ECB zverejňuje Konvergenčnú správu z roku 2018

23. mája 2018

• Všetkých sedem hodnotených členských štátov EÚ dosiahlo pokrok v plnení konvergenčných kritérií.
• Žiadna z krajín nespĺňa všetky povinnosti stanovené v zmluve vrátane právnych konvergenčných kritérií.
• Udržateľná konvergencia je predpokladom úspešného zavedenia eura.

Európska centrálna banka (ECB) dnes v súlade s požiadavkami Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejňuje svoju Konvergenčnú správu z roku 2018. Predmetom hodnotenia sú Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Správa konštatuje, že hoci uvedených sedem členských štátov EÚ dosiahlo pokrok v plnení kritérií na zavedenie eura, žiadny z nich nespĺňa všetky svoje povinnosti. Konvergenčná správa hodnotí dosiahnutý stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie v týchto krajinách a zároveň posudzuje plnenie štatutárnych požiadaviek, ktoré musia ich národné centrálne banky splniť, aby sa mohli stať neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému. V rámci hodnotenia udržateľnosti konvergencie správa zohľadňuje aj rozšírený rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ (napr. Pakt stability a rastu a postup pri makroekonomickej nerovnováhe), ako aj ďalšie relevantné faktory (napr. vyspelosť inštitucionálneho prostredia).

Hospodárska konvergencia: Pokiaľ ide o plnenie nominálnych konvergenčných kritérií, od zverejnenia Konvergenčnej správy ECB z roku 2016 bol zaznamenaný určitý pokrok.

Rozdiely v miere inflácie medzi jednotlivými krajinami sa naďalej zmenšujú a naznačujú pokrok smerom k dosiahnutiu vysokého stupňa cenovej stability. Počas dvanásťmesačného referenčného obdobia od apríla 2017 do marca 2018 sa miera inflácie v EÚ zvýšila, najmä v dôsledku výrazného hospodárskeho rastu a rastúcich cien energií a komodít. To sa odzrkadlilo na referenčnej hodnote kritéria cenovej stability, ktoré počas referenčného obdobia spĺňalo päť zo siedmich hodnotených krajín. V Českej republike a Maďarsku miera inflácie referenčnú hodnotu prekročila, v Rumunsku a Švédsku bola na úrovni referenčnej hodnoty, v Bulharsku a Poľsku bola nižšia a v Chorvátsku výrazne nižšia. Očakáva sa, že v najbližších rokoch bude inflácia v hodnotených krajinách ďalej rásť. V prípade väčšiny hodnotených krajín existujú určité obavy týkajúce sa udržateľnosti inflačnej konvergencie v dlhodobejšom horizonte.

Správa poukazuje na viditeľné zlepšenie v plnení rozpočtových kritérií – vo väčšine hodnotených krajín bolo zaznamenané zníženie rozpočtových nerovnováh. V roku 2017 všetky hodnotené krajiny vykázali rozpočtové saldo neprekračujúce referenčnú hodnotu deficitu vo výške 3 % HDP, pričom na žiadnu z krajín sa v súčasnosti nevzťahuje postup pri nadmernom deficite. V roku 2016 bol tento postup uplatnený v prípade Chorvátska. Všetky krajiny tak spĺňajú kritérium rozpočtového deficitu. Miera zadlženosti prekračuje hranicu 60 % HDP len v Chorvátsku a Maďarsku, obe krajiny však k tejto hranici smerujú dostatočne rýchlym tempom, takže možno konštatovať, že spĺňajú podmienky Paktu stability a rastu.

Do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) nie je zapojená žiadna z hodnotených krajín. V niektorých krajinách výmenný kurz počas dvojročného referenčného obdobia vykazoval pomerne vysoký stupeň volatility. Výnimkou bolo Bulharsko (ktoré uplatňuje režim menovej rady voči euru) a Chorvátsko (ktoré používa prísne riadený pohyblivý kurz).

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, v piatich zo siedmich hodnotených krajín sa dlhodobé úrokové miery nachádzali pod referenčnou hodnotou 3,2 %. V Poľsku a Rumunsku dlhodobé úrokové miery referenčnú hodnotu prekračovali. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané v Českej republike a vo Švédsku.

Udržateľná konvergencia má zásadný význam: Krajiny zavádzajúce euro by mali byť schopné preukázať udržateľnosť svojho konvergenčného procesu. Predpokladom udržateľnej konvergencie je makroekonomická stabilita, a najmä vyvážená rozpočtová politika. Väčšina z hodnotených krajín dosiahla pokrok v znižovaní makroekonomických nerovnováh svojich ekonomík. Nevyhnutnou súčasťou udržateľnej konvergencie sú aj riadne fungujúce inštitúcie. Krajiny musia disponovať riadne fungujúcimi trhmi tovarov a služieb a trhom práce, aby sa dokázali vysporiadať s makroekonomickými šokmi. Okrem toho musia uplatňovať vhodné makroprudenciálne politiky na prevenciu vzniku makroekonomických nerovnováh, ako je napríklad nadmerné zvyšovanie cien aktív či cykly vzostupu a pádu vo vývoji úverov. V neposlednom rade je potrebné uplatňovať vhodný rámec dohľadu a riešenia krízových situácií finančných inštitúcií, a to najmä so zreteľom na vytvorenie bankovej únie a jednotného mechanizmu dohľadu.

Právna konvergencia: V žiadnej zo siedmich hodnotených krajín nie je právny rámec plne zlučiteľný so všetkými požiadavkami na zavedenie eura. Pretrvávajú nezrovnalosti v oblasti nezávislosti centrálnych bánk, najmä pokiaľ ide o ich inštitucionálnu a finančnú, ale aj personálnu nezávislosť. Vo všetkých hodnotených krajinách s výnimkou Chorvátska okrem toho pretrváva nesúlad v otázke zákazu menového financovania a právnej integrácie príslušných centrálnych bánk do Eurosystému.

Kontaktná osoba pre médiá: Stefan Ruhkamp, tel.: +49 69 1344 5057.

Poznámky:

• Konvergenčná správa sa zostavuje najmenej raz za dva roky, resp. na žiadosť členského štátu EÚ, ktorý má záujem vstúpiť do eurozóny.
• V konvergenčných správach, ktoré vydáva ECB i Európska komisia, sa hodnotí stav plnenia kritérií požadovaných na prijatie eura v jednotlivých členských krajinách EÚ nepatriacich do eurozóny.