Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Kto je to veriteľ poslednej inštancie?

26. augusta 2019

Veriteľ poslednej inštancie je ktokoľvek, na koho sa obrátite, keď naliehavo potrebujete peniaze a všetky ostatné možnosti ste už vyčerpali. Banky sa zvyčajne na veriteľa poslednej inštancie obracajú vtedy, keď nedokážu získať prostriedky potrebné na financovanie bežnej prevádzky. Môže sa to stať napríklad v čase finančných turbulencií, keď si banky navzájom nedôverujú natoľko, aby si požičiavali peniaze, a veľa ľudí si zrazu chce vybrať peniaze zo svojich účtov.

Za takých okolností plnia úlohu veriteľa poslednej inštancie centrálne banky. Centrálne banky túto funkciu zastupujú tradične, pretože nesú prvoradú zodpovednosť za zabezpečovanie plynulého fungovania finančných trhov a stabilitu finančného systému. Ľudí a podniky týmto spôsobom pomáhajú chrániť pred prípadnými následkami ťažkostí bánk.

Kto je veriteľom poslednej inštancie v eurozóne?

Úlohu veriteľa poslednej inštancie plnia spoločne ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny.

Aká je pritom úloha národných centrálnych bánk?

Národné centrálne banky krajín eurozóny sú posledným útočiskom pre banky, ktoré potrebné finančné prostriedky nedokážu získať inak. Táto záchranná sieť sa označuje ako núdzová likvidita (emergency liquidity assistance – ELA). V rámci eurozóny úvery ELA poskytuje národná centrálna banka krajiny, v ktorej má postihnutá banka sídlo. Táto národná centrálna banka zároveň nesie všetky potenciálne súvisiace náklady a riziká.

Akú úlohu zohráva ECB?

Kým za poskytovanie úverov ELA sú zodpovedné národné centrálne banky, ECB ich aktivity v úlohe veriteľa poslednej inštancie kontroluje a monitoruje. Rada guvernérov ECB môže poskytnutie núdzovej likvidity obmedziť alebo proti nemu namietať, ak sa na tom dohodnú dve tretiny jej členov. Možnosť namietať však majú len vtedy, ak by poskytnutie núdzovej likvidity podľa ich názoru bolo v rozpore s menovou politikou ECB alebo cieľmi a úlohami Eurosystému.

Znamená to teda, že banky, ktoré sa dostanú do finančných ťažkostí, budú vždy zachránené za každých okolností?

Nie, takto to nefunguje. Banke získanie núdzovej likvidity od príslušnej národnej centrálnej banky nič negarantuje. Poskytnutie núdzovej likvidity sa riadi prísnymi pravidlami a je podmienené splnením konkrétnych podmienok.

Núdzová likvidita je len pre solventné banky

Banky môžu núdzovú likviditu získať, ak sú nelikvidné, musia však byť platobne schopné. Nelikvidnosť znamená momentálne ťažkosti bánk s vyplácaním záväzkov voči všetkým vkladateľom. Platobná schopnosť znamená, že dlhodobo tieto záväzky plniť dokážu. Banka sa môže stať nelikvidnou a zároveň zostať platobne schopnou, pretože jej zdroje môžu byť viazané v dlhodobejších úveroch, ktoré poskytla svojim klientom.

Núdzová likvidita je len dočasná

Ako naznačuje samotný názov, núdzová likvidita sa poskytuje len v núdzových prípadoch a len za nepredvídaných okolností. Po normalizácii situácie sa poskytovanie núdzovej likvidity končí a úvery je potrebné splatiť.

Núdzová likvidita nie je zadarmo

Národné centrálne banky v prípade úverov ELA akceptujú kolaterál nižšej kvality než pri nenúdzovom financovaní. Vzhľadom na vyššiu rizikovosť centrálne banky na poskytnutý kolaterál uplatňujú zrážky z ocenenia a účtujú bankám vyšší úrok.

Centrálne banky si uvedomujú, že banky môžu mať tendenciu podstupovať rozsiahlejšie alebo vyššie riziká, keď majú istotu, že ich v prípade neschopnosti splácať vlastné dlhy niekto zachráni. Toto správanie sa tiež označuje ako morálny hazard. Konzistentné uplatňovanie uvedených zásad vzniku morálneho hazardu pomáha predchádzať.

Prečo je existencia veriteľa poslednej inštancie pre banky natoľko dôležitá?

Ak je banka platobne schopná, no krátkodobo nedokáže plniť požiadavky svojich klientov a veriteľov, klienti sa môžu začať obávať o bezpečnosť svojich peňazí, čo môže viesť k hromadnému vyberaniu vkladov. Banka by v dôsledku toho mohla skrachovať, pričom následky takejto udalosti môžu byť ďalekosiahle.

  • Ľudia by mohli prísť o prácu. Pri bankrote banky dochádza k náhlemu zastaveniu úverovania podnikov. Môže sa stať, že podniky tak nedokážu vyplácať mzdy či nakupovať potrebné suroviny a môžu sa dostať do existenčných ťažkostí.
  • Nepriaznivé účinky by sa mohli šíriť. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bánk sa problémy jednej banky môžu prenášať na iné banky. V priebehu veľmi krátkeho času by tak krízou konkrétnej banky neboli poznačení len jej klienti, ale aj klienti mnohých ďalších bánk. Následky na podniky, pracovné miesta a sporiteľov by sa mohli stupňovať a nakoniec poznačiť celú ekonomiku. V takom prípade sa vzniknutý deficit veľmi často financuje z peňazí daňových poplatníkov.

Stručne povedané, centrálna banka v úlohe veriteľa poslednej inštancie dokáže ľuďom i podnikom ušetriť množstvo ťažkostí.

Ale počkať! Čo ak sa do finančných ťažkostí dostane vláda, a nie banka? Poskytujú centrálne banky núdzovú likviditu aj vládam?

Nie, neposkytujú a v rámci eurozóny je to protizákonné. Ak by vlády mohli žiadať o financovanie centrálne banky, narušilo by to schopnosť centrálnych bánk udržiavať stabilné ceny a ich nezávislosť. Práve preto Zmluva o fungovaní Európskej únie ECB a národným centrálnym bankám financovanie vlád zakazuje.