pokles cien ropy a veľkoobchodných cien plynu, ktorý bude mať za následok zanedbateľný príspevok energetickej zložky k  celkovej inflácii v roku 2024. Inflácia HICP bez energií a potravín zostáva v roku 2022 na vysokej úrovni 2,6 %, odrážajúc výraznejšiu dynamiku cien služieb s priamym kontaktom so zákazníkmi, nepriame účinky vyšších cien energií a rastové účinky pretrvávajúcich obmedzení na strane ponuky. S oslabovaním týchto tlakov sa na základe historických trendov očakáva pokles tejto miery základnej inflácie na 1,8 % v roku 2023 a jej následný nárast na 1,9 % v roku 2024 v dôsledku rastúceho dopytu, zvyšujúceho sa nedostatku pracovných síl a určitých sekundárnych vplyvov na mzdy. V kumulatívnom vyjadrení počas celého sledovaného obdobia bola celková inflácia v porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 výrazne upravená nahor, najmä na rok 2022. Príčinou sú aktuálne nečakane vysoké hodnoty, vyššie ceny energetických komodít, odolnejšie rastové tlaky prameniace z narušenej ponuky a rýchlejší rast miezd, okrem iného v súvislosti s plánovaným zvýšením minimálnej mzdy v Nemecku. Úprava projektovaných hodnôt nahor prihliada aj na nedávny návrat trhových ukazovateľov strednodobých inflačných očakávaní na úrovne zodpovedajúce inflačnému cieľu ECB. Tieto účinky prevažujú negatívny vplyv, ktorý má na infláciu výrazné zvýšenie trhových predpokladov týkajúcich sa úrokových mier a negatívne dopytové účinky súvisiace s konfliktom na Ukrajine.

Vzhľadom na značnú neistotu spojenú s dosahom konfliktu na Ukrajine na hospodárstvo eurozóny boli okrem základného scenára vypracované dva alternatívne scenáre. Nepriaznivý scenár v porovnaní so základným scenárom predpokladá, že na Rusko budú uvalené prísnejšie sankcie, čo povedie k určitým narušeniam globálnych hodnotových reťazcov. Pokračujúce znižovanie dodávok ruského plynu by viedlo k vyšším nákladom na energie a obmedzeniu produkcie eurozóny. Z dôvodu prechodu na iné zdroje energie by však išlo len o dočasný vplyv. Geopolitické napätie by navyše oproti základnému scenáru trvalo dlhšie, čo by spôsobilo dodatočné narušenia finančného vývoja a dlhšie pretrvávajúcu neistotu. Podľa nepriaznivého scenára by bol rast HDP eurozóny v roku 2022 v porovnaní so základným scenárom o 1,2 percentuálneho bodu nižší, zatiaľ čo inflácia by bola o 0,8 percentuálneho bodu vyššia. V roku 2023 by boli rozdiely menšie. V roku 2024 by bol hospodársky rast o niečo vyšší ako v základnom scenári, keďže ekonomika by dobiehala väčší negatívny dosah na hospodársku aktivitu z rokov 2022 a 2023. S normalizáciou trhov s ropou a plynom a postupným spomaľovaním prudkého rastu cien energií by mala inflácia klesnúť pod úroveň základného scenára, najmä v roku 2024. Druhý, závažnejší scenár okrem predpokladov nepriaznivého scenára zahŕňa aj silnejšiu reakciu cien energií na prísnejšie obmedzenia dodávok, výraznejšie preceňovanie na finančných trhoch a rozsiahlejšie sekundárne účinky rastúcich cien energií. Podľa tohto scenára by bol rast HDP v roku 2022 v porovnaní so základným scenárom nižší o 1,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo inflácia by bola vyššia o 2,0 percentuálneho bodu. S výrazne pomalším rastom a vyššou infláciou než v základnom scenári sa počíta aj v roku 2023. Z dlhšieho trvania narušení spôsobených vojnou vyplýva, že účinky dobiehania na hospodársky rast by boli pomerne obmedzené, zatiaľ čo silnejšie sekundárne účinky by vykompenzovali negatívny vplyv na infláciu prameniaci z klesajúcich cien energií.

Projekcie vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne

(ročná percentuálna zmena)

Poznámky: Hodnoty reálneho HDP vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.

1 Reálna ekonomika

Rast reálneho HDP sa v poslednom štvrťroku 2021 v dôsledku rastúcich ponukových prekážok, prísnejších pandemických obmedzení a vyšších cien energií zmiernil na 0,3 %, čo zhruba zodpovedá očakávaniam uvádzaným v projekciách z decembra 2021. Vzhľadom na nárast miery infekcií a opätovnú neistotu spojenú s pandémiou, ako aj cenami spôsobený pokles reálneho disponibilného príjmu, došlo k zníženiu súkromnej spotreby. Naopak, investície a verejná spotreba prispeli k rastu pozitívne a hospodárska aktivita sa vrátila na úroveň spred začiatku pandémie.

Graf 1

Rast reálneho HDP eurozóny

(medzištvrťročná percentuálna zmena, štvrťročné údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)

Poznámka: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.

Rast reálneho HDP by mal v prvom štvrťroku 2022 zostať tlmený v dôsledku prísnejších obmedzení mobility, pretrvávajúcich ponukových prekážok, vysokých cien energií a konfliktu na Ukrajine (graf 1). Pokles maloobchodného predaja v decembri 2021 (z 2,7 % v novembri) a oslabenie dynamiky služieb s intenzívnym kontaktom v dôsledku prísnejších obmedzení mobility na prelome rokov sa premietli do negatívneho prenosového účinku na rast v prvom štvrťroku 2022. Tento účinok bol podľa všetkého čiastočne kompenzovaný miernym mesačným nárastom maloobchodného predaja v januári 2022 (0,2 %). Viac výhľadové ukazovatele, ako napríklad kompozitný index nákupných manažérov (PMI) výrobného sektora a ukazovateľ ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Európska komisia, v januári a februári celkovo zotrvali na úrovniach zaznamenaných v poslednom štvrťroku. Napriek zlepšeniu indexu PMI, pokiaľ ide o dodacie lehoty vo výrobnom sektore v januári a februári, tento index naďalej signalizuje intenzívne výpadky na strane ponuky. Prieskumy, z ktorých tieto ukazovatele vychádzajú, sa však uskutočnili pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. I vzhľadom na ďalší šok cien energií a neistotu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu bol rast reálneho HDP za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s decembrovými projekciami upravený o 0,2 percentuálneho bodu nadol a v súčasnosti sa očakáva, že dosiahne 0,2 %.

Výhľad vývoja hospodárskej aktivity v eurozóne je v súčasnosti veľmi neistý a v rozhodujúcej miere závisí od udalostí na Ukrajine. Vojna na Ukrajine zhoršuje výhľad hospodárskeho rastu v najbližšom období, najmä prostredníctvom vplyvu na obchod, ceny komodít a kanály dôvery. Sankcie a oslabovanie ruskej ekonomiky nepriaznivo pôsobia na zahraničný dopyt po produkcii eurozóny, hoci priame obchodné prepojenie s Ruskom je obmedzené. Z prudko rastúcich cien energií a negatívnych účinkov na dôveru spolu so zhoršením rizikového sentimentu a poklesom cien akcií vyplýva tlmený domáci dopyt. V základnom scenári našich projekcií sa však predpokladá, že prípadné výpadky dodávok energií v súvislosti s konfliktom budú len dočasné a nebudú mať výraznejší trvalý vplyv na hospodársku aktivitu v eurozóne. Box 3 obsahuje podrobnejšie informácie o očakávanom vplyve konfliktu na hospodárstvo eurozóny a opisuje dva alternatívne scenáre na základe negatívnejších predpokladov.

