13.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 31/1

1.1

Efektívny a dobre integrovaný finančný systém je dôležitý pre hladkú a účinnú transmisiu menovej politiky v celej eurozóne. Hoci to platí pre všetky segmenty finančného systému, je to zvlášť dôležité v súvislosti s tým segmentom trhu, ktorý je najvýznamnejší pre implementáciu menovej politiky, a tým je peňažný trh. Európsky trh s krátkodobými cennými papiermi je najmenej integrovaným segmentom peňažného trhu v EÚ. ECB preto sleduje so zvýšeným záujmom regulačné ako aj trhové iniciatívy, ktorých cieľom je posilnenie integrácie, rozvoja a transparentnosti trhov s krátkodobými cennými papiermi v Európe (4).

1.2

Jednotná implementácia a výklad legislatívy EÚ je rozhodujúcim predpokladom pre vybudovanie vnútorného trhu finančných služieb. Vzhľadom na to sa výber smernice ako právneho nástroja na dosiahnutie jednotnej implementácie javí byť v tomto prípade v rozpore s cieľom vykonávacích opatrení k smernici o PKIPCP, ktorým je upresniť vymedzenia pojmov „aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice v Spoločenstve“ (5), „aby sa posilnilo spoločné vnímanie toho, či sú určité aktíva prípustné pre investovanie podľa smernice o PKIPCP“, „znížiť možnosti rozdielneho výkladu smernice o PKIPCP“ a „zvýšiť právnu istotu a umožniť ucelenejší výklad smernice o PKIPCP“ (6). Navrhované vykonávacie opatrenie vo forme nariadenia, ktoré by obsahovalo podrobné ustanovenia, ktoré by sa mohli priamo uplatňovať na všetky PKIPCP, by vhodnejším spôsobom napravilo súčasné nejednotné uplatňovanie niektorých všeobecných zásad uvedených v smernici o PKIPCP (napríklad, pokiaľ ide o pravidlá o prípustnosti nástrojov peňažného trhu).

2.1

Po prvé, pokiaľ ide o požiadavky na zverejňovanie a informácie, navrhovaná smernica zavádza rozličné požiadavky v závislosti od právnej povahy emitenta. Napríklad pri nástrojoch peňažného trhu vydávaných inštitúciami podliehajúcimi obozretnému dohľadu (7) sa informácie obmedzujú buď na informácie o emisii alebo emisnom programe alebo na právny a finančný stav emitenta pred emisiou nástroja peňažného trhu (8). Naproti tomu pre nefinančné korporácie (9) sú medzi požiadavkami uvedené požiadavky na informácie o emisii alebo emisnom programe ako aj o právnom a finančnom stave emitenta. Komisia uvádza, že tento rozdiel zohľadňuje, že „napr. pri niektorých vkladových listoch by bolo problematické splniť určité kritériá podľa článku 5 ods. 2“ navrhovanej smernice. ECB sa vo všeobecnosti domnieva, že pre hladké a účinné fungovanie trhu je dôležité, aby boli pre účastníkov trhu dostupné primerané a štandardizované informácie ako aj štandardizované štatistiky. Preto sa odporúča prijať rovnaké znenie pre článok 5 ods. 3 písm. a) ako pre článok 5 ods. 2 písm. a) navrhovanej smernice.

