Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci sa 31. decembra 2012

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci sa 31. decembra 2012.

V roku 2012 sa hospodárenie ECB skončilo prebytkom 2 164 mil. €, v porovnaní s prebytkom vo výške 1 894 mil. € v roku 2011. Rada guvernérov sa rozhodla k 31. decembru 2012 previesť 1 166 mil. € do rezervy na krytie rizík, čím táto rezerva dosiahla svoju súčasnú maximálnu úroveň vo výške 7 529 mil. €. Účelom rezervy na krytie rizík je kryť kurzové, úrokové a úverové riziká a riziká súvisiace so zmenami ceny zlata, ktoré sa priebežne monitorujú. Výška a nutnosť tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje.

Po odvode do rezervy na krytie rizík čistý zisk ECB za rok 2012 predstavoval 998 mil. € (728 mil. € v roku 2011). Na základe rozhodnutia Rady guvernérov došlo 31. januára 2013 k predbežnému rozdeleniu zisku vo výške 575 mil. € národným centrálnym bankám krajín eurozóny. Rada guvernérov na svojom dnešnom zasadnutí rozhodla, že zostávajúcich 423 mil. € bude medzi národné centrálne banky krajín eurozóny rozdelených 25. februára 2013.

Hlavným zdrojom bežného príjmu ECB sú výnosy z investícií jej devízového portfólia a portfólia vlastných zdrojov, úrokové výnosy z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu a čisté úrokové výnosy z cenných papierov nakúpených na účely menovej politiky v rámci programu pre trhy s cennými papiermi a dvoch programov nákupu krytých dlhopisov.

V roku 2012 dosiahli celkové čisté úrokové výnosy 2 289 mil. € (1 999 mil. € v roku 2011). Ich súčasťou boli úrokové výnosy vo výške 633 mil. € z podielu ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu (856 mil. € v roku 2011) a čisté úrokové výnosy vo výške 1 108 mil. € (1 003 mil. € v roku 2011) z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi, pričom výnosy z držby gréckych štátnych dlhopisov nakúpených v rámci tohto programu predstavovali 555 mil. € (654 mil. € v roku 2011). Súčasťou celkových čistých úrokových výnosov boli aj čisté úrokové výnosy vo výške 209 mil. € (166 mil. € v roku 2011) z cenných papierov nakúpených v rámci dvoch programov nákupu krytých dlhopisov. ECB národným centrálnym bankám vyplatila úroky z ich pohľadávok z devízových aktív prevedených do ECB vo výške 307 mil. € (434 mil. € v roku 2011). Úrokové výnosy z devízových aktív dosiahli 229 mil. € (290 mil. € v roku 2011).

Realizované zisky z finančných operácií dosiahli 319 mil. € (472 mil. € v roku 2011). Na rozdiel od roku 2011, keď došlo k predaju japonských jenov v rámci účasti ECB na spoločnej medzinárodnej intervencii na devízových trhoch, boli realizované kurzové zisky v roku 2012 zanedbateľné.

V roku 2012 došlo k zníženiu hodnoty aktív v rozsahu 4 mil. € (157 mil. € v roku 2011). Dôvodom poklesu zníženia hodnoty v roku 2012 bolo predovšetkým celkové zvýšenie trhovej hodnoty cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov ECB.

Administratívne náklady ECB pozostávajú z personálnych nákladov a všetkých ďalších administratívnych nákladov. Personálne náklady sa v roku 2012 mierne zvýšili na 219 mil. € (216 mil. € v roku 2011). Ostatné administratívne náklady, pozostávajúce z nákladov na nájom priestorov, poplatkov za odborné služby a nákupov ostatných tovarov a služieb, v roku 2012 dosiahli 242 mil. € (226 mil. € v roku 2011), a to vrátane odpisov fixných aktív vo výške 13 mil. €. Prevažná väčšina nákladov vzniknutých v súvislosti s výstavbou nového sídla ECB do tejto položky nie je zahrnutá a bola kapitalizovaná v rámci položky „Nedokončené aktíva“, ktorá je súčasťou položky „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“. Položka „Nedokončené aktíva“ sa v roku 2012 zvýšila o 191 mil. € na 530 mil. €.

Ročná účtovná závierka, spolu so správou o činnosti za rok končiaci sa 31. decembra 2012, bude zverejnená vo výročnej správe ECB 24. apríla 2013.

Redakčné poznámky

1. Účtovné pravidlá ECB: Jednotné účtovné pravidlá Eurosystému vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. ^[1] Hoci všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli vytvorené s osobitným zreteľom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Na základe týchto pravidiel sa obchodovateľné cenné papiere (iné ako cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene oceňujú v trhovej cene. Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti sa oceňujú v obstarávacej cene po zohľadnení zníženia hodnoty. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina centrálnych bánk Eurosystému vystavená, sa osobitný dôraz kladie na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z jedného aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia. Nerealizované straty prekračujúce zostatky na príslušných účtoch precenenia sa účtujú ako náklady na konci roka. Straty zo zníženia hodnoty sa v plnom rozsahu účtujú vo výkaze ziskov a strát. Všetky národné centrálne banky krajín eurozóny sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácií v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky zároveň dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB: Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získava každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky budú vyjadrené v eurách a budú úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata.
3. Rozdelenie príjmu ECB z jej podielu na eurových bankovkách v obehu a čistého príjmu ECB z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi: Rada guvernérov rozhodla, že tento príjem je splatný národným centrálnym bankám krajín eurozóny vo finančnom roku, v ktorom vznikol. Pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak, ECB tento príjem rozdeľuje v posledný pracovný deň v januári nasledujúceho roka. ^[2] Rozdeľuje sa v plnej výške, ak Rada guvernérov na základe zdôvodneného odhadu neočakáva, že čistý zisk ECB za daný rok bude nižší ako jej príjem z eurových bankoviek v obehu a čisté výnosy z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi, a ak Rada guvernérov pred koncom finančného roka nerozhodne o prevode tohto príjmu alebo jeho časti do rezervy na krytie kurzových, úrokových a úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata.
4. Rozdelenie ziskov a strát: Podľa článku 33 Štatútu ESCB sa môže do všeobecného rezervného fondu previesť až 20 % čistého zisku za daný rok, pričom táto suma nesmie prekročiť 100 % základného imania ECB. Zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi národné centrálne banky krajín eurozóny v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní. Ak ECB zaznamená stratu, môže ju uhradiť zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.