I naďalej sa predpokladá, že hospodársky rast sa bude v druhom štvrťroku 2022 vzhľadom na začínajúci sa ústup viacerých nepriaznivých faktorov zvyšovať, no tento nárast je tlmený negatívnym vplyvom konfliktu na Ukrajine. Očakávané zlepšenie nad rámec najbližšieho obdobia vychádza z viacerých podporných faktorov: slabnutia vplyvu pandémie na hospodárstvo, postupného ustupovania ponukových obmedzení a zlepšenia konkurencieschopnosti vývozných cien voči hlavným obchodným partnerom. Konflikt na Ukrajine by mal mať naopak na rast eurozóny nepriaznivý vplyv. Hoci sa očakáva, že program Next Generation EU (NGEU) podporí investície v niektorých krajinách, z ukončenia dočasných vládnych podporných opatrení vyplýva, že od rozpočtovej politiky je možné očakávať menej podpory, najmä v roku 2022. Napriek tomu, že z technických predpokladov vyplýva rast úrokových mier, podmienky financovania zostanú priaznivé. Celkovo sa napriek zhoršeniu krátkodobého výhľadu predpokladá, že vývoj reálneho HDP sa viac-menej vráti na trajektóriu očakávanú v projekciách spred pandémie (graf 2).

Graf 2

Reálny HDP eurozóny

(reťazené objemy, 4Q 2019 = 100)

Poznámka: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.

Tabuľka 1

Makroekonomické projekcie pre eurozónu

(ročná percentuálna zmena)

Poznámka: Reálny HDP a jeho zložky, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.
1) Vrátane obchodnej výmeny v rámci eurozóny.

2) Tento ukazovateľ vychádza z odhadov skutočného vplyvu nepriamych daní. Môže sa líšiť od údajov Eurostatu, ktoré predpokladajú úplné a okamžité premietanie vplyvu nepriamych daní do HICP.
3) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a opatrení klasifikovaných podľa definície Európskeho systému centrálnych bánk ako dočasné.
4) Rozpočtová pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda bez vládnej podpory finančnému sektoru. Uvedené údaje zohľadňujú aj očakávané dotácie programu Next Generation EU (NGEU) na strane príjmov. Záporné číslo znamená uvoľnenie nastavenia rozpočtovej politiky.

Podľa projekcií má v priebehu roka 2022 i napriek zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Ukrajine dôjsť k oživeniu súkromnej spotreby, ktorá má počas sledovaného obdobia zostať hlavným faktorom hospodárskeho rastu. Vzhľadom na prísnejšie obmedzenia súvisiace s pandémiou – najmä v oblasti služieb s intenzívnym kontaktom – a rastúce ceny energií súkromná spotreba v poslednom štvrťroku 2021 poklesla viac, ako sa očakávalo, a za svojou úrovňou spred pandémie zaostávala o 2,5 %. Výrazne negatívny vplyv vyšších cien energií na kúpnu silu domácností môže viesť k poklesu súkromnej spotreby i v prvom štvrťroku 2022. Súkromná spotreba by následne mala narastať, hoci o niečo pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo, a to vzhľadom na tvorbu preventívnych úspor a ďalší rast cien energií v dôsledku vojny na Ukrajine. Nárast súkromnej spotreby vychádza z predpokladu, že pandemická situácia sa postupne vyrieši, obmedzenia dodávok spotrebného tovaru sa zmiernia a narušenie dodávok energie v dôsledku konfliktu na Ukrajine bude iba dočasné. Spotreba by mala aj v roku 2023 predstihnúť vývoj reálneho príjmu, a to v dôsledku ďalšieho uvoľňovania úspor nahromadených od začiatku roka 2020.

Vysoké mzdové príjmy prispievajú k rastu reálneho disponibilného príjmu, zatiaľ čo vyššia miera inflácie a ukončenie rozpočtových transferov majú brzdiaci účinok. V prvom štvrťroku 2022 sa očakáva výrazný pokles reálneho disponibilného príjmu v dôsledku vyššej inflácie a nižších čistých rozpočtových transferov. Od druhého štvrťroka sa predpokladá oživenie spojené so zlepšovaním podmienok na trhoch práce a v menšej miere aj vyššími ostatnými osobnými príjmami, v súlade s miernym rastom hospodárskej aktivity. V roku 2022 by mali čisté rozpočtové transfery rast príjmov naopak tlmiť, a to vzhľadom na pokles počtu ľudí zapojených do programov na záchranu pracovných miest, keďže pracovníci sa vo väčšine prípadov vrátia späť do riadneho zamestnania. Okrem toho sa končí aj platnosť iných dočasných rozpočtových opatrení súvisiacich s pandémiou. Tento vývoj je čiastočne vyvážený novými opatreniami na kompenzáciu vplyvu vysokých cien energií. Vysoká inflácia má na reálny disponibilný príjem väčší tlmiaci účinok, než sa pôvodne očakávalo, čo prispieva k jeho poklesu v roku 2022.

Očakáva sa, že miera úspor domácností klesne pod svoju predkrízovú úroveň a ku koncu sledovaného obdobia sa ustáli. Miera úspor má počas roka 2022 klesať a oproti predchádzajúcim projekciám bola upravená mierne nadol. Zatiaľ čo konflikt na Ukrajine vyvoláva neistotu, ktorá by zvyčajne mala za následok zvyšovanie preventívnych úspor, tento účinok prevažuje skutočnosť, že domácnosti úspory využívajú na aspoň čiastočné zmiernenie negatívnych vplyvov šoku cien energií na rast reálnej spotreby. Normalizácia prístupu spotrebiteľov k úsporám je odrazom uvoľnenia opatrení proti šíreniu nákazy a rozptýlenia preventívnych dôvodov tvorby úspor v súvislosti s pandémiou. Podľa projekcií by sa miera úspor mala v polovici roka 2022 celkovo stabilizovať pod svojím historickým priemerom. Skutočnosť, že miera úspor je síce len mierne, no dlhodobo pod úrovňou svojho historického priemeru, je odrazom čiastočného uvoľňovania nadbytočných úspor domácností nahromadených od začiatku pandémie. Tento efekt však oslabuje neistota spôsobená udalosťami na Ukrajine a koncentrácia nadbytočných úspor v bohatších a starších domácnostiach s nižším sklonom k spotrebe, zatiaľ čo domácnosti v nižších príjmových skupinách zostávajú viac vystavené šoku cien energií, a to aj vzhľadom na ich nižšie rezervy.[2]

Box 1
Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier, cien komodít a výmenných kurzov

V porovnaní s projekciami z decembra 2021 technické predpoklady zahŕňajú výrazne vyššie ceny ropy a neropných energií a vyššie úrokové miery. Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier a cien komodít vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 28. februára 2022.[3] Krátkodobé úrokové miery vychádzajú z trojmesačnej sadzby EURIBOR, pričom trhové očakávania sú odvodené z úrokových mier futures. Na základe tejto metodiky by mala priemerná úroveň krátkodobých úrokových mier dosiahnuť −0,4 % v roku 2022, 0,3 % v roku 2023 a 0,7 % v roku 2024. Nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne by podľa očakávaní trhu mali dosiahnuť v priemere 0,8 % v roku 2022 a počas projektovaného obdobia by sa mali postupne zvýšiť až na 1,1 % v roku 2024.[4] V porovnaní s projekciami z decembra 2021 sa trhové očakávania krátkodobých úrokových mier na rok 2022 zvýšili o približne 10 bázických bodov, na rok 2023 o približne 50 bázických bodov a na rok 2024 o približne 70 bázických bodov, a to vzhľadom na očakávania globálneho sprísňovania menovej politiky, ako aj v dôsledku naďalej nečakane kladných hodnôt inflácie. To zároveň viedlo k revízii výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov počas sledovaného obdobia smerom nahor o približne 50 až 60 bázických bodov.

