Správa ECB o stave plnenia kritérií na zavedenia eura v členských štátoch EÚ

• Dvojročná správa hodnotí pokrok dosiahnutý v členských štátoch EÚ nepatriacich do eurozóny.
• Vďaka výraznej hospodárskej aktivite pred vypuknutím pandémie väčšia krajín dosiahla pokrok v odstraňovaní rozpočtových nerovnováh.
• Politické záväzky Bulharska a Chorvátska predstavujú významné kroky k tomu, aby sa v blízkej budúcnosti stali členmi mechanizmu ERM II.

Podľa záverov Konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) z júna 2020 zaznamenali krajiny EÚ nepatriace do eurozóny od roku 2018 nerovnomerný pokrok pri dosahovaní hospodárskej konvergencie s eurozónou, pričom boli prijaté dôležité kroky na odstránenie rozpočtových nerovnováh. Správa, vydávaná každé dva roky, hodnotí stav plnenia kritérií na zavedenie eura v momentálne siedmich členských štátoch EÚ, ktoré euro ešte neprijali.

Bulharsko a Chorvátsko prijali celý rad záväzkov v politických oblastiach, ktoré sú vysoko relevantné z hľadiska úspešnej účasti v mechanizme ERM II. Vzhľadom na dátum uzávierky hospodárskej analýzy v tejto správe bude dôkladné hodnotenie vplyvu pandémie koronavírusu (COVID-19) na stav konvergencie možné až v nasledujúcej správe v roku 2022.

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, stav plnenia kritérií v hodnotených krajinách sa v porovnaní so situáciou opísanou v predchádzajúcej konvergenčnej správe zhoršil. Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Česká republika a Maďarsko zaznamenali miery inflácie výrazne prekračujúce referenčnú hodnotu 1,8 %, zatiaľ čo vo Švédsku bola miera inflácie nižšia a v Chorvátsku podstatne nižšia ako referenčná hodnota. Vo väčšine hodnotených krajín sa v nasledujúcich rokoch očakáva pokles inflácie. V roku 2020 by mal vyvolávať deflačné tlaky prudký pokles cien ropy.

V roku 2019 všetky hodnotené krajiny okrem jednej vykázali saldo rozpočtu verejnej správy pod úrovňou referenčnej hodnoty 3 %. V prípade Rumunska bol v apríli 2020 zavedený postup pri nadmernom deficite. Hoci miera zadlženosti v Chorvátsku a Maďarsku prekračovala hranicu 60 % HDP, do konca roka 2019 vykazovala klesajúci trend. V dôsledku výrazného spomalenia hospodárskej aktivity a rozpočtových opatrení prijatých na zmiernenie následkov pandémie sa vo všetkých siedmich krajinách očakáva nárast deficitu i zadlženosti.

Napriek tomu, že žiadna z hodnotených krajín v súčasnosti nie je zapojená do mechanizmu ERM II, Bulharsko a Chorvátsko o vstup do mechanizmu oficiálne požiadali v roku 2018, resp. 2019. Obe krajiny prijali významné kroky v podobe politických záväzkov, aby sa do mechanizmu v blízkej budúcnosti mohli zapojiť. Bulharský lev zostal v referenčnom období konvergenčného hodnotenia fixovaný v rámci menovej rady na úrovni 1,95583 leva za euro. S chorvátskou kunou sa obchodovalo v režime riadeného pohyblivého kurzu, pričom volatilita jej kurzu voči euru bola nízka. S väčšinou ostatných hodnotených mien sa obchodovalo v pružných kurzových režimoch, pričom väčšina z nich zaznamenala vysokú kurzovú volatilitu, najmä počas napätia na finančných trhoch v marci 2020.

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, len jedna zo siedmich hodnotených krajín – Rumunsko – vykázala miery nad referenčnou hodnotou 2,9 %. Najnižšie dlhodobé úrokové sadzby boli zaznamenané v Bulharsku a vo Švédsku.

Ďalším dôležitým faktorom dlhodobej udržateľnosti konvergencie zostáva stabilita inštitucionálneho prostredia. S výnimkou Švédska je kvalita inštitucionálneho systému a riadenia v hodnotených krajinách pomerne nízka – predovšetkým v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a Maďarsku.

V žiadnej z hodnotených krajín nie je právny rámec plne zlučiteľný so všetkými požiadavkami na zavedenie eura.

Kontaktná osoba pre médiá: Eszter Miltényi-Torstensson, tel.: +49 69 1344 8034.

Poznámky

• Konvergenčná správa ECB hodnotí hospodársku a právnu konvergenciu členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny každé dva roky alebo na vlastnú žiadosť krajiny. Posudzuje mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie s eurozónou, zlučiteľnosť vnútroštátnej legislatívy s právnym rámcom EÚ a plnenie zákonných požiadaviek vo vzťahu k príslušným národným centrálnym bankám. Dánsko vzhľadom na svoju výnimku predmetom hodnotenia nie je, ak o hodnotenie výslovne nepožiada.
• Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 7. máj 2020. Referenčným obdobím pri hodnotení cenovej stability a dlhodobých úrokových mier je obdobie od apríla 2019 do marca 2020. V prípade výmenných kurzov sa hodnotí obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2020. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sú za obdobie do roka 2019. Prognózy vychádzajú z hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2020 a z aktuálnych konvergenčných programov príslušných krajín, ako aj z ďalších informácií relevantných pri výhľadovom hodnotení udržateľnosti konvergencie.
• Od novembra 2014 každá krajina vstupujúca do eurozóny zároveň vstupuje do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) a ostatných prvkov bankovej únie. Bankový systém krajiny sa vtedy podrobuje komplexnému hodnoteniu ECB. Bulharsko a Chorvátsko požiadali ECB o úzku spoluprácu v oblasti dohľadu a ich bankové systémy boli podrobené komplexnému hodnoteniu, ktoré sa v prípade Bulharska skončilo 26. júla 2019 a v prípade Chorvátska 5. júna 2020.