2.2

Po druhé, zahrnutie nástrojov peňažného trhu vydávaných miestnym alebo regionálnym orgánom členského štátu (alebo členom federácie v prípade členského štátu, ktorý je federálnym štátom), ktoré nie sú zaručené členským štátom, pod článok 5 ods. 2 („iní“ emitenti) namiesto pod článok 5 ods. 4 navrhovanej smernice (napr. popri iných verejných subjektoch členských štátov) by sa malo ešte zvážiť. Miestne, regionálne a federálne orgány v EÚ majú vo všeobecnosti finančnú podporu od príslušných členských štátov ako aj osobitné postavenie podľa vnútroštátneho konkurzného práva. Navyše otázka, či sú záväzky miestnych, regionálnych a federálnych orgánov EÚ formálne zaručené ich členskými štátmi, by mohla spôsobiť zložité problémy v určitých prípadoch a nemohla by preto predstavovať vhodný základ pre rozlišovanie nástrojov so zárukou alebo bez. Mohol by sa zvážiť rovnaký prístup k všetkým regionálnym, miestnym a (na účely smernice o PKIPCP) federálnym orgánom členských štátov tak v smernici o PKIPCP „úrovne 1“ (článok 19 ods. 1 písm. h) prvá zarážka) ako aj v smernici 2003/71/ES o prospekte (10). Podobné dôvody možno uviesť v súvislosti s orgánmi medzinárodného verejného práva. Komisia by preto mohla zvážiť zmenu a doplnenie článku 5 ods. 2 navrhovanej smernice tak, že by sa vypustila zmienka o miestnych, regionálnych a federálnych orgánoch členských štátov ako aj o orgánoch medzinárodného verejného práva, aby sa vo vzťahu k všetkým verejným subjektom uplatňoval rovnaký prístup.

2.3

Po tretie, článok 5 ods. 3 písm. c) navrhovanej smernice hovorí o potrebe spoľahlivej štatistiky týkajúcej sa emisie alebo emisného programu „alebo iných údajov slúžiacich na primerané posúdenie úverových rizík súvisiacich s investíciami do takýchto nástrojov“. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že dostupnosť spoľahlivej štatistiky a dostupnosť iných údajov slúžiacich na posúdenie úverových rizík sú dva rozdielne a žiadúce prvky trhu, ktoré sa len čiastočne prekrývajú. Preto by sa nemali považovať za ekvivalentné. Toto kritérium je navyše čiastočne nadbytočné, ak sa naň pozeráme v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. b), ktorý už ustanovuje, že pre finančné nástroje uvedené v článku 19 ods. 1 písm. h) smernice o PKIPCP by mali byť k dispozícii informácie umožňujúce „náležité posúdenie úverových rizík týkajúcich sa investícií do takýchto nástrojov“. Z článku 5 ods. 3 písm. c) navrhovanej smernice by sa preto mali vypustiť slová „alebo iných údajov slúžiacich na primerané posúdenie úverových rizík súvisiacich s investíciami do takýchto nástrojov“.

2.4

Po štvrté, zmienka o „kontrole informácií“ vykonanej „náležite spôsobilou treťou stranou“ v článku 5 ods. 2 písm. c) navrhovanej smernice spôsobuje niekoľko dôležitých ťažkostí s výkladom. Komisia vo svojich predchádzajúcich vysvetlivkách (11) uviedla, že by obchodníci, audítori, orgány verejnej moci alebo iné trhové štruktúry mohli byť akceptovateľní v tom zmysle, že nepodliehajú pokynom emitenta. Podľa Komisie je účelom tohto kritéria zabezpečiť, aby boli informácie o nástrojoch vydávaných spoločnosťami – zvlášť berúc do úvahy, že tieto subjekty nepodliehajú dohľadu a nie sú regulované – spoľahlivé a kvalifikovane preskúmateľné. Návrh Komisie však ponecháva určitú voľnosť, pokiaľ ide o to, ako sa to má dosiahnuť a nezavádza presne stanovenú štruktúru. Nie je jasné, kto by mal s konečnou platnosťou rozhodnúť o „vhodnosti“ tretej strany. Článok 5 ods. 2 písm. c) navrhovanej smernice tiež ustanovuje, že kontrola informácií sa týka tak emisie alebo emisného programu, ako aj právneho a finančného stavu emitenta. V závislosti od povahy tretej stany však kontrolujúci subjekt nebude nevyhnutne „kontrolovať“ obidva tieto prvky. Audítor bude napríklad kontrolovať finančnú situáciu emitenta, ale nie program. Je sporné, či by advokátske kancelárie a obchodníci mohli byť považovaní za kontrolujúcich finančné informácie. Verejný subjekt by navyše mohol kontrolovať program, ale nie nevyhnutne finančnú situáciu emitenta. Zavedenie nešpecifikovaných mechanizmov na kontrolu informácií „náležite spôsobilou treťou stranou“ (12) do navrhovanej smernice by mohlo priblížiť požiadavky na informácie pre nástroje peňažného trhu s požiadavkami na informácie uplatňovanými pri formálnych prospektoch. V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že požiadavky na prospekt sa javia byť vyčerpávajúco upravené smernicou o prospekte, podľa ktorej sú nástroje peňažného trhu vyňaté z vymedzenia pojmu cenné papiere (13).