Pokiaľ ide o ceny komodít, predpokladá sa, že cena ropy Brent stúpne zo 71,1 USD za barel v roku 2021 na 92,6 USD za barel v roku 2022, pričom do roku 2024 by mala klesnúť na 77,2 USD za barel. Z tohto vývoja vyplýva, že v porovnaní s projekciami z decembra 2021 sú ceny ropy v USD v dôsledku problémov s dodávkami a vojny na Ukrajine vyššie o takmer 20 % v roku 2022, 14 % v roku 2023 a 11 % v roku 2024. Ceny energií sa od dátumu uzávierky výrazne zvýšili. Vplyv predpokladov cien energií vyšších než tie, ktoré sú zahrnuté v základných projekciách, je zohľadnený v scenároch vývoja uvedených v boxe 3.

Ceny neenergetických komodít v amerických dolároch v roku 2021 výrazne stúpli, pričom v roku 2022 majú rásť miernejšie a v rokoch 2023 – 2024 majú mierne klesnúť. Na základe cien futures sa predpokladá, že kvóty v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (Emissions Trading Scheme – ETS) sa budú počas sledovaného obdobia pohybovať na úrovni okolo 83 EUR za tonu, čo v porovnaní s projekciami z decembra 2021 predstavuje revíziu smerom nahor o približne 11 %.

Vzájomné výmenné kurzy by mali počas sledovaného obdobia zostať nezmenené na priemernej úrovni za tri pracovné dni končiace sa dňom uzávierky 28. februára 2022. Z toho vyplýva priemerný výmenný kurz v rokoch 2022 až 2024 na úrovni 1,12 USD za euro, čo je približne o 1 % menej ako v projekciách z decembra 2021. Z predpokladu efektívneho výmenného kurzu eura vyplýva zhodnotenie o 0,3 % oproti projekciám z decembra 2021.

Technické predpoklady

Investície do nehnuteľností na bývanie by mali v krátkodobom horizonte zostať kladné a počas zvyšku sledovaného obdobia by sa mali zmierniť. Investície do nehnuteľností na bývanie sa v poslednom štvrťroku 2021 mierne zvýšili, čo je vo všeobecnosti v súlade s očakávaniami z projekcií z decembra 2021, pričom aktivitu na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie tlmí nedostatok pracovných síl a surovín. Napriek vojne na Ukrajine sa predpokladá, že investície do nehnuteľností na bývanie budú v krátkodobom horizonte naďalej rásť, a to vzhľadom na stále výrazný dopyt podporovaný najmä silným záujmom zo strany domácností s vyšším príjmom, ako aj určité predbežné signály zmierňovania ponukových obmedzení. Po krátkej fáze dobiehania, počas ktorej sa očakáva výraznejšie zmiernenie ponukových obmedzení, by sa mal rast investícií do nehnuteľností na bývanie počas zvyšku sledovaného obdobia zmierňovať. Napriek tomu ho budú naďalej podporovať pozitívne účinky Tobinovho koeficientu a rast disponibilného príjmu, zatiaľ čo podmienky financovania budú o niečo menej priaznivé.

Počas sledovaného obdobia sa očakáva rast podnikových investícií, ktoré budú mať napriek konfliktu na Ukrajine a vzhľadom na ustupovanie ponukových obmedzení a vyplácanie prostriedkov z programu NGEU čoraz väčší podiel na reálnom HDP. Po dočasnom poklese podnikových investícií v treťom štvrťroku 2021 spôsobenom najmä prekážkami na strane ponuky sa podnikové investície v poslednom štvrťroku 2021 podľa odhadov vrátili k dynamickejšiemu rastu. Stále vysoká dôvera podnikateľského sektora a miera využitia kapacít, ako aj lepší stav objednávok výrobcov investičného tovaru, poukazujú v krátkodobom horizonte napriek zvýšenej neistote a volatilite na finančných trhoch v dôsledku konfliktu na Ukrajine na pokračujúci kladný rast. Očakáva sa, že s ústupom výpadkov na strane ponuky si rast investičnej aktivity zachová dynamiku, hoci zvyšovanie cien komodít, nepriaznivé účinky na dôveru a narušenie obchodu súvisiace s konfliktom ho budú pravdepodobne tlmiť. K podnikovým investíciám má okrem toho počas sledovaného obdobia prispievať aj pozitívny vplyv programu NGEU a projektovaný rast ziskov v roku 2022 a ďalších rokoch. V strednodobom horizonte navyše povedú k ďalšej stimulácii podnikových investícií vyššie výdavky súvisiace s dekarbonizáciou európskeho hospodárstva. Podnikové investície by preto mali mať počas sledovaného obdobia na reálnom HDP čoraz väčší podiel.

Box 2
Medzinárodné prostredie

Svetové hospodárstvo naďalej pokračuje v rýchlom raste, hoci konflikt na Ukrajine a v menšej miere aj šírenie variantu koronavírusu omikron tento výhľad zatieňujú. Na prelome rokov došlo v dôsledku šírenia nového variantu omikron celosvetovo k bezprecedentnému nárastu počtu osôb infikovaných koronavírusom (COVID-19). Keďže z dostupných údajov vyplýva, že vlna infekcií variantom omikron bude kratšia ako predchádzajúce vlny, jej vplyv na svetovú ekonomiku by mal byť pomerne mierny a obmedzený na prvý štvrťrok 2022. Na svetovú ekonomiku zároveň nepriaznivo vplýva ruská invázia na Ukrajinu. Uvalenie vysokých finančných a obchodných sankcií voči Rusku viedlo k významnému zhoršeniu výhľadu hospodárskeho rastu tejto krajiny počas sledovaného obdobia (box 3). Popri účinkoch prostredníctvom obchodných prepojení iné krajiny pociťujú aj vplyv vyšších cien energií, ktorý ďalej znižuje disponibilný príjem domácností, a negatívne účinky na dôveru, ktoré budú tlmiť domáci dopyt a obchod.

Ponukové obmedzenia naďalej brzdia hospodársky rast, no najnovšie ukazovatele predbežne naznačujú od konca roka 2021 určité mierne uvoľnenie. Dodacie lehoty podľa globálneho indexu PMI sa mierne zlepšujú, v porovnaní s historickým priemerom sú však aj naďalej pomerne napäté a dlhé, pričom námorná preprava zostáva značne preťažená. Vzhľadom na výrazný rast obchodu s tovarmi a výroby automobilov v posledných mesiacoch sa zároveň zdá, že v niektorých sektoroch už ponukové obmedzenia možno zaznamenávajú obrat k lepšiemu. Celkovo sa predpokladá, že ponukové obmedzenia sa v priebehu roka 2022 postupne zmiernia a do roku 2023 sa v plnej miere rozptýlia popri návrate spotrebiteľského dopytu z tovarov na služby a zvýšení prepravných kapacít a ponuky polovodičov v dôsledku plánovaných investícií. Napriek tomu existujú riziká, najmä v krátkodobom horizonte, že výpadky na strane ponuky by sa mohli znova stupňovať. Mohlo by k tomu dôjsť, ak sa Čína bude držať svojej politiky nulovej tolerancie nákazy koronavírusom v prípade infekčnejšieho variantu omikron. Vojna na Ukrajine by okrem toho mohla spôsobiť zhoršenie ponukových obmedzení, čo by viedlo k nedostatku komodít a zásadných surovín, ale aj k prekážkam v logistike a doprave vzhľadom na zákazy letov a prepravy, ktoré by ovplyvnili obchod v rámci celého regiónu.

