Kolaterálový rámec Eurosystému: zaradenie neobchodovateľných aktív do jednotného zoznamu
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) v roku 2004 schválila postupné zavádzanie jednotného zoznamu v kolaterálovom rámci Eurosystému, ktorý má nahradiť existujúci dvojstupňový systém akceptovateľného kolaterálu (pozri tlačovú správu z 10. mája 2004).
Rada guvernérov ako prvý krok rozhodla do kolaterálového rámca Eurosystému zaradiť novú kategóriu predtým neakceptovateľných aktív (dlhové nástroje denominované v eurách vydané subjektmi so sídlom v tých krajinách skupiny G10, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru). Po ukončení prípravných prác boli 1. júla 2005 do zoznamu akceptovateľných aktív, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB, zaradené vybrané dlhové nástroje vydané subjektmi so sídlom v tých krajinách skupiny G10, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru. Rada guvernérov okrem toho tiež upravila zoznam neregulovaných trhov prijateľných pre akceptovateľné aktíva (pozri tiež tlačovú správu z 30. mája 2005).
Ako druhý krok Rada guvernérov schválila rámec pre zaradenie neobchodovateľných aktív zo všetkých krajín eurozóny do jednotného zoznamu akceptovateľného kolaterálu. Tento rámec sa bude vzťahovať na bankové úvery a neobchodovateľné klientske hypotekárne záložné dlhové nástroje (NRMD) (pozri tiež tlačovú správu z 5. augusta 2004). Hlavné znaky rámca sú uvedené nižšie.
Podrobný popis kritérií akceptovateľnosti, ktoré sa budú na neobchodovateľné aktíva vzťahovať, bude zverejnený spolu s upraveným znením publikácie „Uskutočňovanie menovej politiky v eurozóne: Všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému“ (označovanej tiež ako „všeobecná dokumentácia“).
BANKOVÉ ÚVERY
Na základe rozhodnutia Rady guvernérov zverejneného 18. februára 2005 (pozri „ostatné rozhodnutia Rady guvernérov“ zverejnené v rovnaký deň) sa zaradenie bankových úverov do jednotného zoznamu uskutoční podľa nasledujúceho časového harmonogramu:
- Bankové úvery sa vo všetkých krajinách eurozóny stanú akceptovateľným kolaterálom v úverových obchodoch Eurosystému od 1. januára 2007, keď sa zavedú jednotné kritériá akceptovateľnosti a Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverov (ECAF);
- Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011 bude platiť prechodný režim, v rámci ktorého si každá národná centrálna banka Eurosystému bude môcť stanoviť minimálnu výšku úverov akceptovateľných ako kolaterál, ako aj to, či sa bude uplatňovať manipulačný poplatok;
- Od 1. januára 2012 bude platiť jednotný režim používania bankových úverov ako kolaterálu s jednotnou minimálnou výškou úveru na úrovni 500 000 EUR.
Kritériá akceptovateľnosti
Od 1. januára 2007 budú platiť nasledujúce kritériá akceptovateľnosti:
Akceptovateľné úvery: Ide o dlhové záväzky akceptovateľných dlžníkov (pozri nižšie) voči zmluvným stranám Eurosystému, ktoré spĺňajú všetky kritériá akceptovateľnosti definované nižšie. Kritériá akceptovateľnosti bankových úverov sa budú vzťahovať aj na syndikátne úvery. Akceptovateľné sú tiež bankové úvery s „klesajúcim zostatkom“ (t. j. úvery, ktorých istina a úrok sa splácajú podľa vopred dohodnutého kalendára). Za akceptovateľné sa nepovažujú nečerpané úverové linky (napr. nečerpané revolvingové úverové prísľuby), kontokorentné úvery a akreditívy (ktoré predstavujú oprávnenie na využitie úveru, ale ako také bankovým úverom nie sú). Neakceptovateľné sú tiež bankové úvery udeľujúce práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných bankových úverov alebo dlhových nástrojov toho istého emitenta.[1]
Akceptovateľní dlžníci: Ide o nefinančné podniky a verejnú správu.[2] Ručitelia a akceptovateľné záruky budú podliehať režimu platnému pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje.[3]
Minimálna výška úveru: Od roku 2007 do roku 2012 si môže každá národná centrálna banka určiť vlastnú minimálnu výšku. Od roku 2012 bude zavedená jednotná minimálna výška 500 000 EUR.
Bonita dlžníka: Akceptovateľnosť dlžníka je podmienená jeho dobrou finančnou situáciou. Finančná situácia sa bude hodnotiť prostredníctvom rámca ECAF (pozri časť 1.3 nižšie).
Mena: Akceptovateľné budú len bankové úvery denominované v eurách.
Maximálna a minimálna splatnosť: Nie je určená.[4]
Rozhodné právo úverovej zmluvy: Úverová zmluva sa musí riadiť právnymi predpismi členskej krajiny eurozóny.
Sídlo dlžníka/ručiteľa: Dlžník/ručiteľ musí mať sídlo v členskej krajine eurozóny.
Ďalšie zákonné požiadavky
V jednotlivých členských krajinách eurozóny existujú rozličné zákonné požiadavky, ktorých splnenie je nevyhnutné na zaistenie platného zabezpečenia bankových úverov a ich rýchlej speňažiteľnosti v prípade nedodržania povinností zmluvnej strany. Takéto zákonné požiadavky sa týkajú oznamovacej povinnosti dlžníka, bankového tajomstva a mobilizácie a speňaženia úverov. Keďže tieto otázky nie sú v jednotlivých právnych systémoch upravené jednotne, zákonné požiadavky a spôsob ich plnenia môžu byť v jednotlivých krajinách rozdielne.
Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverov
Rámec ECAF obsahuje súbor techník a pravidiel, ktoré sú základom požiadavky Eurosystému na „vysoký úverový štandard“ akceptovateľného kolaterálu. ECAF sa pri hodnotení kvality úverov (CQA) opiera o štyri zdroje: externé inštitúcie pre hodnotenie úverov (ECAI), interné systémy hodnotenia úverov (ICAS) jednotlivých národných centrálnych bánk[5], interné ratingové systémy protistrán (IRB) a ratingové nástroje tretích strán (RT) prevádzkované schválenými prevádzkovateľmi, ktorí sú tretími stranami. Všetky zdroje CQA sú rovnocenné.
Všetky zdroje CQA budú musieť spĺňať súbor kritérií akceptovateľnosti v závislosti od daného zdroja, ktoré zaručia dodržanie princípov ECAF zameraných na presnosť, konzistentnosť a porovnateľnosť medzi uvedenými štyrmi zdrojmi navzájom i v rámci každého z nich. Eurosystém bude sledovať fungovanie jednotlivých zdrojov na základe referenčných kritérií, aby zaistil, že akceptovateľný kolaterál spĺňa minimálne bonitné štandardy.
Eurosystém v príslušnom čase zverejní minimálnu úroveň kvality úverov akceptovateľných dlžníkov a pravidlá akceptovateľnosti pre ručiteľov neobchodovateľných aktív, ako aj referenčné hodnoty, na základe ktorých sa bude monitorovať fungovanie jednotlivých zdrojov CQA. Eurosystém taktiež včas zverejní zoznam akceptovateľných inštitúcií ECAI, ako aj akceptovateľných nástrojov tretích strán (RT) a ich prevádzkovateľov.
Každá zmluvná strana bude musieť špecifikovať, ktorý z dostupných zdrojov CQA (ECAI, IRB, RT alebo ICAS) bude používať ako hlavný nástroj hodnotenia dlžníkov/ručiteľov bankových úverov použitých ako kolaterál. Tento systém CQA potom bude musieť používať počas vopred určeného časového obdobia (napr. 1 roka). Zoznam akceptovateľných dlžníkov/ručiteľov predložený zmluvnou stranou bude predstavovať prísne dôvernú informáciu prístupnú len Eurosystému a zmluvnej strane.
Súbor techník a pravidiel, ktorý sa má v rámci ECAF aplikovať na bankové úvery, bude možné použiť aj na obchodovateľné aktíva bez ratingu.
Postupy
Zavedenie postupov využívania bankových úverov ako kolaterálu bude vychádzať z národného legislatívneho prostredia, prevádzkových zvyklostí a očakávaného objemu akceptovateľných úverov, ktoré zmluvné strany použijú.
Na začiatku prechodného obdobia každá národná centrálna banka zavedie svoje národné riešenie v súlade s minimálnymi jednotnými požiadavkami na služby, ktoré zaistia minimálnu úroveň služieb stanovenú Eurosystémom pre prevod bankových úverov. Model korešpondenčnej centrálnej banky (CCBM) umožní zmluvným stranám využívať bankové úvery v cezhraničnom kontexte.
NEOBCHODOVATEĽNÉ KLIENTSKE HYPOTEKÁRNE ZÁLOŽNÉ DLHOVÉ NÁSTROJE
Neobchodovateľné klientske hypotekárne záložné dlhové nástroje sú aktíva, ktoré nie sú plne sekuritizované. Táto kategória aktív bude spočiatku zahŕňať len írske vlastné zmenky kryté hypotekárnymi záložnými listami. Je to dôsledok osobitného právneho režimu platného v Írsku pre daný druh aktív, ktorý nie je možné jednoducho preniesť do ostatných krajín eurozóny. V súčasnosti Eurosystém nepovažuje za potrebné rozšíriť túto kategóriu aktív používaných v Írsku aj do ostatných krajín eurozóny, keďže v mnohých krajinách sú už ako kolaterál akceptované hypotekárne úvery určené na bývanie v ich sekuritizovanej podobe, či už ako cenné papiere kryté hypotékou na bývanie alebo vo forme nástrojov typu „Pfandbrief“.
-
[1] Podobne ako v súčasnej definícii aktív prvého stupňa (všeobecná dokumentácia, kapitola 6, poznámka pod čiarou 3).
-
[2] Kategórie akceptovateľných dlžníkov na základe sektorového členenia ESA 95 (Európsky systém účtov 1995): verejná správa, štátna/regionálna správa, samospráva a nefinančné podniky. Akceptovateľnými dlžníkmi sú tiež nadnárodné a medzinárodné inštitúcie.
-
[3] Pozri kapitolu 6 všeobecnej dokumentácie.
-
[4] V súčasnosti (pozri kapitolu 6.2 všeobecnej dokumentácie) sa môžu národné centrálne banky rozhodnúť neakceptovať bankové úvery splatné pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.
-
[5] Takáto možnosť je dostupná len v Nemecku, Španielsku, Francúzsku a Rakúsku.
Európska centrálna banka
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
- Sonnemannstrasse 20
- 60314 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- +49 69 1344 7455
- media@ecb.europa.eu
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.
Kontakty pre médiá