2.5

Priestor na vlastné uváženie poskytnutý členským štátom pri uplatňovaní tohto kritéria je jednoznačne v rozpore s cieľom týchto vykonávacích opatrení, ktorým je zabezpečiť väčšiu právnu istotu a jednotné uplatňovanie príslušných predpisov. Preto ak nie je možné upresniť význam tohto ustanovenia, čo sa javí byť vo svetle rozličných možných situácií problematické, navrhuje sa vypustiť celé toto kritérium.

2.6

Po piate, článok 5 ods. 4 navrhovanej smernice ustanovuje, že v prípade všetkých nástrojov peňažného trhu, na ktoré sa vzťahuje prvá zarážka článku 19 ods. 1 písm. h) smernice o PKIPCP (s výnimkou nástrojov peňažného trhu uvedených v odseku 2 tohto článku), primerané informácie obsahujú informácie týkajúce sa emisie alebo emisného programu alebo právneho a finančného stavu emitenta pred emisiou nástroja peňažného trhu. Pokiaľ ide o emitentov, prvá zarážka článku 19 ods. 1 písm. h) smernice o PKIPCP zahŕňa konkrétne nečlenské štáty, EÚ, Európsku investičnú banku, ECB a centrálne banky členského štátu. Toto navrhované ustanovenie by teda platilo pre investície uskutočnené podnikmi kolektívneho investovania do určitých nástrojov vydávaných centrálnymi bankami a používaných na implementáciu menovej politiky (14). Berúc do úvahy skutočnosť, že informácie o právnom a finančnom stave emitenta by v prípade centrálnych bánk nemali priamy význam pre investorov – PKIPCP a tiež vzhľadom na výsady Eurosystému, ktoré sa týkajú podmienok pre emisiu takýchto nástrojov (15), ECB navrhuje zmeniť a doplniť článok 5 ods. 4 navrhovanej smernice tak, aby sa z pôsobnosti tohto ustanovenia vyňali všetky nástroje peňažného trhu vydávané buď ECB alebo centrálnou bankou členského štátu.

2.7

Nakoniec článok 3 ods. 2 smernice navrhovanej Komisiou vymedzuje pojem nástroje peňažného trhu ako nástroje, s ktorými sa bežne obchoduje na peňažnom trhu, ktoré spĺňajú jedno z týchto kritérií: i) v čase emisie majú splatnosť najviac a vrátane 397 dní; alebo ii) majú zostatkovú splatnosť najviac a vrátane 397 dní; alebo iii) najmenej každých 397 dní sú predmetom pravidelných úprav výnosov v súlade s podmienkami peňažného trhu; alebo iv) ich rizikový profil zodpovedá rizikovému profilu finančných nástrojov, ktoré majú splatnosť najviac a vrátane 397 dní alebo ktoré sú predmetom úprav výnosov v zmysle bodu iii). Pozornosť Komisie by sa mala upriamiť na skutočnosť, že toto vymedzenie pojmu nie je v súlade s vymedzením pojmu nástroje peňažného trhu v nariadení ECB/2001/13 (16), ktoré hovorí o zostatkovej splatnosti jeden rok vrátane tohto roka, alebo o pravidelnej úprave výnosov v súlade s podmienkami peňažného trhu najmenej raz za 12 mesiacov. ECB si je vedomá, že navrhovaná doba 397 dní je výsledkom návrhu Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR), aby bola splatnosť 12 mesiacov predĺžená na 397 dní, čím by sa zohľadnilo riziko omeškania s vyrovnaním, ktorého dôsledkom môže byť, ak k omeškaniu s vyrovnaním nástroja dôjde, porušenie povinnosti (17). Navrhuje sa návrat k riešeniu navrhovanému Komisiou v skorších verziách navrhovanej smernice, ktoré stanovujú lehotu splatnosti na jeden rok „bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek dodatočná lehota na vyrovnanie ustanovená v emisii alebo emisnom programe“.