V strednodobom horizonte sa očakáva pokračovanie expanzívneho vývoja svetového hospodárstva, hoci v dôsledku geopolitického napätia a ukončovania politických stimulov súvisiacich s pandémiou v miernejšom tempe. V roku 2021 sa globálny rast opieral o pokračujúcu politickú podporu. Od projekcií z decembra 2021 však bol hospodársky rast v dôsledku lepšieho než očakávaného výsledku v druhej polovici roka upravený nahor, najmä vo veľkých ekonomikách ako napríklad Čína a Spojené štáty. Od roku 2022 sa má vývoj svetového reálneho HDP (bez eurozóny) približovať k miernejším mieram rastu. Okrem vplyvu variantu omikron a ruskej invázie na Ukrajinu sa očakáva, že súkromná spotreba zostane v prostredí rastúcej inflácie tlmená. V dlhodobejšom horizonte sa v dôsledku zhoršených podmienok na trhu práce očakávajú efekty „obmedzenia rýchlosti“, ktoré budú čiastočne neutralizované očakávaným ústupom ponukových obmedzení. Zároveň sa očakáva, že redukcia politickej podpory bude počas sledovaného obdobia obmedzovať rast. Centrálne banky niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík v prostredí výrazných inflačných tlakov začali v roku 2021 postupne ukončovať stimuly súvisiace s pandémiou. V roku 2022 ukončovanie akomodácie menovej politiky už prebieha, resp. sa očakáva, aj vo vyspelých ekonomikách. Od decembra 2021 Bank of England už dvakrát zvýšila úrokové sadzby a v Spojených štátoch Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu signalizoval zmenu nastavenia svojej politiky a indikoval rýchlejšie tempo normalizácie menovej politiky Spojených štátov, než sa pôvodne očakávalo. V Spojených štátoch by sa tak mal spomaliť hospodársky rast, a to aj vzhľadom na nižšie fiškálne stimuly, než sa pôvodne očakávalo. V rámci rozvíjajúcich sa trhových ekonomík by sa mal rast spomaliť v Brazílii, a to najmä v dôsledku agresívneho sprísňovania menovej politiky v prostredí zvyšujúcich sa inflačných tlakov, a v Turecku, kde došlo k otrasom na trhoch v súvislosti so značnou politickou neistotou a veľmi vysokou infláciou, s nepriaznivým dosahom na spotrebu a investície. Hoci nie je možné vylúčiť výskyt nových, agresívnejších variantov koronavírusu, predpokladá sa, že vplyv pandémie na výhľad svetového vývoja sa bude postupne znižovať. V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bol rast reálneho HDP počas sledovaného obdobia upravený nadol (−0,4 percentuálneho bodu na rok 2022, −0,3 percentuálneho bodu na rok 2023 a −0,1 percentuálneho bodu na rok 2024). V krátkodobom horizonte nepriaznivý vplyv uvedených faktorov čiastočne kompenzuje pozitívny účinok prenosu, zatiaľ čo neskôr počas sledovaného obdobia revízia smerom nadol súvisí so slabším rastom v Spojených štátoch a Rusku, ako aj v niektorých ďalších veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.

Rast zahraničného dopytu po produkcii eurozóny sa má po výraznom náraste v roku 2021 počas sledovaného obdobia postupne normalizovať. V druhom polroku 2021 svetový obchod prekonal očakávania, a to aj napriek poruchám dodávateľských reťazcov, k čomu prispel výrazný vývoj v rozvíjajúcich sa krajinách Ázie (hlavne v Číne a Indii) a v poslednom štvrťroku aj v Spojených štátoch. Údaje z prieskumov poukazujú na pomerne tlmený rast obchodu na prelome rokov, čiastočne z dôvodu opätovného nárastu pandémie, očakáva sa však, že pôjde len o dočasný jav. V roku 2022 pozitívny účinok prenosu prevažuje slabšiu dynamiku vyplývajúcu z revízie svetovej hospodárskej aktivity a nepriaznivých účinkov konfliktu na Ukrajine, čo v porovnaní s projekciami z decembra 2021 vedie k výraznej revízii rastu svetového dovozu na rok 2022 smerom nahor. Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny na rok 2022 zostáva nezmenený, keďže silný pozitívny účinok prenosu v plnej miere vyrovnáva slabší obchod v dôsledku konfliktu na Ukrajine, zatiaľ čo na roky 2023 a 2024 bol upravený nadol (−1,1 percentuálneho bodu, resp. −0,3 percentuálneho bodu).

Medzinárodné prostredie

(ročné percentuálne zmeny)

1) Vážený priemer dovozu.
2) Vážený priemer dovozu obchodných partnerov eurozóny.

Konflikt na Ukrajine spomaľuje oživenie obchodu v krátkodobom horizonte, neskôr v priebehu roka 2022 sa však má jeho sila stupňovať. Po náznakoch oživenia zahraničného dopytu po produkcii eurozóny koncom roka 2021 vojna na Ukrajine nepriaznivo vplýva na krátkodobé vyhliadky vývoja vývozu z eurozóny. Nepriaznivý vplyv tohto konfliktu by mali čiastočne kompenzovať určité zlepšenia cenovej konkurencieschopnosti a očakávané oživenie obchodu so službami. Štvrťročné miery rastu vývozu z eurozóny boli preto na rok 2022 upravené nadol. Ročná miera rastu však bola upravená nahor v dôsledku pozitívnych účinkov prenosu v súvislosti s korekciou smerom nahor v druhom polroku 2021. Na strane dovozu bude mať krátkodobé utlmenie hospodárskej aktivity eurozóny pravdepodobne za následok nižšie miery rastu. Preto sa očakáva, že čistý vývoz prispeje k rastu HDP v roku 2022 len mierne. Krátkodobý výhľad však naďalej zatieňujú výrazné riziká, ktoré súvisia s narušením dodávateľských reťazcov v dôsledku nedostatku kľúčových vstupov z Ruska. AK účinky konfliktu, ponukových obmedzení a obmedzení súvisiacich s pandémiou pominú, obchod eurozóny sa od druhého polroka 2022 vráti na svoju dlhodobú trajektóriu rastu. Obchodné deflátory sa v dôsledku šoku cien energií vyznačujú silným rastom, najmä na strane dovozu, ktorý bude pretrvávať aj v priebehu celého roka 2022. Zároveň je pravdepodobné, že dôjde k výraznému zhoršeniu obchodných podmienok a obchodnej bilancie eurozóny, ktoré by sa mali normalizovať až od roku 2023.

Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú. Zamestnanosť sa v poslednom štvrťroku 2021 zvýšila o 0,5 %, pričom došlo k ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti. Podľa projekcií by mala zamestnanosť počas sledovaného obdobia ďalej rásť aj napriek určitým tlmiacim tlakom súvisiacim so zvýšenou neistotou spôsobenou vojnou na Ukrajine. Okrem toho sa očakáva, že v krátkodobom horizonte bude miera nezamestnanosti pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnená, v priemernom ročnom vyjadrení by však mala do roku 2024 klesnúť na 7,0 %. Hlavnou príčinou tohto poklesu je očakávaný vysoký dopyt po pracovnej sile v nadväznosti na pokračujúce hospodárske oživenie.

Rast produktivity práce by sa mal počas sledovaného obdobia postupne spomaľovať na úroveň svojho dlhodobého priemeru. Po dočasnom poklese súvisiacom so spomalením hospodárskej aktivity sa očakáva, že produktivita práce opäť naberie na intenzite v dôsledku rýchlejšieho hospodárskeho rastu a následne sa bude postupne normalizovať smerom k dlhodobému priemeru pred začiatkom pandémie. Očakáva sa, že produktivita práce (na zamestnanú osobu) bude do konca sledovaného obdobia približne o 4,6 % vyššia ako jej úroveň pred krízou.

V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bol rast reálneho HDP upravený nadol o 0,5 percentuálneho bodu na rok 2022 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2023, zatiaľ čo na rok 2024 zostáva nezmenený. Zhoršený výhľad na rok 2022 do značnej miery odráža vplyv krízy na Ukrajine na ceny energií, dôveru a obchod a čiastočne ho kompenzuje pozitívny účinok prenosu v súvislosti s korekciou údajov na rok 2021 smerom nahor. V rokoch 2023 a 2024 sú pozitívne vplyvy rastu cenovej konkurencieschopnosti v súvislosti s vyššími nákladovými tlakmi niektorých kľúčových obchodných partnerov celkovo vyvážené predpokladmi vyšších úrokových mier a negatívnym vplyvom vyšších cien energií.

Box 3
Vplyv konfliktu na Ukrajine na hospodárstvo eurozóny v základnom scenári a v dvoch alternatívnych scenároch

Očakáva sa, že ruská invázia na Ukrajinu významne ovplyvní hospodárstvo eurozóny v troch hlavných oblastiach: obchod, komodity a dôvera. Po prvé, obchod s Ruskom je ovplyvnený zákazom dovozu a vývozu, ako aj nepriaznivými účinkami vojny na ruské hospodárstvo. Vylúčenie ruských bánk zo systému SWIFT negatívne ovplyvní financovanie obchodných činností ruských firiem, výsledkom čoho bude rozsiahle narušenie obchodu. Okrem toho má na ruský HDP negatívny vplyv kombinácia vyšších úrokových mier, odlevu kapitálu, obmedzení financovania, zhoršenia podnikateľského sentimentu, rastúcich dovozných cien a znehodnotenia rubľa. Hoci je priamy vplyv na hospodárstvo eurozóny obmedzený, keďže Rusko predstavuje len malý podiel na zahraničnom dopyte eurozóny (približne 3 %, graf A, ľavá strana), vplyv na svetovú ekonomiku – najmä prostredníctvom krajín s pevnejšími obchodnými väzbami s Ruskom, ako sú krajiny strednej a východnej Európy – zhoršuje výhľad vývoja zahraničného obchodu eurozóny všeobecnejšie. Po druhé, vypuknutím konfliktu došlo k výraznému tlaku na rast cien komodít – ktoré už pociťovali vplyv rastúceho geopolitického napätia v priebehu roka 2021 – nad rámec zohľadnený v základnom scenári projekcií z marca 2022. Vplyv na eurozónu je značný, keďže Rusko je jej hlavným dodávateľom energií, pričom v roku 2020 dodalo 20 % jej ropy a 35 % plynu (graf A, pravá strana). Hoci v energetickom sektore sankcie doteraz uvalili len krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, na úrovni spotrebiteľov rastie neochota kupovať ruskú ropu, veľké spoločnosti sa zbavujú aktív súvisiacich s ruskou ropou a banky a poisťovne v rastúcej miere odmietajú financovať a poisťovať obchod s ruskými komoditami. V neposlednom rade vojna na Ukrajine narúša svetovú dôveru, čo naopak zvyšuje volatilitu a rizikové prémie na svetových finančných trhoch. Očakáva sa, že toto zhoršenie finančných podmienok pre podniky v eurozóne spolu s pretrvávajúcim geopolitickým napätím a neistotou ovplyvnia investičnú aktivitu.

Graf A 

Obchod eurozóny s Ruskom (ľavá strana) a závislosť eurozóny od ruských dodávok energií (pravá strana)

(ľavá strana: podiel na celkovom obchode s tovarmi a službami v %; pravá strana: podiel na dovoze v %)

Zdroj: ECB, Eurostat a výpočty odborníkov ECB.
Poznámka: Dovoz zemného plynu zahŕňa aj skvapalnený zemný plyn.

Vysoká neistota spojená s vplyvom vojny na Ukrajine na výhľad hospodárskeho vývoja eurozóny si vyžaduje ďalšiu analýzu scenárov vývoja. Základné projekcie vychádzajú z predpokladu, že súčasné narušenia dodávok energií a negatívne vplyvy na dôveru vyplývajúce z tohto konfliktu sú dočasné a nemajú výrazný vplyv na globálne dodávateľské reťazce. Odhaduje sa, že v spojení so sankciami a zhoršením globálnej rizikovej nálady bude výpadok v dodávkach energií v roku 2022 tlmiť rast reálneho HDP eurozóny a brzdiť hospodársku aktivitu ešte aj v roku 2023, pričom v roku 2024 by sa v dôsledku účinkov dobiehania mal prejaviť mierny rastový vplyv. Pokiaľ ide o infláciu HICP, vplyv konfliktu na základný scenár projekcií z marca 2022 má byť v dôsledku zvyšujúcich sa cien komodít v roku 2022 pozitívny, avšak s postupným odznievaním tohto účinku má byť v nasledujúcich rokoch tlmený. Tento názor však vychádza z predpokladu, že nedôjde k ďalšej výraznej eskalácii vojny na Ukrajine a že existujúce sankcie voči Rusku budú platiť počas celého sledovaného obdobia. Boli vytvorené dva scenáre („nepriaznivý“ scenár a „závažný“ scenár), ktoré sa líšia nielen pokiaľ ide o sankcie, obchod, dôveru a výpadky dodávok energií, ale aj v dôsledkoch rušivých vplyvov na podmienky financovania a pravdepodobných reakciách. Vplyvy na eurozónu sa odhadujú pomocou modelových simulácií.[5] Treba uviesť, že v oboch alternatívnych scenároch sa predpokladá, že vplyv konfliktu bude najvýraznejší v roku 2022 a že časom dôjde k jeho vyriešeniu. V tejto súvislosti je možné vytvoriť aj negatívnejšie scenáre.[6]

V porovnaní s projekciami z marca 2022 nepriaznivý scenár predpokladá zhoršenie všetkých troch kanálov (obchodu, komodít a dôvery) a predovšetkým obmedzenia výrobnej kapacity eurozóny. Z hľadiska obchodu prísnejšie sankcie výraznejšie zaťažujú ruské hospodárstvo. V dôsledku týchto sankcií takisto dochádza k vzniku rozsiahlych ponukových obmedzení a narušeniu globálnych hodnotových reťazcov. Pokiaľ ide o ceny komodít, v scenári sa predpokladá úplné a dlhé prerušenie dodávky ruského plynu do Európy, ktoré bude eurozóna schopná len čiastočne kompenzovať využitím iných energetických zdrojov a nahrádzaním skvapalneným zemným plynom. Takýto výpadok dodávok prudko zvyšuje ceny plynu. Okrem toho sa počíta s vážnym narušením dodávok ropy z Ruska, čo takisto vedie k zvyšovaniu cien. Navyše sa predpokladá, že prerušenie dodávok plynu povedie k znižovaniu produkcie v jednotlivých sektoroch v celej eurozóne. Okrem energetického sektora, ktorého produkcia je postihnutá priamo, by boli nepriaznivo ovplyvnené aj iné sektory, ktoré od plynu buď priamo alebo nepriamo závisia (napr. doprava, banská a povrchová ťažba nerastných surovín a chemická výroba), a to šírením a zosilňovaním šoku v dodávateľskom reťazci.[7] Časom sa predpokladá opätovné vyváženie trhu s plynom, ktoré povedie k postupnému poklesu cien plynu a obnoveniu produkcie. Z hľadiska dôvery prísnejšie sankcie a trvalejšie geopolitické napätie, než sa očakáva v základnom scenári, povedú k výraznejšiemu a dlhodobejšiemu nárastu globálnej neistoty a ďalším finančným otrasom, ktoré majú trvalejší vplyv na niektoré kategórie aktív. To zasa povedie k ďalšiemu poklesu cien rizikových aktív a nárastu volatility. V neposlednom rade sa v tomto scenári dopĺňajú mierne finančné amplifikačné účinky v dôsledku všeobecného nárastu rizikových prémií, ktorý zvyšuje náklady externého financovania podnikov v eurozóne a nepriaznivo vplýva na investície.

Okrem predpokladov zahrnutých v nepriaznivom scenári počíta závažný scenár s prudším a trvalejším rastom cien komodít, ktorý by vyvolal sekundárne účinky z dôvodu vyššej inflácie a rozsiahlejšie finančné amplifikačné účinky. V závažnom scenári sa predpokladá, že ceny plynu budú na pozastavenie dodávok ruského plynu reagovať dvakrát citlivejšie ako v nepriaznivom scenári, vzhľadom na čerpanie zásob a pretrvávajúci nedostatok na trhu s plynom. Znamená to výraznejšie tlaky na rast cien, ktoré by mali byť taktiež o niečo trvalejšie, keďže sa predpokladá, že ruský plyn počas sledovaného obdobia nebude možné úplne nahradiť. V dôsledku toho sa trh s plynom ustáli na vyššej cenovej úrovni. Okrem toho došlo aj k výraznejšiemu zvýšeniu cien ropy a následnému zvýšeniu cenovej hladiny. Z hľadiska dôvery tento scenár predpokladá výraznejšie finančné amplifikačné účinky, pričom predpokladaný šok má trojnásobne väčší rozsah než v nepriaznivom scenári. Tento scenár v neposlednom rade zahŕňa rozsiahlejšie sekundárne účinky v prostredí celkovo vyššej inflácie.

Celkový vplyv na eurozónu je výrazne záporný, pokiaľ ide o rast reálneho HDP, pričom podľa závažného scenára má väčšie a trvalejšie účinky (tabuľka a graf B). V nepriaznivom scenári vývoja nižší zahraničný dopyt, vyššie ceny komodít, zvýšená neistota, preceňovanie na finančných trhoch a znižovanie produkcie vedú k zníženiu rastu reálneho HDP v porovnaní so základnou projekciou o približne 1,2 percentuálneho bodu v roku 2022 a 0,1 percentuálneho bodu v roku 2023. V roku 2024 je rast o 0,5 percentuálneho bodu vyšší ako v základnom scenári, keďže hospodárstvo dobieha výraznejší negatívny vplyv na hospodársku aktivitu v rokoch 2022 a 2023. V závažnom scenári sa okrem mechanizmov pôsobiacich v nepriaznivom scenári prejavujú aj vyššie ceny energií spolu s ďalším zväčšením spreadov na finančných trhoch, čo vedie k výrazne nižšiemu rastu reálneho HDP v porovnaní so základným scenárom (−1,4 percentuálneho bodu v roku 2022 a −0,5 percentuálneho bodu v roku 2023). Z trvalejších rušivých vplyvov vojny v roku 2023 vyplýva, že účinky dobiehania na rast by boli obmedzené, pričom v roku 2024 by bol rast vyšší o 0,3 percentuálneho bodu.

Tabuľka

Alternatívne makroekonomické scenáre pre eurozónu

(ročné percentuálne zmeny)

Inflácia by v roku 2022 v oboch scenároch dosiahla v priemere veľmi vysokú úroveň, potom by však postupne klesla a v roku 2024 by bola pod úrovňou základnej projekcie 1,9 % podľa nepriaznivého scenára a na úrovni základnej projekcie podľa závažného scenára (tabuľka a graf B). Predpoklady o cenách energií predstavujú dominantný faktor vývoja inflácie HICP. Vyššia citlivosť cien energií na zastavenie dodávok a menej kompenzačných faktorov v závažnom scenári vedú k vyššiemu a dlhodobejšiemu zvýšeniu inflácie HICP. Inflačné účinky spôsobené vyššími cenami komodít tak v roku 2022 v nepriaznivom scenári predstavujú 0,8 percentuálneho bodu a v závažnom scenári 2,0 percentuálneho bodu. V roku 2023 tlaky na rast cien v závažnom scenári pretrvávajú, pričom inflácia HICP je v porovnaní so základným scenárom o 0,6 percentuálneho bodu vyššia. So znovunastoľovaním rovnováhy na trhoch s ropou a plynom dochádza k postupnému obratu veľkých a prudkých výkyvov cien energií, ktorý v prostredí slabšej aktivity v eurozóne vedie k zníženiu inflácie. V závažnom scenári by zvýšené ceny energií a výraznejšie sekundárne účinky mali infláciu HICP v roku 2024 vrátiť na základnú úroveň 1,9 %.

Graf B

Vplyv alternatívnych scenárov na rast reálneho HDP a infláciu HICP v eurozóne v porovnaní so základným scenárom

(odchýlky od základných projekcií z marca 2022 v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Výpočty odborníkov ECB.

Tieto scenáre však abstrahujú od viacerých faktorov, ktoré môžu rozsah a dĺžku pôsobenia tohto vplyvu tiež ovplyvniť. Scenáre boli predovšetkým zostavené na základe rovnakých rozpočtových predpokladov ako pri projekciách z marca 2022. Rovnako ako v roku 2021 môžu vlády prijať opatrenia na zmiernenie vplyvu výrazného rastu cien energií na spotrebiteľov a podniky. Okrem toho odhadovaný vplyv prerušení dodávok plynu na produkciu nezohľadňuje substitúciu, ktorá by mohla účinok predpokladaný v scenári zmierniť. Na druhej strane eskalácia a dlhodobejší konflikt so sebou prinášajú riziko výraznejšieho a trvalejšieho vplyvu. Okrem nárastu cien energií zahrnutých v scenároch môžu byť konfliktom navyše ovplyvnené aj ceny ďalších komodít, napr. potravín a niektorých kovov, vzhľadom na úlohu Ruska a Ukrajiny v globálnom zásobovaní týmito komoditami.

2 Výhľad rozpočtového vývoja

Od projekcií z decembra 2021 boli do základného scenára vývoja pridané niektoré ďalšie fiškálne stimulačné opatrenia. Odhaduje sa, že po výraznej expanzii v roku 2020 bude nastavenie rozpočtovej politiky eurozóny upravené o granty v rámci programu NGEU v roku 2021 sprísnené. Je to najmä dôsledkom neočakávaných príjmov a ďalších faktorov, ktoré sa často prejavujú počas oživenia. Nastavenie rozpočtovej politiky by sa malo v roku 2022 a v oveľa menšej miere aj počas zvyšku sledovaného obdobia viac sprísniť v dôsledku zrušenia výraznej časti pandemickej núdzovej podpory. V porovnaní s projekciami z decembra 2021 má byť nastavenie rozpočtovej politiky v roku 2022 o približne 0,2 percentuálneho bodu HDP voľnejšie a v rokoch 2023 a 2024 zhruba nezmenené. V zmenách na rok 2022 sa okrem iného odrážajú dodatočné stimulačné opatrenia, ktoré vlády prijali v reakcii na vlnu omikron, a nové opatrenia na kompenzáciu vyšších cien energií, ako aj čiastočný obrat neočakávaných príjmov z roku 2021. Tento dodatočný fiškálny impulz je čiastočne kompenzovaný pomalším rastom výdavkov, najmä spotreby verejnej správy a transferov. Rozpočtové predpoklady a projekcie sú v súčasnosti ovplyvnené vysokou mierou neistoty vzhľadom na vojnu na Ukrajine, pričom posudzované riziká sú naklonené zavedeniu dodatočných stimulov.

Rozpočtové saldo eurozóny by sa malo v období do roku 2024 podľa projekcií aj naďalej plynule zlepšovať, ale v menšej miere, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2021. Predpokladá sa, že rozpočtový deficit eurozóny zostal v roku 2021 vysoký, pričom vrchol dosiahol v roku 2020. Počas sledovaného obdobia by sa rozpočtové saldo malo podstatne zlepšiť najmä vďaka cyklickej zložke a nižšiemu primárnemu deficitu očistenému od cyklických vplyvov. Na konci sledovaného obdobia sa predpokladá, že rozpočtové saldo bude na úrovni −2 % HDP a zostane tak pod úrovňou pred krízou. Po prudkom náraste v roku 2020 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy eurozóny bude počas celého sledovaného obdobia klesať a v roku 2024 dosiahne približne 89 % HDP, čo je nad úrovňou spred pandémie. Jeho pokles je podľa všetkého najmä dôsledkom priaznivých diferenciálov úrokových mier a rastu, ale aj úprav vzťahu deficitu a dlhu, ktoré spolu prevažujú dlhodobejšie, aj keď klesajúce primárne deficity. V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bolo odhadované výsledné rozpočtové saldo na rok 2021 výrazne upravené nahor, a to v dôsledku vyššieho pomeru príjmov k HDP i nižšieho pomeru výdavkov k HDP. Napriek vyššiemu východiskovému bodu by malo byť rozpočtové saldo v roku 2024 nižšie, ako sa predpokladalo v decembri, a to v dôsledku zhoršenia makroekonomického výhľadu vyvolaného vojnou na Ukrajine a revízie úrokových platieb vo vzťahu k HDP smerom nahor. Vývoj pomeru celkového dlhu eurozóny bol počas celého sledovaného obdobia upravený nadol, najmä v dôsledku priaznivých bázických efektov z roku 2021.

3 Ceny a náklady

Celková inflácia vo februári 2022 dosiahla 5,8 % a v nasledujúcich štvrťrokoch by mala zostať zvýšená (graf 3). Na celkovú infláciu vplýva najmä inflácia cien energií, ktorá vo februári stúpla na približne 32 %, hlavne v dôsledku vyšších cien plynu a elektrickej energie. Očakáva sa, že tieto dve zložky budú udržiavať vysokú mieru inflácie cien energií v priebehu celého roka. Naopak, vplyv palív by mal v roku 2022 odznievať v dôsledku bázických efektov a predpokladaného klesajúceho profilu cien ropy. Ceny elektrickej energie a plynu v januári medzimesačne výrazne vzrástli, pričom v mnohých krajinách došlo k zmene cien na nový rok. Ďalší rast sa očakáva v priebehu roka, keďže v dôsledku vojny na Ukrajine sa na spotrebiteľov postupne prenesie prudký rast cien futures v oblasti veľkoobchodného predaja plynu (aj keď bázické efekty znamenajú určitý pokles ročnej miery inflácie v neskoršej časti roka). Inflácia HICP bez energií a potravín by mala v roku 2022 dosiahnuť 2,6 % v dôsledku vysokého dopytu, nepriamych účinkov vyšších cien energií a cenových tlakov v celom cenovom reťazci v súvislosti s ponukovými obmedzeniami. Inflácia cien potravín sa vo februári zvýšila na 4,1 % a počas celého roka 2022 by mala zostať vysoká v dôsledku vysokých cien komodít a mimoriadneho rastu cien plynu a elektrickej energie, ktoré tvoria približne 90 % celkových nákladov na energie v potravinárskom priemysle zameranom na spracované potraviny a sú dôležitým faktorom produkcie hnojív. Celková inflácia by mala v druhej polovici roka poklesnúť v dôsledku výrazných negatívnych bázických efektov a predpokladaného klesajúceho profilu cien ropy.

Predpokladá sa, že inflácia HICP klesne z priemerných 5,1 % v roku 2022 na 2,1 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Tento pokles celkovej inflácie počas sledovaného obdobia je odrazom prudkého poklesu inflácie cien energií v súlade s predpokladom, že ceny ropy a plynu sa budú vyvíjať podľa klesajúceho profilu ich príslušných kriviek futures, napriek určitému rastovému vplyvu i) zrušenia dočasných rozpočtových opatrení na zníženie cien energií v roku 2023, ii) národných opatrení v oblasti klimatickej zmeny v rokoch 2023 – 2024 a iii) oneskorených účinkov predchádzajúceho výrazného rastu veľkoobchodných cien plynu. Počas sledovaného obdobia by mala klesnúť aj inflácia cien potravín. Podľa projekcií by mala inflácia HICP bez energií a potravín v roku 2023 mierne klesnúť na 1,8 % a neskôr v roku 2024 vzrásť na 1,9 %. Jej počiatočný pokles vyplýva zo zmiernenia rastových vplyvov prameniacich z ponukových obmedzení, ktoré sa postupne rozptyľujú, a z účinkov znovuotvárania hospodárstva, ako aj z bázických efektov. Aj keď nepriaznivý vplyv vojny na Ukrajine na rast môže mať určité tlmiace účinky, tieto budú zrejme neutralizované nepriamymi účinkami vyšších cien energií vyvolaných konfliktom. Mierny nárast v roku 2024 zodpovedá zhoršeniu situácie na trhu tovarov a služieb a trhu práce, určitým sekundárnym účinkom prudkého nárastu inflácie v rokoch 2021 a 2022 na mzdy a dlhodobejším inflačným očakávaniam ukotveným na úrovni inflačného cieľa ECB vo výške 2 %. Základné projekcie sa spájajú so značnou neistotou spôsobenou vojnou na Ukrajine, najmä vzhľadom na ďalší výrazný rast cien energií od finalizácie základných technických predpokladov. Alternatívne scenáre uvedené v boxe 3 zahŕňajú vysoké ceny energií.

Rast odmien na zamestnanca by mal v roku 2022 podľa projekcií dosiahnuť 3,6 % a v roku 2024 by mal klesnúť na 2,9 %, čo je stále nad historickým priemerom od roku 1999 (2,2 %). Hoci sa predpokladá, že odmeny na zamestnanca, ktoré boli v roku 2021 výrazne skreslené politickými opatreniami, sa mierne znížia, jednotkové náklady práce by sa mali v dôsledku pomalšieho rastu produktivity na zamestnanú osobu zvýšiť. Nadpriemerný rast miezd je odrazom prejavujúceho sa nedostatku pracovných síl, očakávaného zvýšenia minimálnej mzdy v Nemecku v októbri 2022 a určitých sekundárnych účinkov vysokej miery inflácie.

Graf 3

HICP eurozóny

(ročné percentuálne zmeny)

Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.

Vonkajšie cenové tlaky majú byť v roku 2022 podstatne silnejšie než domáce, v neskorších rokoch sledovaného obdobia však majú klesnúť na podstatne nižšie úrovne. Ročná miera rastu deflátora dovozu by mala v roku 2022 dosiahnuť 8,2 % a vo veľkej miere odrážať rast cien ropy a neenergetických komodít, ale aj určitý nárast vstupných nákladov v súvislosti s nedostatkom dodávok. Od roku 2023 by sa mal rast dovozných cien podľa očakávaní zmierniť a v roku 2024 dosiahnuť 0,7 %.

V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bola projekcia inflácie HICP upravená smerom nahor o 1,9 percentuálneho bodu na rok 2022, o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2023 a 0,1 percentuálneho bodu na rok 2024. Tri štvrtiny celkovej revízie sa týkajú volatilných zložiek energií a potravín, zatiaľ čo zostávajúca štvrtina súvisí s projekciami inflácie HICP bez energií a potravín. Táto revízia je odrazom nedávnych prekvapujúcich nárastov v údajoch, výraznejších a trvalejších tlakov cien energie (prameniacich z konfliktu na Ukrajine) a výpadkov v dodávkach, ako aj výraznejšieho rastu miezd v súvislosti s plánovaným zvýšením minimálnej mzdy v Nemecku. V rámci úpravy smerom nahor boli zohľadnené aj aktuálne ukazovatele strednodobých inflačných očakávaní vyplývajúce z prieskumov na úroveň zodpovedajúcu inflačnému cieľu ECB. V neskorších rokoch projekcií tieto účinky prevažujú negatívny vplyv výraznej úpravy trhových predpokladov na úrokové sadzby smerom nahor na infláciu a negatívne účinky konfliktu na Ukrajine na strane dopytu.

Box 4
Prognózy iných inštitúcií

Pre eurozónu je k dispozícii množstvo predpovedí rôznych medzinárodných inštitúcií a organizácií zo súkromného sektora. Vzhľadom na rôzne termíny uzávierky sa však tieto prognózy nedajú priamo porovnávať navzájom a ani s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB. Je potrebné zdôrazniť, že do žiadnej z referenčných prognóz v súčasnosti nie je zahrnutý vplyv vojny na Ukrajine. Okrem toho tieto prognózy na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtových, finančných a externých premenných vrátane cien ropy a ostatných komodít používajú odlišné metódy. Jednotlivé prognózy sa navyše líšia aj v spôsobe zohľadňovania rozdielov v počte pracovných dní (nasledujúca tabuľka).

Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(ročné percentuálne zmeny)

Zdroj: MJEconomics for the Euro Zone Barometer, 24. februára 2022, údaje na rok 2024 pochádzajú z prieskumu z januára 2022; European Commission Winter 2022 Economic Forecast (Interim), 10. februára 2022; Consensus Economics Forecasts, 10. februára 2022, údaje na rok 2024 pochádzajú z prieskumu z januára 2022; ECB Survey of Professional Forecasters, za prvý štvrťrok 2022, prieskum vykonaný od 7. do 13. januára; IMF World Economic Outlook Update, 25. januára 2022; OECD December 2021 Economic Outlook 110.
Poznámka: V makroekonomických projekciách odborníkov ECB sú uvedené ročné miery rastu očistené od vplyvu počtu pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia a MMF svoje prognózy od tohto vplyvu neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.

Projekcie odborníkov ECB z marca 2022 sú na rok 2022 nižšie ako ostatné prognózy rastu, zatiaľ čo v prípade inflácie v roku 2022 výrazne prekračujú iné prognózy, a to v dôsledku zohľadnenia vplyvu konfliktu na Ukrajine a novších údajov. V neskorších rokoch horizontu projekcií sú rozdiely menšie. Napriek revízii smerom nadol v porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 týkajúcimi sa rastu na rok 2022 sú projekcie odborníkov ECB z marca 2022 len o niečo nižšie ako ostatné najnovšie projekcie na rok 2022 a na rok 2023 sú v porovnaní s nimi mierne vyššie. Pokiaľ ide o infláciu, projekcie odborníkov ECB sú v porovnaní s ostatnými prognózami na rok 2022 oveľa vyššie, a to v dôsledku novšieho dátumu uzávierky, na základe ktorého bolo možné zahrnúť predbežný odhad HICP z februára 2022 a aktuálnejšie technické predpoklady po ruskej invázii na Ukrajinu. Na rok 2024 sa projekcie odborníkov ECB pohybujú v rámci užšieho intervalu ostatných prognóz hospodárskeho rastu i inflácie.

© Európska centrálna banka 2022

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0

Internetová stránka www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie jednotlivých pojmov sa nachádza v glosári ECB (len v angličtine).

HTML ISSN 2529-4598, QB-CE-22-001-SK-Q

  1. Dňom uzávierky technických predpokladov, ako sú ceny ropy a výmenné kurzy, bol 28. február 2022. Uzávierkou makroekonomických projekcií pre eurozónu bol 2. marec 2022. Toto vydanie projekcií sa vzťahuje na roky 2022 až 2024. Projekcie na takto dlhé obdobie sú spojené s veľmi vysokou mierou neistoty, ktorú je pri ich výklade potrebné brať do úvahy. Bližšie informácie sú v článku „An assessment of Eurosystem staff macroeconomic projections“ v Mesačnom bulletine ECB z mája 2013. Na stránke http://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/index.en.html sa nachádza odkaz na údaje použité vo vybraných tabuľkách a grafoch. Kompletná databáza predchádzajúcich vydaní makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému je k dispozícii na stránke https://sdw.ecb.europa.eu/browseSelection.do?node=5275746.
  2. Viac informácii v boxe 2 s názvom Dynamika miery úspor domácností a jej dôsledky na výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne, Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, jún 2021.
  3. S cieľom zohľadniť počiatočný vplyv vojny na Ukrajine bolo obdobie, za ktoré sa priemerujú ceny futures, skrátené z desiatich na tri pracovné dni, aby bolo zahrnuté len obdobie od začiatku invázie.
  4. Predpoklad týkajúci sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádza z váženého priemeru výnosov referenčných desaťročných dlhopisov v krajinách eurozóny, váženého ročnými hodnotami HDP a zohľadňujúceho budúci vývoj na základe nominálneho výnosu všetkých desaťročných dlhopisov v eurozóne vypočítaného ECB, pričom počiatočný rozdiel medzi obomi časovými radmi sa počas sledovaného obdobia nemení. Predpokladá sa, že spready medzi výnosmi štátnych dlhopisov krajín eurozóny a príslušným priemerom za eurozónu sú počas sledovaného obdobia konštantné.
  5. Pri modelovaní vplyvov na eurozónu bol použitý Oxford Global Economic Model for global effects on the international environment a ECB’s New Multi-Country Model (Dieppe, A., González Pandiella, A., Hall, S., Willman, A., „The ECB's New Multi-Country Model for the euro area: NMCM – with boundedly rational learning expectations“, Working Paper Series, č. 1316, ECB, 2011). Model ECB-BASE (Angelini, E., Bokan, N., Christoffel, K., Ciccarelli, M., Zimic, S., „Introducing ECB-BASE: The blueprint of the new ECB semi-structural model for the euro area, Working Paper Series, č. 2315, ECB, 2019) sa takisto používa na hodnotenie vplyvu sekundárnych účinkov.
  6. Oba alternatívne scenáre vychádzajú z rovnakých predpokladov pre menovú a rozpočtovú politiku v eurozóne ako základný scenár vývoja.
  7. Gunnella, V., Jarvis, V., Morris, R. a Tóth, M., „Natural gas dependence and risks to euro area activity“, Economic Bulletin, vydanie 1, ECB, 2022.